Kniha proroka Joela

1 (KAT) Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela.
1 (ROH) Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Joelovi, synovi Petuelovmu.

2 (KAT) Čujte toto, starci, nakloňte si ucho, všetci obyvatelia zeme! Či sa stalo takéto za vašich dní alebo za dní vašich otcov?
2 (ROH) Počujte to, starci, a pozorujte ušami, všetci obyvatelia zeme! Či sa to stalo za vašich dní a či za dní vašich otcov?

3 (KAT) Rozprávajte o tom svojim deťom a vaše deti svojim deťom a ich deti ďalším pokoleniam!
3 (ROH) Rozprávajte o tom svojim synom, a vaši synovia nech rozprávajú svojim synom a ich synovia pokoleniu, ktoré prijde potom.

4 (KAT) Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka, zvyšok po kobylke zožral skokan, zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ.
4 (ROH) To, čo zostalo po húseniciach, požraly kobylky; to, čo zostalo po kobylkách, požrali pažraví chrobáci, a to, čo zostalo po chrobákoch, požrali chrústi.

5 (KAT) Vzbuďte sa, opilci, plačte a kvíľte, všetci pijani vína, pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili.
5 (ROH) Prebuďte sa, opilci, a plačte, a kvíľte všetci, ktorí pijete víno, nad novým vínom sladkým, pretože bude vyťaté z vašich úst.

6 (KAT) Lebo do mojej krajiny vystúpil mocný a nespočetný národ; jeho zuby sú zuby leva, hryzáky má ako levica.
6 (ROH) Lebo prišiel národ hore na moju zem, mocný, a niet mu počtu; jeho zuby sú zubami ľva, a má črenové zuby ľvice.

7 (KAT) Moju vinicu obrátil na púšť a moje figovníky obhrýzol, úplne ich olúpal a zahodil, obeleli ich konáre.
7 (ROH) Obráti môj vinič na pustinu a môj fík na rázgy, olúpe ho docela a odhodí; jeho letorasty obelejú.

8 (KAT) Kvíľ ako panna odiata vrecovinou pre muža svojej mladosti!
8 (ROH) Kvíľ ako panna, opásaná smútočným vrecom, nad mužom svojej mladosti!

9 (KAT) Pokrmové a nápojové obety zmizli z domu Pánovho, smútia kňazi, služobníci Pánovi.
9 (ROH) Vyťatý bude obetný dar obilný i liata obeť z domu Hospodinovho; kňazi budú smútiť, svätoslužobníci Hospodinovi.

10 (KAT) Spustošené je pole, smúti roľa, veď je znivočené obilie, vyschol mušt, olej uvädol.
10 (ROH) Spustošené bude pole, smútiť bude zem, pretože spustošené bude obilie, vyschne vínna šťava, uvädne olej.

11 (KAT) Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári pre pšenicu a jačmeň, lebo žatva je preč z poľa.
11 (ROH) Oráči sa budú stydieť, vinári budú kvíliť, pre pšenicu a pre jačmeň, lebo zhynie žatva poľa.

12 (KAT) Vinič vyschol, figovníky uvädli, granátniky i palmy a jablone, všetky stromy poľa vyschli, áno, zmizla radosť u ľudí.
12 (ROH) Vinič uschne, a fík uvädne, granát i palma i jabloň; všetky stromy poľa poschnú, lebo radosť sa bude stydieť a utečie od synov človeka.

13 (KAT) Opášte sa a nariekajte, kňazi, kvíľte, služobníci oltára, poďte, bedlite vo vrecovinách, sluhovia môjho Boha, lebo domu Pánovmu sú upreté obety pokrmu a nápoja.
13 (ROH) Prepášte sa a nariekajte, kňazi! Kvíľte, svätoslužobníci oltára! Vojdite, nocujte v smútočnom vreci, svätoslužobníci môjho Boha! Pretože bude odňatý obetný dar obilný i liata obeť z domu vášho Boha.

14 (KAT) Zasväťte pôst, zvolajte zbor, zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi:
14 (ROH) Zasväťte pôst, svolajte shromaždenie, shromaždite starších, všetkých obyvateľov zeme do domu Hospodina, svojho Boha, a kričte k Hospodinovi.

15 (KAT) „Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň, príde ako pohroma od Hromovládcu!
15 (ROH) Beda toho dňa! Lebo je blízko deň Hospodinov a prijde od Všemohúceho jako lúpež.

16 (KAT) Či nie pred naším zrakom hynie pokrm, z domu nášho Boha radosť a plesanie?“
16 (ROH) Či nebude vyťatý pokrm pred našimi očami, z domu nášho Boha radosť a plesanie?

17 (KAT) Hnijú semená pod svojimi hrudami, pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady, lebo obilie vyšlo na hanbu.
17 (ROH) Splesneje zrno pod svojimi hrudami, spustnú zásobárne, zborené budú obilnice, pretože zahanbí obilie.

18 (KAT) Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku, lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.
18 (ROH) Oj, ako bude stonať dobytok, ako budú zmätené stáda hoviad, lebo nebude pre ne paše, i stáda drobného dobytka budú pykať.

19 (KAT) K tebe, Pane, volám, lebo oheň strávil stepné lúky a plameň spálil všetky stromy poľa.
19 (ROH) K tebe, ó, Hospodine, volám, lebo oheň žerie pasienky pustiny, a plameň páli všetky stromy poľa.

20 (KAT) I zverina poľa túži po tebe, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné lúky.
20 (ROH) Ešte i tá poľná zver práhnuc reve k tebe, pretože vyschly potoky vôd, a oheň strávil pasienky pustiny.