Hľadaný výraz: Mk 10,13-13,32, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 4
| 13 Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. 14 Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ 16 Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich. 17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ 18 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ 20 Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ 21 Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22 On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. 23 Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ 24 Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ 26 Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“ 28 Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ 29 Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia, 30 aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. 31 A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“ 32 Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: 33 „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, 34 vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 35 Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ 36 On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ 37 Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ 38 Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ 39 Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. 40 Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“ 41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. 43 Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. 44 A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ 46 Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. 47 Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 48 Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 49 Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ 50 On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. 51 Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ 52 A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste. |
| 1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov 2 a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3 A keby vám niekto hovoril: »Čo to robíte?«, povedzte: »Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.«“ 4 Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. 5 Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ 6 Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. 7 Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. 9 A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“ 11 Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. 12 Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. 13 Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. 14 I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ A jeho učeníci to počuli. 15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. 16 A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. 17 A učil ich: „Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“ 18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19 A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. 20 Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. 21 Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.“ 22 Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha.“ 23 Veru, hovorím vám: „Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. 25 A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“ 26 (Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.) 27 A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28 a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“ 29 Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. 30 Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!“ 31 Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu teda neuverili?« 32 Ale ak povieme: Od ľudí,“ - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. 33 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“ |
| 1 Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6 Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.« 7 Ale vinohradníci si povedali: »To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!« 8 Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 10 Nečítali ste v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. 11 To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?“ 12 A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli. 13 Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14 Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“ 15 Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ 16 A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ 17 A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho. 18 Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 19 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. 21 Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. 22 A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. 23 Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.“ 24 Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? 25 Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 26 A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? 27 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“ 28 Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ 29 Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« 31 Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ 32 Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: »Jediný je a okrem neho iného niet;« 33 a »milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily« a »milovať blížneho ako seba samého« je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ 34 Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať. 35 Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 36 Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.« 37 Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou. 38 Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39 po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. 40 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“ 41 Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. 42 Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. 43 Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. 44 Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ |
| 1 Keď vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: „Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!“ 2 Ježiš mu vravel: „Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.“ 3 Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Ondrej: 4 „Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa toto všetko začne plniť.“ 5 Ježiš im začal hovoriť: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. 6 Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »To som ja.« A mnohých zvedú. 7 Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. 8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad. To bude začiatok útrap. 9 Vy sa však majte na pozore. Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a pre mňa budete stáť pred vladármi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. 10 Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. 11 Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý. 12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. 13 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 14 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia tam, kde nemá byť - kto číta, nech pochopí -, vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; 15 kto bude na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo stadiaľ, 16 a kto bude na poli, nech sa nevracia nazad zobrať si oblek. 17 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! 18 Modlite sa, aby to neprišlo v zime, 19 lebo tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a už ani nebude. 20 A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. 21 Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je,« neverte. 22 Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. 23 Vy sa však majte na pozore! Všetko som vám povedal vopred. 24 V tých dňoch, po onom súžení slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, 25 hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. 26 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. 27 On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. 28 Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. 29 Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. 30 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. 31 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. 32 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. |
