Kniha Múdrosti

1 (KAT) Lebo veľké sú a nevyspytateľné tvoje súdy. Preto poblúdili duše neukáznené.
1 ----

2 (KAT) Pohanom totiž, čo sa domnievali, že svätý ľud môžu držať v porobe, bolo treba ležať obklopeným tmou a poviazaným dlhou nocou, uväzneným pod svojimi strechami a vylúčeným z večnej prozreteľnosti.
2 ----

3 (KAT) Kým sa totiž nazdávali, že sú so svojimi skrytými hriechmi schovaní pod tmavým závojom zabudnutia, boli rozohnaní, predesení hrozne, príšerami strašení.
3 ----

4 (KAT) Ani najtajnejší kútik, v ktorom boli skrytí, neochraňoval ich od strachu, lebo ich obkľučovali zvuky desivé. Aj temné postavy zjavovali sa im so zachmúrenými tvárami.
4 ----

5 (KAT) Nijaká moc ohňa im nemohla dať svetlo, ani bleskotné hviezd plamene nevedeli osvetliť tú hroznú noc.
5 ----

6 (KAT) Svietil im len oheň, horiaci sám od seba a plný postrachu. Keď tento zjav zmizol, v hrôze pokladali to, čo videli, ešte za horšie, než bolo.
6 ----

7 (KAT) Hókusy ich čarodejníckeho umenia tu boli bezmocné, hanebne sa osvedčila skúška pre ich chvastanie sa vedou.
7 ----

8 (KAT) Lebo tí, čo sľúbili, že z chorej duše vypudia i strach, i zmätok, na smiešny strach ochoreli sami.
8 ----

9 (KAT) I keď ich nestrašilo nič také hrozné, boli takí poplašení prebehnutím hávede a hadím sipotom,
9 ----

10 (KAT) že sa temer zachádzali od hrôzy. Neodvážili sa ani hľadieť do vzduchu, ktorému sa predsa nedá vyhnúť nijako.
10 ----

11 (KAT) Zloba sama o sebe je zbabelá. Dokazuje to tým, že sama sa odsúdi. Vždy si domýšľa to najhoršie pod nátlakom zlého svedomia.
11 ----

12 (KAT) Báť sa totiž nie je iné, ako vzdať sa prostriedkov, čo poskytuje zdravá úvaha.
12 ----

13 (KAT) Čím menšia je vnútri nádej na pomoc, tým väčšie trápenie vidí strach pre neznalosť príčiny.
13 ----

14 (KAT) Tí však, ktorí onej noci, ozaj bezmocnej, ktorá prišla z hĺbok bezmocného podsvetia, spali spánkom rovnakým,
14 ----

15 (KAT) boli jednak prenasledovaní strašnými prízrakmi, jednak boli ochromení malomyseľnosťou, lebo ich náhle a nečakane strach zachvátil.
15 ----

16 (KAT) Takto teda každý klesol tam, kde bol, zavretý bol ako väzeň do žalára bez závor.
16 ----

17 (KAT) Či už to bol roľník a či pastier, alebo v samote zamestnaný robotník, musel sa podrobiť nevyhnutnej nutnosti, prekvapený temnotou.
17 ----

18 (KAT) Všetci boli jednou reťazou tmy spútaní. Či to bol šelestiaci van vetra, či ladný spev vtáčat v húšti konárov, či huk prudko valiacej sa vody
18 ----

19 (KAT) a či hrozný hrmot rútiacich sa skál, abo neviditeľný beh skákajúcej zveri, či ryk šeliem revúcich, a či z horských dutín ozývajúca sa ozvena - všetko naplňovalo ich ľakom ochromujúcim.
19 ----

20 (KAT) Lebo celý svet bol ožiarený jasným svetlom a nehatene mohol venovať sa prácam;
20 ----

21 (KAT) iba nad nimi sa prestierala ťažká noc, obraz temnôt, ktoré ich raz mali pohltiť. Sami si však boli väčšmi na ťarchu než táto tma.
21 ----