2. kniha Samuelova

1 (ROH) A keď popošiel Dávid trochu s temena vrchu, tu hľa, Cíba, sluha Mefibóšetov, išiel oproti nemu vedúc so sebou dvoch osedlaných oslov a na nich dvesto chlebov a sto sväzkov sušeného hrozna, sto hrúd letného ovocia, datlí a fíkov, a kožica vína.

2 (ROH) A kráľ povedal Cíbovi: Načo ti je toto? A Cíba odpovedal: Osli sú pre dom kráľov jazdiť na nich a chlieb a ovocie, aby jedli služobníci, a víno aby sa napil, kto by zomdlel na púšti.

3 (ROH) A zase povedal kráľ: A kde je syn tvojho pána? A Cíba odpovedal kráľovi: Hľa, zostal v Jeruzaleme, lebo povedal: Dnes mi navrátia, dom Izraelov, kráľovstvo môjho otca.

4 (ROH) Na to povedal kráľ Cíbovi: Hľa, tvoje je všetko, čo mal Mefibóšet. A Cíba povedal: Klaniam sa. Nech aj inokedy najdem milosť v tvojich očiach, môj pán kráľ!

5 (ROH) A keď prišiel kráľ Dávid až po Bachúrim, tu hľa, vyšiel odtiaľ nejaký muž z rodiny domu Saulovho, ktorému bolo meno Šimei, syn Géru, vychádzal pozvoľna a zlorečil.

6 (ROH) A hádzal kamene do Dávida jako aj do všetkých služobníkov kráľa Dávida, hoc i všetok ľud i všetci udatní mužovia boli po jeho pravej i po jeho ľavej strane.

7 (ROH) A takto hovoril Šimei, keď zlorečil: Vyjdi, vyjdi, mužu krvi! A mužu beliála!

8 (ROH) Hospodin obrátil na teba všetku krv domu Saulovho, na ktorého mieste si kraľoval. Ale Hospodin dal kráľovstvo do ruky Absaloma, tvojho syna. A hľa, zapadol si vo svojej vlastnej zlobe, lebo si mužom krvi!

9 (ROH) A Abišaj, syn Ceruje, povedal kráľovi: Načo má zlorečiť tento mŕtvy pes môjmu pánu kráľovi? Dovoľ, prosím, žeby som ta išiel a zoťal mu hlavu!

10 (ROH) Ale kráľ povedal: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje? Že zlorečí? A keď mu Hospodin povedal: Zloreč Dávidovi! nuž ktože povie: Prečo tak robíš?

11 (ROH) A potom povedal Dávid Abišajovi a všetkým svojim služobníkom: Hľa, môj syn, ktorý pošiel z môjho života, hľadá moju dušu, o čo skôr môže potom syn Jeminiho! Nechajte ho, nech zlorečí, lebo Hospodin mu to kázal.

12 (ROH) Možno, že Hospodin pohliadne na moju krivdu a že mi odplatí Hospodin dobrým za jeho zlorečenie tohoto dňa.

13 (ROH) A tak išiel Dávid a jeho mužovia cestou. A Šimei išiel po stráni vrchu, po boku naproti nemu, idúc a zlorečiac a hádzal kamene naproti nemu a vrhal prach.

14 (ROH) A tak prišiel kráľ i všetok ľud, ktorý bol s ním, do Ajefíma , a odpočinuli si tam.

15 (ROH) A Absalom a všetok ľud, mužovia Izraelovi, prišli do Jeruzalema, a Achitofel s ním.

16 (ROH) A stalo sa, keď prišiel Chúšai Arechitský, priateľ Dávidov, k Absalomovi, že povedal Chúšai Absalomovi: Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!

17 (ROH) A Absalom povedal Chúšaimu: Či je toto tvoja láska a vďaka voči tvojmu priateľovi? Prečo si neišiel so svojím priateľom?

18 (ROH) A Chúšai odpovedal Absalomovi: Nie, ale koho vyvolil Hospodin a tento ľud i všetci mužovia Izraelovi, toho budem a s tým ostanem.

19 (ROH) A po druhé, komuže to ja budem slúžiť? Či nebudem slúžiť pred jeho synom? Ako som slúžil pred tvojím otcom, tak a taký budem aj pred tebou.

20 (ROH) Potom povedal Absalom Achitofelovi: Nože poraďte, čo máme robiť!

21 (ROH) A Achitofel povedal Absalomovi: Vojdi k ženinám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozeraly na dom, a počuje celý Izrael, že si sa zošklivil svojmu otcovi, vtedy zosilnejú ruky všetkých, ktorí sú s tebou.

22 (ROH) A tak roztiahli Absalomovi stán na postreší paláca, a Absalom vošiel k ženinám svojho otca pred očami celého Izraela.

23 (ROH) A rada Achitofelova, ktorý radil v tých dňoch, bola taká, jako keby sa niekto bol pýtal na slovo Boha, taká bola každá rada Achitofelova jako u Dávida tak aj u Absaloma.