Kniha Numeri

1 (KAT) Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.
1 (ROH) A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťažujú a hovoril zlé v uši Hospodinove. A keď to počul Hospodin, roznietil sa jeho hnev, a zapálil sa proti nim oheň Hospodinov a trávil v zadnom konci tábora.

2 (KAT) Tu ľud volal o pomoc k Mojžišovi. A keď Mojžiš orodoval u Pána, oheň uhasol.
2 (ROH) Vtedy kričal ľud na Mojžiša, a Mojžiš sa modlil Hospodinovi, a oheň zhasol.

3 (KAT) Preto nazvali to miesto Tabera, lebo tam vzbĺkol proti nim Pánov oheň.
3 (ROH) A nazval meno toho miesta Tabéra , lebo sa bol proti nim zapálil oheň Hospodinov.

4 (KAT) Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?
4 (ROH) A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso?

5 (KAT) Rozpamätúvame sa na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky a dyne, na pór, cibuľu a cesnak.
5 (ROH) Rozpomíname sa na ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo, na uhorky, na melony, na por, na cibuľu a na cesnak.

6 (KAT) Teraz nám ide do zahynutia. Ničoho tu niet. Okrem manny nevidia naše oči nič!“
6 (ROH) Ale teraz je naša duša vypráhla; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú mannu.

7 (KAT) Manna bola ako koriandrové semiačko a podobala sa bdéliu.
7 (ROH) A manna bola jako semeno koriandrové a farbu mala jako farba bdelium.

8 (KAT) Ľud chodil sem-tam a zbieral ju, mlel ju na ručných mlynoch alebo ju tĺkol v mažiaroch. Potom ju varil v hrnci alebo piekol z nej osúchy. Chutilo to ako olejové koláče.
8 (ROH) A ľud chodil sem a ta, a sberali a mleli žernovmi alebo tĺkli v mažiaroch, varili v hrnci a robili z nej koláče, a jej chuť bola jako chuť čerstvého oleja.

9 (KAT) Keď za noci padala na tábor rosa, padala naň aj manna.
9 (ROH) A keď padala rosa na tábor vnoci, padala naň i manna.

10 (KAT) Keď Mojžiš počul nariekať ľud, rodinu za rodinou, každého pri vchode do svojho stanu - lebo sa veľmi rozhorel Pánov hnev -, Mojžišovi sa nepáčila táto vec
10 (ROH) A Mojžiš počul, že ľud plače radom po svojich čeľadiach, každý pri dveriach svojho stánu. Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov, a bolo to zlé i v očiach Mojžišových.

11 (KAT) a Mojžiš povedal Pánovi: „Prečo tak zle zaobchodíš so svojím služobníkom? Prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že na mňa kladieš celú ťarchu starosti o všetok tento ľud?
11 (ROH) A Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo si urobil tak zle svojmu služobníkovi, a prečo som nenašiel milosti v tvojich očiach, že si složil na mňa bremeno všetkého tohoto ľudu?

12 (KAT) Či som ja nosil všetok tento ľud vo svojom lone? Ja som ho priniesol na svet, že odo mňa žiadaš: »Zanes ho na svojich prsiach, ako dojka nosí dojča, do krajiny, ktorú si ty prisahal dať ich otcom?«
12 (ROH) Či som ja nosil všetok tento ľud v živote? Či som ho ja splodil, že mi hovoríš: Nes ho vo svojom lone, jako nosí pestún nemluvňa, a zanes do zeme, ktorú si prísahou zasľúbil jeho otcom?

13 (KAT) Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému tomuto ľudu? Nariekajú a volajú predo mnou: »Daj nám jesť mäso!«
13 (ROH) Kde odkiaľ vezmem mäso, aby som dal všetkému tomuto ľudu, lebo plačú na mňa a hovoria: Daj nám mäsa, aby sme jedli!

14 (KAT) Ja sám nie som schopný niesť ťarchu všetkého tohto ľudu. Je to pre mňa priťažké.
14 (ROH) Nebudem ja sám môcť niesť všetok tento ľud, lebo mi je priťažký.

15 (KAT) Ak mieniš aj naďalej takto nakladať so mnou, tak ma radšej zabi - ak som našiel milosť v tvojich očiach -, aby som nemusel dlhšie hľadieť na svoju biedu!“
15 (ROH) Ak mi máš takto robiť, zabi ma, prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach; ale nech nehľadím na svoje trápenie.

16 (KAT) Tu Pán povedal Mojžišovi: „Zavolaj mi sem sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú ozaj starší a že sú vedúcimi ľudu. Priveď ich ku stánku zjavenia, nech tam stoja s tebou,
16 (ROH) A Hospodin riekol Mojžišovi: Shromaždi mi sedemdesiatich mužov zo starších Izraelových, o ktorých vieš, že sú to starší ľudu a jeho správcovia, a pojmeš ich ku stánu shromaždenia, a nech tam stoja s tebou.

17 (KAT) pokým ja nezostúpim. Tam sa porozprávam s tebou a vezmem niečo z tvojho ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, aby niesli spolu s tebou ťarchu ľudu, aby si ju nemusel niesť ty sám.
17 (ROH) A ja sostúpim a budem tam hovoriť s tebou a vezmem z ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, a ponesú spolu s tebou bremeno ľudu, a neponesieš ty sám.

18 (KAT) Ľudu však prikáž: Na zajtra sa posväťte! Budete jesť mäso, lebo ste hlasno nariekali pred Pánom a hovorili ste: »Kto nám dá jesť mäso? V Egypte sme ho mali nadostač!« Teraz vám Pán dá mäso a najete sa.
18 (ROH) A ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra a budete jesť mäso, lebo ste plakali do uší Hospodinových hovoriac: Kto nám dá jesť mäso, lebo nám lepšie bolo v Egypte, a tedy vám dá Hospodin mäso, a budete jesť.

19 (KAT) A nebudete ho jesť iba jeden deň, ani dva, päť, desať alebo dvadsať dní,
19 (ROH) Nebudete ho jesť jeden deň ani dva dni ani päť dní ani desať dní ani dvadsať dní.

20 (KAT) ale celý mesiac, že ho nebudete môcť už ani cítiť, až pokým sa vám nesprieči. Veď ste opovrhli Pánom, ktorý uprostred vás býva, a nariekali ste: »Prečo sme len vyšli z Egypta?«“
20 (ROH) Ale za celý mesiac, až vám pojde z vašich nozdier a zoškliví sa vám, pretože ste pohŕdli Hospodinom, ktorý je vo vašom strede, a plakali ste pred ním a vraveli: Prečo sme len vyšli z Egypta?!

21 (KAT) Mojžiš odpovedal: „Šesťstotisíc mužov, pešiakov, má tento ľud, medzi ktorým žijem, a ty hovoríš: »Dám im mäsa, že ho budú jesť celý mesiac.«
21 (ROH) A Mojžiš riekol: Šesťsto tisíc peších je ľudu, medzi ktorými som ja, a ty hovoríš: Dám im mäsa, aby jedli za celý mesiac.

22 (KAT) Či je možné zabiť pre nich toľko oviec a býkov, aby im stačilo?! Je možné vychytať pre nich všetky ryby mora, aby bolo pre nich dosť?!“
22 (ROH) Či sa im nabije drobného dobytka a rožného statku, aby im postačilo? Či sa im azda shromaždia všetky ryby mora, aby im bolo dosť?

23 (KAT) Lenže Pán riekol Mojžišovi: „Je azda Pánova ruka prislabá? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní pred tebou a či nie!“
23 (ROH) A Hospodin riekol Mojžišovi: Či je azda ruka Hospodinova prikrátka vykonať to? Teraz uvidíš, či sa ti splní moje slovo a či nič.

24 (KAT) Potom Mojžiš vyšiel von a oznámil Pánove slová ľudu. Nato vzal sedemdesiat starších z ľudu a rozostavil ich okolo stánku.
24 (ROH) Vtedy vyšiel Mojžiš a hovoril ľudu slová Hospodinove a shromaždil sedemdesiatich mužov zo starších ľudu a postavil ich vôkol stánu.

25 (KAT) Tu Pán zostúpil v oblaku a zhováral sa s ním. Potom vzal z jeho ducha, ktorý bol na ňom, a rozdelil ho medzi sedemdesiatich mužov. Keď na nich duch zostúpil, boli zachvátení prorockým duchom. Neskoršie sa to s nimi už nestalo.
25 (ROH) A Hospodin sostúpil v oblaku a hovoril mu a vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal na sedemdesiatich mužov, na tých starších. A stalo sa, ako spočinul na nich duch, že prorokovali, ale potom nikdy viacej.

26 (KAT) Dvaja mužovia z nich ostali v tábore. Jeden sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich zostúpil duch. Aj oni patrili k tým zaznačeným, ale nevyšli načas. Ich zachvátil prorocký duch v tábore.
26 (ROH) A dvaja mužovia zostali v tábore; jednému bolo meno Eldád, a druhému bolo meno Médad, a duch spočinul aj na nich, lebo aj oni boli medzi zapísanými, ale neboli vyšli k stánu a prorokovali v tábore.

27 (KAT) Vtedy istý sluha utekal a oznámil to Mojžišovi: „Eldad a Medad sú zachvátení prorockým duchom v tábore!“ -
27 (ROH) Tu pribehol mládenec a oznámil Mojžišovi a riekol: Eldád a Médad prorokujú v tábore.

28 (KAT) Tu sa ujal slova Nunov syn Jozue, ktorý bol od svojej mladosti Mojžišovým služobníkom, a povedal: „Pane môj, Mojžiš, zakáž im to!“
28 (ROH) A na to odpovedal Jozua, syn Núnov, služobník Mojžišov, jeden z jeho mládencov, a riekol: Môj pane, Mojžišu, zabráň im!

29 (KAT) Mojžiš mu však odvetil: „Prečo sa hneváš na mňa? Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov! Kiežby Pán zoslal na všetkých svojho ducha!“
29 (ROH) Ale Mojžiš mu povedal: Či ty žiarliš za mňa? No, bárs by všetok ľud Hospodinov boli samí proroci. Lebo Hospodin dal na nich svojho ducha.

30 (KAT) Nato sa Mojžiš odobral so staršími Izraela späť do tábora.
30 (ROH) Potom sa odobral Mojžiš zpät do tábora, on i starší Izraelovi.

31 (KAT) Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme.
31 (ROH) A tu sa vyrútil vietor od Hospodina, ktorý zachvátil prepelice so sebou od mora a spustil ich na tábor asi na deň cesty z jednej strany a asi na deň cesty z druhej strany, vôkol tábora, asi na dva lakte na tvári zeme.

32 (KAT) A ľud sa dal do chytania prepelíc. Celý deň a celú noc, ba aj nasledujúci deň. A ten, kto málo nachytal, mal ich desať chomerov. A porozkladali ich okolo celého tábora.
32 (ROH) Vtedy vstal ľud a bol na nohách celý ten deň a celú noc i celý nasledujúci deň, a shromažďovali prepelice. A ten, kto málo nasbieral, nasbieral desať chómerov, a porozkladali si ich všade vôkol tábora.

33 (KAT) Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou.
33 (ROH) Ale kým ešte bolo mäso medzi ich zubami, prv ako bolo požuvané, zapálil sa hnev Hospodinov na ľud, a Hospodin uderil na ľud a spôsobil porážku, veľmi velikú.

34 (KAT) Preto nazvali to miesto Kibrot-Hatava (Hroby pažravosti); tam totiž pochovali pažravý ľud.
34 (ROH) Preto nazvali meno toho miesta Kibrót-hattaavé , lebo tam pochovali ľud, tých, ktorí si žiadali.

35 (KAT) Od Kibrot-Hatava ľud tiahol do Haserotu a v Haserote ostali.
35 (ROH) Z Kibrót-hattaavé sa rušal ľud do Chaceróta, a boli v Chaceróte.