Evanjelium podľa Lukáša

1 (KAT) Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.
1 (ROH) A keď dovŕšil všetky svoje slová v uši ľudu, vošiel do Kafarnauma.

2 (KAT) Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.
2 (ROH) A sluha nejakého stotníka, ktorý mu bol veľmi vzácny, bol nemocný a blížil sa smrti.

3 (KAT) Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil.
3 (ROH) A keď počul o Ježišovi, poslal ku nemu starších zo Židov prosiac ho, žeby prišiel a uzdravil jeho sluhu.

4 (KAT) Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil,
4 (ROH) A oni prijdúc k Ježišovi prosili ho naliehave a hovorili: Hoden je toho, ktorému to vykonáš,

5 (KAT) lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“
5 (ROH) lebo miluje náš národ, aj synagógu nám on vystavil.

6 (KAT) Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
6 (ROH) A Ježiš išiel s nimi. A keď už bol neďaleko od domu, poslal k nemu stotník svojich priateľov a povedal mu: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu,

7 (KAT) Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie!
7 (ROH) a preto som ani sám seba nepovažoval za hodného prijsť k tebe; ale povedz slovom, a môj sluha bude uzdravený.

8 (KAT) Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« - ide; inému: »Poď sem!« - tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobí.“
8 (ROH) Lebo veď i ja som človek, postavený pod moc iných, majúc pod sebou vojakov a keď poviem tomuto: Idi! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a činí.

9 (KAT) Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“
9 (ROH) Keď to počul Ježiš, zadivil sa mu a obrátiac sa povedal zástupu: Hovorím vám, že ani v Izraelovi som nenašiel takej veľkej viery.

10 (KAT) A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.
10 (ROH) A keď sa poslaní navrátili do domu, našli nemocného sluhu zdravého.

11 (KAT) Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu.
11 (ROH) A stalo sa, že nasledujúceho dňa išiel do mesta, zvaného Nain, a išlo s ním mnoho jeho učeníkov i veliký zástup.

12 (KAT) Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.
12 (ROH) A jako sa priblížil k bráne mesta, hľa, práve niesli von mŕtveho, jednorodeného syna jeho matky, ktorá bola vdova, a bol s ňou veliký zástup mesta.

13 (KAT) Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“
13 (ROH) A keď ju videl Pán, bol pohnutý ľútosťou nad ňou a povedal jej: Neplač!

14 (KAT) Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“
14 (ROH) A pristúpiac dotknul sa már, a tí, ktorí niesli mŕtveho, zastáli, a Ježiš povedal: Mládenče, tebe hovorím, vstaň!

15 (KAT) Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke.
15 (ROH) A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť, a oddal ho jeho matke.

16 (KAT) Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“
16 (ROH) Vtedy pojala bázeň všetkých a oslavovali Boha a hovorili: Veliký prorok povstal medzi nami, a Bôh vraj navštívil svoj ľud.

17 (KAT) A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
17 (ROH) A tá zvesť o ňom sa rozniesla po celom Judsku a po všetkých okolných krajinách.

18 (KAT) O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci.
18 (ROH) A Jánovi zvestovali jeho učeníci o tom o všetkom. A Ján si zavolal ktorýchsi dvoch zo svojich učeníkov

19 (KAT) Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
19 (ROH) a poslal ich k Ježišovi a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?

20 (KAT) Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: »Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?«“
20 (ROH) A keď prišli tí mužovia k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?

21 (KAT) Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.
21 (ROH) A v tú istú hodinu uzdravil mnohých od neduhov a od iných rozličných trápení a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.

22 (KAT) A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.
22 (ROH) A Ježiš odpovedal a riekol im: Iďte a zvestujte Jánovi, čo ste videli a počuli, že slepí zase vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych, chudobným sa zvestuje evanjelium,

23 (KAT) A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“
23 (ROH) a blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne.

24 (KAT) Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?
24 (ROH) A keď odišli poslovia Jánovi, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom?

25 (KAT) Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch.
25 (ROH) Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, takí, ktorí chodia v nádhernom rúchu a žijú v rozkoši, sú v kráľovských domoch.

26 (KAT) Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka.
26 (ROH) Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Ba hovorím vám, že i viac ako proroka.

27 (KAT) Lebo to o ňom je napísané: »Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.«
27 (ROH) Toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.

28 (KAT) Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.“
28 (ROH) Lebo hovorím vám, že väčšieho proroka medzi splodenými zo žien nad Jána Krstiteľa niktorého niet: ale menší v kráľovstve Božom je väčší ako on.

29 (KAT) A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom.
29 (ROH) A všetok ľud počujúc to, i publikáni, uznali Boha za spravedlivého pokrstiac sa krstom Jánovým.

30 (KAT) Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.
30 (ROH) Ale farizeovia a zákonníci pohŕdli radou Božou sami proti sebe nie súc pokrstení od neho.

31 (KAT) „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?
31 (ROH) A Pán pokračujúc povedal: Komu teda pripodobním ľudí tohoto pokolenia, a čomu sú podobní?

32 (KAT) Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: »Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.«
32 (ROH) Podobní sú deťom, sediacim na námestí, ktoré privolávajú jedny druhým a hovoria: Pískali sme vám, a netancovali ste; žalostne jako nad mŕtvym sme nariekali, a neplakali ste.

33 (KAT) Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: »Je posadnutý zlým duchom.«
33 (ROH) Lebo prišiel Ján Krstiteľ nejediac chleba ani nepijúc vína, a hovoríte: Má démona.

34 (KAT) Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!«
34 (ROH) Prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoríte: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ publikánov a hriešnikov.

35 (KAT) No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“
35 (ROH) A tak je ospravedlnená múdrosť od všetkých svojich detí.

36 (KAT) Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu.
36 (ROH) A prosil ho ktorýsi z farizeov, žeby jedol s ním. A vošiel do domu farizea a položil sa za stôl.

37 (KAT) V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom,
37 (ROH) A hľa, bola v tom meste nejaká hriešna žena, ktorá, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizea, doniesla alabastrovú nádobu masti

38 (KAT) s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.
38 (ROH) a stanúc si odzadu k jeho nohám a plačúc začala slzami kropiť jeho nohy a vlasmi svojej hlavy utierala a bozkávala jeho nohy a mazala masťou.

39 (KAT) Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“
39 (ROH) A keď to videl farizeus, ktorý ho pozval, povedal sám v sebe: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a jaká je to žena, ktorá sa ho dotýka, lebo je hriešnica.

40 (KAT) Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“
40 (ROH) A Ježiš odpovedal a riekol mu: Šimone, mám ti niečo povedať. A on riekol: Učiteľu, povedz!

41 (KAT) „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.
41 (ROH) Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden bol dlžen päťsto denárov, druhý päťdesiat.

42 (KAT) Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“
42 (ROH) A keď nemali jako zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý teda z nich, povedz, bude ho viacej milovať?

43 (KAT) Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“
43 (ROH) A Šimon odpovedal a riekol: Nazdám sa, že ten, ktorému viacej odpustil. A on mu povedal: Dobre si rozsúdil.

44 (KAT) Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.
44 (ROH) A obrátiac sa k žene povedal Šimonovi: Či vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a vody na moje nohy si nedal; ale táto slzami skropila moje nohy a vlasmi svojej hlavy poutierala;

45 (KAT) Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať.
45 (ROH) bozkať nebozkal si ma; ale táto, odkedy som vošiel, neprestala bozkávať moje nohy;

46 (KAT) Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela.
46 (ROH) olejom si nepomazal mojej hlavy; ale táto masťou pomazala moje nohy.

47 (KAT) Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“
47 (ROH) A preto ti hovorím, že sú jej odpustené tie mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje.

48 (KAT) A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“
48 (ROH) A povedal jej: Odpustené sú tvoje hriechy.

49 (KAT) Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“
49 (ROH) A tí, ktorí spolu stolovali, začali vravieť v sebe: Ktože je tento, ktorý aj hriechy odpúšťa?

50 (KAT) On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
50 (ROH) A on povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!