Kniha Ester

1 (KAT) V ten deň daroval kráľ Asuer kráľovnej Ester dom Amana, nepriateľa Židov, a Mardochej smel predstúpiť pred kráľovu tvár. Ester vyznala, že je to jej strýc.
1 (ROH) Toho dňa dal kráľ Ahasver kráľovnej Esteri dom Hámana, protivníka Židov, a Mardocheus prišiel pred kráľa, lebo mu oznámila Ester, čím jej je.

2 (KAT) Kráľ zobral svoj prsteň, ktorý rozkázal vziať Amanovi, a odovzdal ho Mardochejovi. Aj Ester ustanovila Mardocheja nad svojou domácnosťou.
2 (ROH) A kráľ strhol svoj prsteň, ktorý bol vzal od Hámana, a dal ho Mardocheovi. A Ester ustanovila Mardochea nad domom Hámanovým.

3 (KAT) Ale ona sa tým neuspokojila. Padla k nohám kráľa, plakala, hovorila mu a prosila, aby rozkázal zrušiť zlobu Amana z Agagovho rodu a všetky jeho hrozné úklady, ktoré vymyslel proti Židom.
3 (ROH) Potom zase hovorila Ester pred kráľom padnúc pred jeho nohy a plačúc pokorne ho prosila, žeby odvrátil zlo Hámana Agagského a jeho úmysel, ktorý umyslel proti Židom.

4 (KAT) Keď vztiahol oproti nej ruku so zlatou berlou podľa zvyku, ktorým dal najavo znamenie svojej priazne, ona vstala, postavila sa pred neho
4 (ROH) A kráľ vystrel zlatú berlu proti Esteri. Vtedy vstala Ester a postavila sa pred kráľom

5 (KAT) a povedala: „Ak sa kráľovi páči a ak som našla milosť v jeho očiach a moja žiadosť nenarazí u neho na odpor, prosím, aby predošlý Amanov výnos, ktorým ten úkladník a nepriateľ Židov nariadil vyhubiť ich po všetkých krajinách kráľovstva, dostal opravu novým písomným nariadením.
5 (ROH) a riekla: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, a jestli som našla milosť pred jeho tvárou, a jestli je to slušná vec a prípustná pred kráľom, a jestli som ja príjemná v jeho očiach, nech sa napíše, aby boly odvolané listy, úmysel Hámana, syna Hammedatovho, Agagského, ktoré napísal, aby vyhubili Židov, ktorí sú kdekoľvek vo všetkých krajinách kráľových.

6 (KAT) Lebo ako by som sa mohla pozerať na vraždenie a vyhubenie svojho národa?“
6 (ROH) Lebo jako by som sa mohla dívať na zlé, ktoré by prišlo na môj národ, a jako by som sa mohla dívať na záhubu svojho rodu?!

7 (KAT) Kráľ Asuer povedal kráľovnej Ester a Židovi Mardochejovi: „Amanov dom som postúpil Ester a jeho samého som dal zavesiť na šibenicu, lebo sa opovážil násilne napadnúť Židov.
7 (ROH) A kráľ Ahasver povedal kráľovnej Esteri a Židovi Mardocheovi: Hľa, dom Hámanov som dal Esteri, a jeho obesili na šibenici, pretože vystrel svoju ruku na Židov.

8 (KAT) Píšte teda Židom v kráľovom mene, ako sa vám páči, a spis potvrďte pečaťou môjho prsteňa!“ Taká bola totiž obyčaj, že listinám, ktoré vydali v kráľovom mene a potvrdili ich pečaťou jeho prsteňa, nesmel sa nik sprotiviť.
8 (ROH) A vy tedy napíšte Židom, ako sa vám vidí za dobré, v mene kráľovom a zapečaťte prsteňom kráľovým; lebo písmo, ktoré je napísané v mene kráľovom a je zapečatené prsteňom kráľovým, nemôže byť odvolané.

9 (KAT) Zvolaní kráľovskí pisári a opisovači - bolo to v čase tretieho mesiaca, ktorý sa volal sivan, na jeho dvadsiaty tretí deň - napísali listinu, ako si prial Mardochej, Židom, správcom, miestodržiteľom a vladárom, ktorí stáli na čele stodvadsiatich siedmich krajín od Indie až po Etiópiu, do každej krajiny zvlášť, každému národu zvlášť, podľa toho, akú reč kto mal a aké písmo používal, aj Židom tak, ako vedel každý čítať a rozumel.
9 (ROH) A tak boli svolaní pisári kráľovi toho času, tretieho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac sívan, dvadsiateho tretieho dňa toho istého mesiaca. A napísalo sa všetko tak, ako to rozkázal Mardocheus, Židom a vladárom a vojvodom a kniežatám krajín, ktoré sa rozprestieraly od Indie až po Ethiopiu, sto dvadsať sedem krajín, každej krajine jej vlastným písmom a každému národu jeho vlastným jazykom i Židom

10 (KAT) Listiny vydané v kráľovom mene potvrdili pečaťou jeho prsteňa a odoslali ich rýchlymi poslami. Oni sa rozbehli po všetkých krajinách, aby predošlé listiny novými posolstvami predišli.
10 (ROH) A tedy napísal v mene kráľa Ahasvera a zapečatil prsteňom kráľovým a poslal listy po behúňoch na koňoch, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych a výborných,

11 (KAT) Kráľ im rozkázal, aby vyhľadali Židov po všetkých mestách. Mali ich zhromaždiť a prikázať im, aby si bránili životy. Tak smeli všetkých svojich nepriateľov aj ich manželky, deti a všetku (čeľaď) ich domov zabíjať, zničiť ich a majetok rozchvátiť ako korisť.
11 (ROH) že kráľ dal právo Židom, ktorí sú v ktoromkoľvek meste, aby sa shromaždili a postavili sa do boja za svoj život, aby plienili, vraždili a zahubili každé vojsko národa alebo krajinu, tých, ktorí by útočili na nich, deti i ženy, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť,

12 (KAT) A pre všetky krajiny určili jediný deň na túto pomstu. Bol to trinásty deň dvanásteho mesiaca adara.
12 (ROH) jedného dňa vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar.

13 (KAT) Obsahom listu bolo, že vo všetkých krajinách a národoch, ktoré podliehajú vláde kráľa Asuera, majú byť Židia pripravení pomstiť sa na svojich nepriateľoch.
13 (ROH) Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon vo všetkých jednotlivých krajinách, poslaný bol otvorený všetkým národom a aby boli Židia hotoví na ten deň, aby sa pomstili na svojich nepriateľoch.

14 (KAT) Rýchli posli sa rozišli a zaniesli oznamy, len čo kráľovský rozkaz vyvesili v Súzach.
14 (ROH) A tedy behúni, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych, vyšli súrení súc a hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane.

15 (KAT) Keď Mardochej odchádzal z paláca od kráľa, skvel sa v kráľovskom rúchu z modrého a blankytného purpuru, na hlave mal zlatý veniec a odetý bol hodvábnym purpurovo-červeným plášťom. A celé mesto plesalo a radovalo sa.
15 (ROH) A Mardocheus vyšiel zpred kráľa v kráľovskom rúchu, v hyacintovomodrom a bielom, v zlatej korune veľkej a v kmentovom a šarlátovom plášti. A mesto Súsan plesalo a radovalo sa.

16 (KAT) Židom sa zdalo, akoby im nastávalo nové svetlo, nová radosť, pocta a bezhraničná radosť.
16 (ROH) A Židom nastalo svetlo a radosť, rozkoš a česť.

17 (KAT) Po všetkých národoch, mestách a krajinách, kamkoľvek došiel kráľovský rozkaz, (nastalo) nesmierne plesanie, hodovanie a hostiny a (nálada) sviatočného dňa. (Dialo sa to) v takej miere, že mnohí z cudzích národov a iného vierovyznania pridali sa k ich náboženstvu a obradom. Všetci boli preniknutí náramným strachom pred menom Žid.
17 (ROH) A vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách, na každom mieste, kam došlo slovo kráľovo a jeho zákon, mali Židia radosť a veselosť, hostinu a dobrý deň, sviatok. A mnohí z národov zeme pristupovali čo do náboženstva k Židom, lebo padol na nich strach Židov.