Kniha Judita

1 (EKU) Keď to počuli ostatní, čo boli v stanoch, zhrozili sa nad tým, čo sa stalo.

2 (EKU) Padol na nich strach a hrôza. Nebolo nikoho, kto by čakal na svojho druha; v momente sa rozpŕchli a jeden cez druhého sa rozutekali po všetkých cestách na rovine či po horách.

3 (EKU) Aj tí, čo táborili na vrchovine okolo Betulie, dali sa na útek. Vtedy sa na nich vyhrnuli synovia Izraela, všetci bojovníci.

4 (EKU) Oziáš poslal poslov do Betomastaimu, Beby, Chóby a Kóly i na celé územie Izraela, aby oznámili, čo sa stalo, a aby všetci zaútočili na nepriateľov a zničili ich.

5 (EKU) Keď to počuli synovia Izraela, všetci sa jednomyseľne vrhli na nich a bojovali proti nim až po Chóbu. Pridali sa aj Jeruzalemčania a obyvatelia celého hornatého kraja, lebo im oznámili, čo sa prihodilo v tábore ich nepriateľov. Obyvatelia Gileádu a Galiley im zasadzovali ťažké rany, až kým nedošli do Damasku a na jeho územie.

6 (EKU) Ostatní obyvatelia Betulie vtrhli do asýrskeho tábora, vyplienili ho a veľmi sa obohatili.

7 (EKU) Keď sa Izraeliti vrátili z krvavej bitky, zmocnili sa vecí, čo zostali. A bohatú korisť si odniesli aj osady a usadlosti v hornatom kraji i na rovine. Bolo toho veľmi veľa.

8 (EKU) Veľkňaz Jójakim a rada starších synov Izraela, ktorí bývali v Jeruzaleme, prišli, aby uzreli dobrodenia, ktoré urobil Pán Izraelu, a aby sa stretli s Juditou a pozdravili ju.

9 (EKU) Keď vošli do jej domu, všetci ju jednomyseľne požehnávali a hovorili jej: Ty si povznesenie Jeruzalema, ty si ozajstná pýcha Izraela, ty si veľká ozdoba nášho rodu.

10 (EKU) Všetko toto si urobila vlastnou rukou, urobila si dobre Izraelu a Boh v tom našiel zaľúbenie. Nech ťa požehná všemohúci Pán na večné časy. A všetok ľud povedal: Nech sa tak stane.

11 (EKU) Všetok ľud drancoval tábor tridsať dní. Judite dali Holofernesov stan, všetko jeho striebro, jeho divány, nádoby a zariadenie. Ona to vzala, naložila na svoju mulicu, zapriahla do svojich vozov a vrchovato ich naložila.

12 (EKU) Zbehli sa aj všetky izraelské ženy, aby ju videli, požehnávali ju. Na jej počesť niektoré z nich tancovali. Ona si nabrala do rúk ratolesti a dávala ich ženám, ktoré boli s ňou.

13 (EKU) Potom sa ozdobili olivovými vencami, ona i jej spoločníčky; Judita sa postavila na čelo všetkých a viedla tanec všetkých žien. Za nimi kráčali všetci izraelskí muži v plnej zbroji, ozdobení vencami a s piesňami na perách.

14 (EKU) Vtedy začala Judita pred celým Izraelom spievať toto vďakyvzdanie a celý národ ešte silnejšie opakoval tento chválospev: