výhody registrácie

Kniha Numeri

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Nm 30, 1-17

1 (KAT) A Mojžiš oznámil všetko Izraelitom tak, ako mu nariadil Pán.
1 (ROH) A Mojžiš povedal synom Izraelovým všetko tak, ako to jemu prikázal Hospodin.

2 (KAT) Mojžiš vravel kniežatám izraelských kmeňov: „Toto prikazuje Pán:
2 (ROH) A Mojžiš hovoril hlavám pokolení synov Izraelových a riekol: Toto je to, čo prikázal Hospodin:

3 (KAT) Ak niektorý muž urobí Pánovi sľub alebo ak sa zaprisahá, že sa zaväzuje zdržovať sa niečoho, nech nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko, ako sľúbil.
3 (ROH) Keby muž sľúbil Hospodinovi sľub alebo keby prísahou zaviazal svoju dušu na niečo, nezruší svojho slova; všetko, jako čo vyšlo z jeho úst, tak učiní.

4 (KAT) Ale ak žena urobí sľub Pánovi a zaviaže sa zdržovať sa niečoho ešte kým je nevydatá v dome svojho otca,
4 (ROH) A keby žena sľúbila Hospodinovi sľub a zaviazala by sa nejakým záväzkom v dome svojho otca vo svojej mladosti,

5 (KAT) a jej otec sa dozvie o jej sľube a zdržovaní - na ktoré sa zaviazala -, ak jej otec na to mlčí, sú všetky jej sľuby platné a každé zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, je záväzné.
5 (ROH) a keby jej otec počul jej sľub a jej záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a mlčal by jej na to, stáť budú všetky jej sľuby, a bude stáť i každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu.

6 (KAT) Ale ak sa jej otec v deň, keď sa to dozvie, vzoprie tomu, tak nijaký jej sľub, ani zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, neplatí a Pán jej odpustí, lebo sa tomu sprotivil jej otec.
6 (ROH) Ale keby jej bránil jej otec toho dňa, ktorého to počul, nebude stáť niktorý jej sľub ani záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a Hospodin jej odpustí, lebo jej zabránil jej otec.

7 (KAT) Keby sa však chcela vydať, kým ju viaže sľub alebo nepremyslene vyslovené slovo, ktorým sa zaviazala,
7 (ROH) Ak je vydatá za muža a má svoje sľuby na sebe, alebo keby niečo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím by zaviazala svoju dušu,

8 (KAT) a jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, na to mlčí, sú jej sľuby platné a jej zdržovanie, pre ktoré sa rozhodla, je záväzné.
8 (ROH) a počul by to jej muž a mlčal by jej toho dňa, ktorého to počul, stáť budú jej sľuby, i jej záväzky, ktorými zaviazala svoju dušu, stáť budú.

9 (KAT) Ale ak sa jej muž v deň, keď sa to dozvie, vzoprie proti tomu, tým jej sľuby, ktorými sa zaviazala, zruší, jej nepremyslené slovo, ktoré ju viazalo, bude nezáväzné a Pán jej odpustí.
9 (ROH) Ale keby toho dňa, ktorého to počuje jej muž, jej to zbraňoval a zrušil by jej sľub, ktorý vzala na seba, i to, čo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím zaviazala svoju dušu, Hospodin jej odpustí.

10 (KAT) Sľub vdovy alebo prepustenej - všetko, čím sa zaviaže - je pre ňu záväzný.
10 (ROH) A čo do sľubu vdovy alebo zahnanej, všetko, čím by zaviazala svoju dušu, stáť bude u nej.

11 (KAT) Ale ak žena urobí sľub alebo sa prísahou zaviaže na nejaké zdržiavanie v dome svojho muža
11 (ROH) Ale keby sľúbila v dome svojho muža alebo keby nejakým záväzkom zaviazala svoju dušu s prísahou,

12 (KAT) a jej muž, keď sa to dozvie, na to mlčí a nevzoprie sa proti tomu, sú všetky jej sľuby platné a zdržiavanie, na ktoré sa zaviazala, je pre ňu záväzné.
12 (ROH) a keby to počul jej muž a mlčal jej, nezbraňoval jej, stáť budú všetky jej sľuby, a každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, stáť bude.

13 (KAT) Ale ak to jej muž v deň, keď sa to dozvie, vyhlási za neplatné, tak nič z toho, čo sľúbila, nie je platné, či sú to sľuby alebo povinnosti zdržiavať sa niečoho. Jej muž ich zrušil a Pán jej odpustí.
13 (ROH) Ale keby ich zrušil jej muž toho dňa, ktorého ich počul, nebude stáť nič z toho, čo vyšlo cez jej rty, čo do jej sľubov a čo do nejakého záväzku jej duše. Jej muž ich zrušil, a Hospodin jej odpustí.

14 (KAT) Každý sľub a každú prísahu, ktorou sa zaviaže mŕtviť seba, môže jej muž urobiť platnou alebo neplatnou.
14 (ROH) Čo do jakéhokoľvek sľubu alebo čo do jakejkoľvek prísahy nejakého záväzku trápiť dušu: jej muž to postaví alebo jej muž to zruší.

15 (KAT) Ak jej muž zo dňa na deň na to mlčí, robí tým všetky jej sľuby a všetky jej povinnosti zdržiavať sa, na ktoré sa zaviazala, platnými. Robí ich platnými tým, že v deň, keď sa o tom dozvedel, mlčal na to.
15 (ROH) Ale ak mlčal jej muž odo dňa ku dňu, vtedy potvrdil všetky jej sľuby alebo všetky jej záväzky, ktoré sú na nej, potvrdil ich, lebo jej mlčal toho dňa, ktorého to počul.

16 (KAT) Keby ich však chcel zrušiť neskôr, keď o nich už dlhšie vedel, jej vinu by uvalil na seba.“
16 (ROH) A keby ich potom, neskoršie zrušil, keď ich už počul, ponesie jej neprávosť.

17 (KAT) Toto sú ustanovenia, ktoré nakázal Mojžišovi Pán, medzi mužom a jeho ženou a medzi otcom a jeho dcérou, ktorá je ešte nevydatá v dome svojho otca.
17 (ROH) To sú ustanovenia, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi o veciach medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho dcérou v jej mladosti v dome jej otca.


Nm 30, 1-17





Verš 2
Mojžiš vravel kniežatám izraelských kmeňov: „Toto prikazuje Pán:
Dt 23:21 - Keď urobíš Pánovi, svojmu Bohu, sľub, neodkladaj splniť ho, lebo Pán, tvoj Boh, ho bude od teba požadovať, a keď budeš odkladať, bude sa ti to počítať za hriech.

Nm 30,2-3 - Sľub je dobrovoľné zaviazanie sa z lás ky k Bohu darovať seba alebo niečo zo svojho majetku alebo zrieknuť sa dovolených vecí, napr. vína, manželského spolunažívania atď. Ľudia robili sľuby od najstarších čias (Gn 28,20–22). Mojžiš sľuby neruší, obmedzuje ich, ale aj zdôrazňuje ich posvätnú záväznosť. Najväčším sľubom bol nazireát (Nm 6,1–21).