Kniha Nehemiášova

1 (KAT) Keď sa dozvedeli Sanabalat, Tobiáš, Arabi a Amončania s Ašdoncami, že badať pokrok na oprave jeruzalemských múrov, že sa rozsadliny začali uzavierať, náramne sa rozsrdili
1 (ROH) A stalo sa, keď počul Sanballat, že znova staviame múr, rozpálil sa hnevom a veľmi sa rozľútil a posmieval sa Židom

2 (KAT) a všetci sa sprisahali spoločne, že pôjdu do útoku proti Jeruzalemu a že v ňom vyvolajú zmätok.
2 (ROH) a povedal pred svojimi bratmi a pred vojskom Samárie a riekol: Čo to robia tí mizerní Židia? Či im to ponechajú? Či budú obetovať? Či dokončia za deň? Či azda vzkriesia tie kamene z hromád prachu, ktoré sú predsa spálené?!

3 (KAT) No my sme sa modlievali k svojmu Bohu a postavili sme proti nim stráž vo dne i v noci na ochranu pred nimi.
3 (ROH) A Tobiáš Ammonský bol vedľa neho a povedal: Ale aj to, čo vystavia, ak prijde hore líška, sborí ich kamenný múr. -

4 (KAT) Lenže Židia vyhlásili: „Ochabuje nosičova sila a je príliš veľa rumov, nevládzeme teda budovať múr ďalej.“
4 (ROH) Počuj, náš Bože, lebo opovrhujú nami, a obráť ich potupu na ich hlavu a vydaj ich v lúpež v zemi zajatia.

5 (KAT) Naši protivníci povedali: „Nenazdajú sa a nezbadajú, kým nevtrhneme doprostred nich; pobijeme ich a znemožníme ďalšiu prácu.“
5 (ROH) A neprikry ich neprávosti, a ich hriech nech nie je vytretý zpred tvojej tvári, pretože ťa popudzovali pred staväjúcimi.

6 (KAT) Keď však prišli Židia, ktorí bývali blízko nich, a desať ráz nám povedali zo všetkých tých miest: „Vráťte sa k nám!“,
6 (ROH) A tak sme staväli múr, až bol celý múr spojený až do svojej polovice. A srdce ľudu bolo ochotné konať.

7 (KAT) postavil som dolu na priestranstve za múrom, kde bol už otvorený kraj, ľud usporiadaný po čeľadiach s ich mečmi, kopijami a s ich lukmi.
7 (ROH) A stalo sa, keď počul Sanballat, Tobiáš, Arabi, Ammoniti a Ašdóďania, že sa opravujú múry Jeruzalema, že sa začaly zatarasovať trhliny, veľmi sa rozpálili hnevom.

8 (KAT) A keď som si to prezrel, postavil som sa a povedal som šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu: „Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, za svojich synov, za svoje dcéry, za svoje manželky a za svoje domy!“
8 (ROH) A spikli sa všetci dovedna, že prijdú bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok.

9 (KAT) Keď sa naši nepriatelia dozvedeli, že nás o tom upovedomili a že Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa vrátili k múru, každý k svojej práci.
9 (ROH) Preto sme sa modlili svojmu Bohu a postavili sme stráž proti nim vodne i vnoci, pretože sme sa ich báli.

10 (KAT) Od toho dňa pracovala na stavbe len polovica mojich šuhajov, druhá polovica bola pohotove s kopijami, pavézami, lukmi a panciermi; a velitelia stáli za všetkými príslušníkmi Júdovho domu.
10 (ROH) A Júda povedal: Klesá sila nosiča, a narúcaného prachu je mnoho, nuž my nebudeme môcť staväť na múre.

11 (KAT) Aj tí, ktorí stavali múr, aj tí, ktorí nosili a nakladali bremená, každý jednou rukou pracoval a druhou držal zbraň.
11 (ROH) A naši protivníci riekli: Nezvedia ani neuvidia, len až vojdeme do ich stredu a pobijeme ich a zastavíme to dielo.

12 (KAT) Každý z tých, čo boli zamestnaní na stavbe, mal pripásaný meč na bedrách a takto staval. Trubač s poľnicou stál povedľa mňa.
12 (ROH) A stalo sa, keď prišli Židia, ktorí bývali vedľa nich, že nám riekli aj desaťkrát, a to z každého toho miesta, vraj navráťte sa k nám!

13 (KAT) Šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu som vyhlásil: „Roboty je veľa a je rozsiahla a my sme roztrúsení po tom múre naďaleko jeden od druhého.
13 (ROH) Preto som postavil stráž od dola miesta za múrom, na otvorených miestach, a postavil som ľud po čeľadiach s ich mečami, s ich kopijami a s ich lukami.

14 (KAT) Skadekoľvek počujete zvuk trúby, ta sa zbehnite k nám! Náš Boh bude za nás bojovať.“
14 (ROH) A keď som to videl, vstal som a riekol som popredným a pohlavárom správy a ostatným z ľudu: Nebojte sa ich, ale pamätajte na Pána, veľkého a strašného, a bojujte za svojich bratov, za svojich synov a za svoje dcéry, za svoje ženy a za svoje domy!

15 (KAT) A tak sme my pracovali na stavbe a polovica bola pohotovo s kopijami od východu dennice až kým sa nezažali hviezdy.
15 (ROH) A stalo sa, keď počuli naši nepriatelia, že nám je to oznámené, vtedy zmaril Bôh ich radu, a tak sme sa všetci navrátili k múru, každý ku svojej práci.

16 (KAT) Vtedy som ľudu povedal i toto: „Nech každý aj so svojím sluhom nocuje dnu v Jeruzaleme a nech nás vymieňajú v noci na stráži a vo dne na stavbe!“
16 (ROH) Ale bolo od toho dňa tak, že jedna polovica mojich sluhov konala prácu, a ich druhá polovica držala kopije, štíty a luky a mala oblečené panciere, a kniežatá stály za celým domom Júdovým.

17 (KAT) Nuž ani ja, ani moji bratia, ani moji šuhaji, ba ani strážne mužstvo, čo ma sprevádzalo, nevyzliekali sme svoje odevy. Každý išiel so zbraňou po vodu.
17 (ROH) A teda tí, ktorí staväli na múre, jako aj tí, ktorí nosili bremä, robili; každý jednou svojou rukou robil dielo a druhou držal zbraň.

18 ----
18 (ROH) A tak tedy tí, ktorí staväli, každý mal svoj meč pripásaný na svojich bedrách, a tak staväli, a trubač stál vedľa mňa.

19 ----
19 (ROH) A povedal som popredným a pohlavárom správy jako aj ostatným z ľudu: Práce je mnoho a je rozsiahla, a my sme roztrúsení po múre, ďaleko jeden od druhého.

20 ----
20 (ROH) Preto na miesto, z ktorého by ste počuli zvuk trúby, ta sa shromaždíte k nám. Náš Bôh bude bojovať za nás.

21 ----
21 (ROH) A tak sme pracovali na diele, a polovica ich držala kopije od skorého rána, ako vzišla zora, až dokiaľ nevyšly hviezdy.

22 ----
22 (ROH) Toho času som tiež povedal ľudu: Každý aj so svojím sluhom nech nocuje vnútri v Jeruzaleme, a budú nám vnoci strážou a vodne budú konať prácu.

23 ----
23 (ROH) A tak ani ja ani moji bratia ani moji služobníci ani mužovia stráže, ktorí boli za mnou, nevyzliekali sme svojich šiat. Každý išiel so svojou zbraňou po vodu.