výhody registrácie

Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Lv 21, 1-24

1 (KAT) Pán vravel Mojžišovi: „Hovor kňazom, Áronovým synom, a povedz im: Nepoškvrňte sa mŕtvolou niektorého súkmeňovca,
1 (ROH) A Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz kňazom, synom Áronovým, a povieš im: Niktorý z vás nezanečistí sa za mŕtveho vo svojom ľude,

2 (KAT) okrem mŕtvoly najbližších príbuzných, a to svojej matky, svojho otca, svojho syna, svojej dcéry, svojho brata
2 (ROH) iba za svojho pokrevného, sebe blízkeho, za svoju matku, za svojho otca, za svojho syna, za svoju dcéru a za svojho brata

3 (KAT) a svojej sestry, ak je ešte panna a je mu blízko, lebo nepatrí nijakému mužovi; ňou sa môže poškvrniť.
3 (ROH) a za svoju sestru, pannu, sebe blízku, ktorá nepatrila mužovi, za tú sa zanečistí.

4 (KAT) Ale (mŕtvolou) niekoho iného zo svojho ľudu sa nesmie poškvrniť a tým znesvätiť.
4 (ROH) Teda nezanečistí sa kňaz súc pánom vo svojom ľude, aby sa poškvrnil.

5 (KAT) Neostrihajú si hlavy dohola, ani bokombriadky si neoholia a neurobia si na tele zárezy.
5 (ROH) Nespravia si lysiny na svojej hlave a neoholia boku svojej brady ani na svojom tele nespravia nijakého rezu.

6 (KAT) Sú zasvätení svojmu Bohu a nesmú znesvätiť meno svojho Boha. Oni prinášajú Pánovi zápalné žertvy, chlieb svojho Boha, preto nech sú svätí.
6 (ROH) Svätí budú svojmu Bohu a nepoškvrnia mena svojho Boha, lebo obetujú ohňové obeti Hospodinove, chlieb svojho Boha, a preto budú svätí.

7 (KAT) Nesmú si vziať za ženu ani pobehlicu, ani padlú, ani ženu zapudenú od svojho muža si nevezmú, lebo (kňaz) je zasvätený svojmu Bohu.
7 (ROH) Ženy smilnice alebo poškvrnenej si nevezmú ani si nevezmú ženy, zahnanej od jej muža, lebo každý z nich je svätý svojemu Bohu.

8 (KAT) A ty ho uctievaj, lebo on predkladá chlieb svojho Boha. Nech ti je svätým, lebo ja, Pán, ktorý vás posväcujem, som svätý!
8 (ROH) A budeš ho mať za svätého, lebo obetuje chlieb tvojho Boha; svätým ti bude, lebo svätý som ja Hospodin, ktorý vás posväcujem.

9 (KAT) Ak sa kňazova dcéra znesvätí smilstvom, znesvätí svojho otca, bude bez milosti upálená.
9 (ROH) A keby sa poškvrnila dcéra niektorého kňaza dopustiac sa smilstva, poškvrnila svojho otca, bude upálená ohňom.

10 (KAT) Ale kňaz, ktorý je najvyšší medzi svojimi bratmi, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania a ktorého posvätili a obliekli do posvätného rúcha, nenechá si rozpustené vlasy, ani si neroztrhne rúcho.
10 (ROH) A najvyšší kňaz zpomedzi svojich bratov, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania, a bol naplnil svoju ruku, posvätil sa, aby obliekol sväté rúcho, nerozpustí svojej hlavy na znak smútku ani neroztrhne svojho rúcha.

11 (KAT) Nepriblíži sa k nijakej mŕtvole, ani svojím otcom sa nepoškvrní, ani svojou matkou.
11 (ROH) Nevojde k niktorej duši mŕtveho, nezanečistí sa ani len za svojho otca ani za svoju mať.

12 (KAT) Nesmie opustiť svätyňu a neznesvätí svätyňu svojho Boha, lebo je na ňom posvätenie Božím olejom pomazania. Ja som Pán!
12 (ROH) A nevyjde zo svätyne a nepoškvrní svätyne svojho Boha, lebo koruna oleja pomazania jeho Boha je na ňom. Ja som Hospodin!

13 (KAT) Za ženu si vezme pannu.
13 (ROH) Za ženu si vezme pannu v jej panenstve.

14 (KAT) Vdovu, zapudenú ženu, padlú alebo pobehlicu si nesmie vziať. Iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ženu,
14 (ROH) Vdovy a zahnanej alebo poškvrnenej smilnice si nevezme, ale iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ženu.

15 (KAT) aby neznesvätil svoje potomstvo vo svojom národe. Lebo ja som Pán, ktorý ho posväcujem!“
15 (ROH) A nepoškvrní svojho semena vo svojom ľude, lebo ja som Hospodin, ktorý ho posväcujem.

16 (KAT) Pán hovoril Mojžišovi:
16 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

17 (KAT) „Povedz Áronovi: Ak by mal v budúcich pokoleniach niekto z tvojho potomstva nejakú telesnú chybu, ten sa nesmie priblížiť, aby predložil chlieb svojho Boha.
17 (ROH) Hovor Áronovi a povedz mu: Niktorý z tvojho semena po ich pokoleniach, na ktorom by bola nejaká vada, nepristúpi, aby obetoval chlieb svojho Boha.

18 (KAT) Nesmie sa priblížiť nik, kto má telesnú chybu: nik slepý, krivý, zohyzdený na tvári, alebo kto má niektorý úd dlhší,
18 (ROH) Lebo niktorý muž, na ktorom by bola vada, nepristúpi: slepý muž alebo kuľhavý, alebo ktorý by mal niektorý úd primalý alebo priveľký,

19 (KAT) alebo so zlomenou nohou či rukou,
19 (ROH) alebo muž, ktorý by mal zlomenú nohu alebo zlomenú ruku,

20 (KAT) alebo hrbatý, suchotinársky, s beľmom na oku, ani kto má prašivosť alebo lišaj, ani vykleštenec.
20 (ROH) alebo hrbatý alebo pritenký, alebo ktorý by mal beľmo na oku alebo keby bol chrastavý alebo prašivý alebo keby mal stlačené lono.

21 (KAT) Nik, kto by mal z potomstva kňaza Árona telesnú chybu, nesmie sa priblížiť, aby priniesol zápalnú žertvu Pánovi. Má chybu, nech sa nepribližuje obetovať chlieb svojho Boha!
21 (ROH) Niktorý muž, na ktorom by bola nejaká vada, zo semena Árona, kňaza, nepriblíži sa, aby obetoval ohňové obeti Hospodinove; vada je na ňom, nepriblíži sa, aby obetoval chlieb svojho Boha.

22 (KAT) Ale chlieb svojho Boha, svätosväté a sväté, môže jesť.
22 (ROH) No, chlieb svojho Boha, z toho, čo je svätosväté, i zo svätého bude jesť.

23 (KAT) Len cez oponu nesmie prejsť a pristúpiť k oltáru, lebo má telesnú chybu, aby nepoškvrnil moju svätyňu. Ja som Pán, ktorý ich posväcujem!“
23 (ROH) Len k opone nevojde a oltáru sa nepriblíži, lebo je na ňom vada, a nepoškvrní mojich svätýň, lebo ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem.

24 (KAT) A Mojžiš to oznámil Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom.
24 (ROH) A Mojžiš to hovoril Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým.


Lv 21, 1-24





Lv 21,1 - Izrael bol národom vyvoleným, majetkom Božím. Mal byť teda svätý, ako je Boh svätý. To platilo vo väčšej miere o kňazoch, ktorí boli vyvolení sluhovia Boží. Boh žiada od kňazov väčšiu svätosť ako od obyčajných veriacich.

Lv 21,1-5 - Každý dotyk mŕtvoly mal za následok levitskú, čiže obradnú nečistotu (Nm 6,6; 19,11). Kňaz mohol sa dotknúť a mohol pochovávať mŕtvoly iba svojich najbližších. Platí to aj o jeho žene. Vg má namiesto 5. verša: "No nepoškvrní sa mŕtvolou svojho ľudu". Kňazom sa zakazuje smútiť tak, ako to bolo vo zvyku u ostatných Izraelitov (19,27.28).

Lv 21,7 - Kňaz si nesmie vziať hocijakú ženu. Jednoduchému kňazovi však zákon nezakazoval vziať si za ženu počestnú vdovu. Veľkňaz si však nesmel vziať ani vdovu (v. 14).

Lv 21,10-12 - Hoc inokedy mohol veľkňaz opustiť svätyňu, na prípad pohrebu sa mu to zakazuje.

Lv 21,13 - Svätosť stavu vyžadovala, aby si veľkňaz bral za ženu osobu, z ktorej by mal schopné potomstvo do služby Pánovej. Veľkňazský úrad bol dedičný.

Lv 21,16-17 - Vyratujú sa telesné chyby, pre ktoré príslušný levita sa nemohol stať činným kňazom. Veď aj jednoduché kňazstvo bolo dedičné. Svätosť kňazského stavu vyžadovala, aby kňazi nemali telesné chyby a znetvorenia.

Lv 21,22 - Telesné chyby boli prekážkou pre službu oltára, nevylučovali však dotyčného z podielov na pokojných obetách. Svätosväté veci boli: predkladné chleby, časti z obiet za spreneveru a za hriech. Sväté boli podiely z ďakovných obetí, prvorodené z čistých zvierat (Nm 18,15), prvotiny úrody a desiatky (Nm 18,12.26 n.).