1. kniha Samuelova

1 (KAT) A keď dokončil svoj rozhovor so Šaulom, Jonatánova duša sa privinula k Dávidovej duši a Jonatán ho miloval ako seba samého.
1 (ROH) A stalo sa, keď dohovoril Saulovi, že duša Jonatánova sa pevne spojila s dušou Dávidovou, takže ho miloval Jonatán ako svoju vlastnú dušu.

2 (KAT) V ten deň ho Šaul pojal sebou a nedovolil mu vrátiť sa do domu jeho otca.
2 (ROH) A Saul ho vzal k sebe toho dňa a nedal mu, aby sa vrátil do domu svojho otca.

3 (KAT) Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo ho miloval ako seba samého.
3 (ROH) A Jonatán učinil spolu s Dávidom smluvu, pretože ho miloval ako svoju vlastnú dušu.

4 (KAT) I vyzliekol si Jonatán plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi; aj svoj výstroj, aj svoj meč, aj svoju kušu, aj svoj opasok.
4 (ROH) Jonatán si svliekol plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi i svoje rúcho, ba ešte i svoj meč i svoje lučište i svoj opasok.

5 (KAT) A Dávid úspešne vykonal všetko, čo mu Šaul zveril, preto ho Šaul postavil nad bojovníkov. A bol obľúbený u ľudu aj u Šaulovho služobníctva.
5 (ROH) A Dávid išiel všade, kamkoľvek ho poslal Saul, a rozumne si počínal. Preto ho ustanovil Saul nad vojakmi. A ľúbil sa všetkému ľudu i služobníkom Saulovým.

6 (KAT) Ale keď vchádzali, keď sa Dávid vracal po porážke Filištínca, vychádzali ženy zo všetkých izraelských miest so spevom a tancom v ústrety kráľovi Šaulovi, s bubnami, plesaním a harfami.
6 (ROH) A stalo sa, keď prišli, keď sa navracoval Dávid od zabitia Filištína, že vyšly ženy zo všetkých miest Izraelových, aby spievaly, i tanečnice, vústrety Saulovi, kráľovi, s bubny vesele a s cymbalmi.

7 (KAT) A natešené ženy nôtili a hovorili: „Porazil Šaul svojich tisíc, ale Dávid svojich desaťtisíc.“
7 (ROH) A spievajúci odpovedaly si hrajúce sa ženy navzájom a vravely: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce.

8 (KAT) Vtedy sa Šaul veľmi nahneval a nepáčila sa mu táto reč. Vravel: „Dávidovi dali desaťtisíc a mne dali takých tisíc. Už mu chýba len kráľovstvo.“
8 (ROH) Vtedy sa veľmi nahneval Saul, a tá vec bola zlá v jeho očiach, a povedal: Dávidovi daly desaťtisíce a mne daly tisíce. Iného už netreba, len aby mu ešte pririekly aj kráľovstvo!

9 (KAT) A od toho dňa Šaul na Dávida zazeral.
9 (ROH) Od toho dňa neprestal Saul krivým okom hľadieť na Dávida.

10 (KAT) Na druhý deň zlý duch od Boha tak napadol Šaula, že zúril v dome. Dávid hral rukou na citare ako každý deň. Šaul mal v ruke kopiju.
10 (ROH) A stalo sa druhého dňa, že zlý duch od Boha prišiel na Saula, a preto zúril prostred svojho domu, a Dávid hral svojou rukou jako inokedy, a kopija bola v ruke Saulovej.

11 (KAT) Vtom Šaul vrhol kopiju a pomyslel si: „Priklincujem Dávida k múru.“ Ale Dávid sa mu dva razy uhol.
11 (ROH) A Saul hodil kopiju a povedal: Vrazím ju do Dávida, že ho prerazí, a to až do steny. Ale Dávid sa dva razy vyhnul pred ním.

12 (KAT) A Šaul sa bál Dávida, lebo s ním bol Pán, od Šaula sa však vzdialil.
12 (ROH) A Saul sa bál Dávida, pretože bol Hospodin s ním a od Saula odišiel.

13 (KAT) Preto ho Šaul dal od seba preč a urobil ho plukovníkom; i vychádzal a prichádzal na čele ľudu.
13 (ROH) Preto ho odstránil Saul od seba a ustanovil si ho za veliteľa tisíca, a vychádzal a vchádzal pred ľudom.

14 (KAT) V každom svojom podnikaní mal Dávid úspech, lebo s ním bol Pán.
14 (ROH) A Dávid si múdre počínal na všetkých svojich cestách. A Hospodin bol s ním.

15 (KAT) Keď Šaul videl, že má veľké šťastie, bál sa ho.
15 (ROH) Keď potom videl Saul, že si počína veľmi múdre, bál sa ho.

16 (KAT) Ale celý Izrael a Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal v ich čele.
16 (ROH) A celý Izrael i Júda milovali Dávida, pretože vychádzal a vchádzal pred nimi.

17 (KAT) Vtedy povedal Šaul Dávidovi: „Pozri, svoju najstaršiu dcéru Merobu ti dám za manželku. Len mi buď hrdinom a bojuj Pánove boje!“ Šaul si povedal: „Nech na ňom nie je moja ruka, nech je na ňom ruka Filištíncov!“
17 (ROH) A Saul povedal Dávidovi: Hľa, moja staršia dcéra Mérab, tú ti dám za ženu, len mi buď chrabrým mužom a bojuj boje Hospodinove. Ale Saul povedal sám u seba: Nech nezomrie od mojej ruky, ale nech zomrie od ruky Filištínov.

18 (KAT) Dávid odpovedal Šaulovi: „Čo som ja a čo je môj život, rod môjho otca v Izraeli, že by som mal byť kráľovým zaťom?“
18 (ROH) A Dávid riekol Saulovi: Kto som ja, a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraelovi, aby som bol zaťom kráľovým?!

19 (KAT) Ale keď prišiel čas, že Dávid mal dostať Šaulovu dcéru Merobu, dostal ju za manželku Hadriel z Mecholy.
19 (ROH) A stalo sa v tom čase, keď mala byť Mérab, dcéra Saulova, daná Dávidovi, že bola daná Adrielovi Mecholatskému za ženu.

20 (KAT) Šaulova dcéra Michol sa zamilovala do Dávida. Oznámila to Šaulovi a bolo mu to po vôli.
20 (ROH) Ale Míchaľ, druhá dcéra Saulova, milovala Dávida, a keď to oznámili Saulovi, ľúbila sa mu tá vec.

21 (KAT) Šaul si vravel: „Dám mu ju, nech mu je na osídlo a nech je na ňom ruka Filištíncov!“ A Dávidovi povedal Šaul druhý raz: „Teraz budeš mojím zaťom.“
21 (ROH) Lebo Saul povedal v sebe: Dám mu ju, aby mu bola osídlom, a nech zomrie od ruky Filištínov. A tedy povedal Saul Dávidovi: Toto už dvoma sa mi stávaš dnes zaťom.

22 (KAT) A svojim sluhom Šaul prikázal: „Vravte Dávidovi dôverne toto: Hľa, kráľ má v tebe záľubu, aj jeho služobníci ťa majú radi. Teraz budeš kráľovým zaťom.“
22 (ROH) Saul rozkázal svojim služobníkom: Hovorte Dávidovi tajne a vravte: Hľa, ľúbiš sa kráľovi, a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Buď tedy zaťom kráľovým.

23 (KAT) Šaulovi sluhovia hovorili Dávidovi tieto veci do uší. Ale Dávid odpovedal: „Zdá sa vám to také ľahké stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som človek chudobný a bezvýznamný!“
23 (ROH) A keď hovorili služobníci Saulovi tie slová v uši Dávidovi, riekol Dávid: Či sa vám to vidí takou ľahkou vecou stať sa zaťom kráľovým, keď, ako vy dobre viete, som ja chudobný človek a opovržený?

24 (KAT) A služobníci oznámili Šaulovi: „Toto hovoril Dávid.“
24 (ROH) A služobníci Saulovi to oznámili jemu, Saulovi, a riekli: Tak a tak hovoril Dávid.

25 (KAT) Šaul odpovedal: „Toto povedzte Dávidovi: Kráľ nežiada zásnubné, iba sto predkožiek Filištíncov, aby sa vykonala pomsta na kráľových nepriateľoch.“ Ale Šaul zamýšľal vrhnúť Dávida do ruky Filištíncov.
25 (ROH) Na to povedal Saul: Takto poviete Dávidovi: Kráľ si nežiada ženíchovho kúpneho, iba sto neobriezok od Filištínov, aby bolo pomstené na nepriateľoch kráľových. Ale Saul zamýšľal spôsobiť to, aby Dávid upadol do rúk Filištínov.

26 (KAT) Sluhovia oznámili tieto slová Dávidovi a Dávidovi bolo po vôli stať sa (takto) kráľovým zaťom.
26 (ROH) A keď oznámili jeho služobníci tie slová Dávidovi, ľúbilo sa to Dávidovi byť zaťom kráľovým. A stalo sa to, čo sa ani nevyplnily obvyklé dni.

27 (KAT) Ešte ani neubehli dni, keď sa Dávid zobral, išiel so svojím mužstvom a zabil dvesto Filištíncov. Ich predkožky Dávid doniesol a v plnom počte ich dal kráľovi, aby sa stal kráľovým zaťom. Nato mu Šaul dal svoju dcéru Michol za ženu.
27 (ROH) Lebo Dávid vstal a išiel, on i jeho mužovia, a zabil z Filištínov dvesto mužov a tak doniesol Dávid ich neobriezky, a oddali ich v plnom počte kráľovi, aby bol zaťom kráľovým, a tak mu dal Saul Míchaľ, svoju dcéru, za ženu.

28 (KAT) Šaul teda videl a presvedčil sa, že s Dávidom je Pán. A Šaulova dcéra Michol ho milovala.
28 (ROH) A Saul videl a poznal, že je Hospodin s Dávidom. A Míchaľ, dcéra Saulova, ho milovala.

29 (KAT) Preto sa Šaul aj naďalej Dávida bál. Tak sa stal Šaul Dávidovým ustavičným nepriateľom.
29 (ROH) A Saul sa i ďalej, a to ešte väčšmi bál Dávida. A Saul bol nepriateľom Dávidovi po všetky dni.

30 (KAT) Filištínske kniežatá opätovne vyrážali; ale vždy, keď vyrazili, konal Dávid úspešnejšie ako všetci Šaulovi sluhovia a jeho meno bolo veľmi slávne.
30 (ROH) A kniežatá Filištínov vychádzavaly proti Izraelovi. A bývalo, že kedykoľvek vyšly, Dávid si rozumnejšie počínal od všetkých služobníkov Saulových, a takým činom stalo sa jeho meno veľmi drahým.