Verš 4
2Kor 11:3 - Numa dar mange ke tumari goji shindiol ai ke meken tume katar tumaro phanglimos kai si vorta ai vuzho le Kristosa, sar e Eve kai meklia pe te xasavol katar le xoxaimata le gojaver le sapeske.
Verš 5
Jn 8:44 - Tume san shave che dadesko o beng, ai mangen te keren so mangel tumaro dat. Wo sas ek mudardari de ando gor, ai chi beshlo shoxar ando chachimos ke nai chachimos ande leste. Kana wo del duma ek xoxaimos, wo del duma peske shavenge: ke wo si xoxamno, ai o dat le xoxaimasko.
Verš 6
Rim 5:12 - O bezex avilo ande lumia pala iek manush o Adam; ai o bezex andia e martia; ai kadia e martia aresli sa le manushen, ke savorhe kerde bezexa!
Rim 5:14 - Numa de katar e vriama le Adamoski zhi kai e vriama le Mosesoski e martia sas, vi pel manush kai chi kerenas bezexa sar o Adam kai dia opral pa so phendia leske.
1Tim 2:14 - Ai o Adam nas atsado, numa e Eve sas atsadi, ai sas doshali angla Del.
Verš 7
Verš 13
Zjv 12:13 - Kana o baro sap kai si o beng arakhlia peste pe phuv, strazo wo rodelas e zhuvli, e dei le tsinorhosko.
Verš 15
Mt 4:1 - Antunchi o Jesus angerdosas katar o Swunto Duxo ande pusta te avel zumado katar o beng.
Kol 2:15 - Kadia O Del lia le bengeski putiera kai tholas dosh pe tumende ke bezexale san, ai O Del sikadia sa la lumiake, ke O Kristo nirisardia po trushul kana lia sa tumare bezexa.
Verš 16
1Kor 14:34 - Le zhuvlia te na den duma kana si chidine ande khangeri, ke nai lenge slobodo te den duma, o zakono Zhidovisko phenel kodia.
1Tim 2:11 - Le zhuvlia trobul te ashunen, ai te sichon ando kalmo, ai te keren so si lenge phendo.
Tít 2:5 - ai te aven lashia, ai vuzhia, ai te len sama mishto katar penge khera, ai te lenpe pala penge rhom, saxke te na mothol khonik nasul pai Vorba le Devleski.
1Pt 3:6 - Ai vi e Sarah kerelas so motholas lake o Abraham, woi respektisardia les sar o shero le kheresko, ai motholas leske "Gazda". Ai tume san akana lake sheia te kerena so si vorta, ai te na darana kanchestar.
Gn 3,1-6 - Boh dovolil prarodičom jesť z ovocia všetkých stromov (2,15–17), okrem jedného. Zo stromu "poznania dobra a zla" zakázal im totiž jesť, a to preto, aby človek poznal a uznal, že i keď je vlastníkom všetkých stvorených vecí, predsa nie je ich neobmedzeným pánom. Človek si má uvedomiť, že aj pri užívaní stvorených dobier je závislý od Boha, lebo poznať, čo je dobré a čo je zlé, a rozlíšiť to vie len Boh. Preto je cesta "k stromu poznania dobra a zla" zakázaná. Čo je pre človeka otvorené, je cesta "k stromu života". Potom pochopíme, že hoci pri Božom zákaze išlo o nepatrnú vec, pre zámer, ktorý Boh sledoval svojím príkazom, zákaz sa stal veľmi vážnym. To mal človek chápať aj v tom, že prekročenie tohto zákazu malo mať za následok ťažký trest: "Istotne zomrieš!" – U prvých rodičov nebolo možné, že by pokušenie pri nich bolo prišlo znútra: mali vliatu vedomosť, dostali milosť, čo ich oslobodzovala od boja nezriadených žiadostivostí proti rozumu a vôli. Preto pokušenie muselo prísť zvonka. Inými slovami: zlo je "už" prítomné vo svete. Pokušiteľ je tu diabol, bytosť, ktorá rozmýšľa a rozpráva, teda duch. A pretože pokúša k neposlušnosti a pýche, je to zlý duch (Múd 2,24; Jn 2,44; Zjv 12,9). Had tu slúži ako symbol bytosti nepriateľskej Bohu a nepriateľskej človeku. Diabol pokúša slabšieho, ženu. Svoj zámer neprejavuje hneď, nepokúša razom na hriech. Hriech má svoju psychológiu, ktorá spočíva v konfúzii svedomia. Hriech sa vždy začína znehodnotením hodnôt vo svedomí. Túto konfúziu reprezentuje Evin omyl pri vysvetľovaní Božieho zákazu jesť zo stromu, pretože tvrdí, že nemajú jesť zo stromu "v strede raja" (Gn 3,3); a pozorný čitateľ vie, že v strede raja bol strom života, z ktorého Boh jesť nezakázal (Gn 2,9). Tým robí Boha luhárom a tak je dielo Zlého – diabla, ktorý začal rozhovor nevinnou otázkou, dokonané. Eva ťažko zhrešila: vedela, že príkaz je ťažký; a pohnútkou na jej hriech nebola len žiadostivosť, ale aj pýcha, túžba po samostatnosti a nezávislosti od Boha ("budete ako Boh!"); jej hriech zväčšuje i tá okolnosť, že zviedla aj svojho muža. Lenže hriech Adamov je väčší, veď mal v istom zmysle väčšiu zodpovednosť ako žena. Obaja však zhrešili ťažko. A pretože Adam je hlavou ľudského pokolenia (Rim 5,12), v ňom sme zhrešili všetci, ktorí pochádzame od neho (dedičný hriech).
Gn 3,7-13 - V hriechu je prítomný už aj trest. Trest sa dotýkal v prvom rade duše. Zakusujú v sebe boj nezriadenej žiadostivosti: "otvorili sa obom oči". Ale inakšie, ako to mysleli, "spoznali, že sú nahí", a nastáva u nich boj telesného človeka proti duchovnému. K tomuto pristupuje ďalší trest, a to strach pred Bohom. A napokon je to snaha vyhovoriť sa.
Gn 3,15 - Tento verš je síce náznakom ustavičného boja medzi ženou a hadom - diablom, ale je tiež prejavom lásky Božej, ktorá prisľubuje žene raz víťazstvo nad diablom, a to skrze jej potomka, skrze Mesiáša. Preto sa tento verš volá prvou blahozvesťou, protoevanjeliom. I keď potomstvom Eviným sú všetci ľudia, sv. Otcovia a exegéti vedení sv. Pavlom (Rim 16,20) vykladajú slovo individuálne o Ježišovi Kristovi. On bol jediný potomok, ktorý zvíťazil svojou smrťou na kríži nad hlavou diablovou. – Žena, o ktorej je tu reč, je síce Eva, lež v plnom zmysle je to tá, čo porodila Krista bez spolučinnosti muža, Panna Mária. Veď Kristus premohol diabla nie preto, že je synom Eviným, ale preto, že je Synom Božím. A Panna Mária jediná zo žien bola v ustavičnom nepriateľstve s diablom, veď jej dušu nezatienil nijaký hriech.
Gn 3,16 - Trest zasahuje vinníkov v ich hlavnom povolaní. Ženu ako matku, muža ako robotníka. Ale to neznamená, že keby neboli spáchali hriech, žena by nebola bývala rodila v bolesti a muž by sa nebol potil pri práci. Veľký trest však bol, že stratili spoločenstvo s Bohom (v. 23).
Gn 3,20 - Adam prijíma trest pokorne, posilnený nádejou budúceho víťazstva "ženinho potomstva", a túto svoju nádej aj vyslovuje tým, že svoju ženu pomenúva Evou–Hawáh, čiže Životom. Eva sa stáva predobrazom Panny Márie, Matky žijúcich.
Gn 3,21-24 - Boh prarodičov spravodlivo vypovedáva z miesta, na ktorom mali žiť šťastne, ak by boli poslúchali príkaz Boží. Nestalo sa tak. Boh ich vyháňa aj preto, aby nejedli zo stromu života. Stratili naň právo, lebo hriech ich olúpil o výsadu nesmrteľnosti. Boh ich vyhnal do zeme, prekliatej pre hriech. Človek ju má odteraz obrábať, má s ňou zápasiť.