Kniha proroka Daniela

1 (KAT) V treťom roku perzského kráľa Kýra bolo Danielovi, ktorý sa volá Baltazár, zjavené slovo. Slovo o veľkom utrpení je pravdivé. Pozoroval to slovo a vo videní dostal vysvetlenie.
1 (ROH) V treťom roku Cýra, perzského kráľa, bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý bol pomenovaný menom Baltazár, a to slovo bolo pravdou a znamenalo veľkú borbu, a porozumel slovu, a mal porozumenie vo videní.

2 (KAT) V tých dňoch som bol ja, Daniel, v smútku za celé tri týždne.
2 (ROH) V tých dňoch som ja Daniel smútil za celé tri týždne.

3 (KAT) Chutný chlieb som nezjedol, mäso a víno mi nevošlo do úst a vôbec som sa nepomazal, kým neprešli celé tri týždne.
3 (ROH) Žiadostného chleba chutného som nejedol, a mäso a víno nevošlo do mojich úst, ani masťou pomazať som sa nepomazal, dokiaľ sa nevyplnily dni troch týždňov.

4 (KAT) Na dvadsiaty štvrtý deň prvého mesiaca som však bol pri brehu veľkej rieky, (je to Tigris).
4 (ROH) A dvadsiateho štvrtého dňa, prvého mesiaca som bol na brehu veľkej rieky, Hiddekela.

5 (KAT) Zdvihol som oči, díval som sa a hľa, človek odiaty do plátna a driek mal prepásaný ofazským zlatom.
5 (ROH) A pozdvihol som svoje oči a videl som a hľa, nejaký muž sa ukázal, oblečený v ľanovom rúchu, a na svojich bedrách bol prepásaný čistým zlatom z Úfaza.

6 (KAT) Jeho telo bolo ako chryzolit, jeho tvár ako zjav blesku, jeho oči ako ohnivé fakle, jeho ramená a nohy ako svit ligotavého kovu a zvuk jeho reči ako hukot zástupu.
6 (ROH) Jeho driek bol ako drahokam taršíš, a jeho tvár bola na pohľad ako blesk, jeho oči jako horiace fakle, jeho ramená a jeho nohy boly podobné lesklej medi, a zvuk jeho slov zvučal ako zvuk množstva ľudu.

7 (KAT) Videnie som videl ja, Daniel, sám, mužovia však, ktorí boli so mnou, videnie nevideli, iba sa ich zmocnil veľký strach a utekali sa schovať.
7 (ROH) A ja Daniel som samotný videl videnie; mužovia, ktorí boli so mnou, nevideli videnia, ale padla na nich veľká hrôza, a utekali, aby sa skryli.

8 (KAT) Ostal som teda sám a videl som toto veľké videnie. Nezvýšilo mi sily, ale aj môj výzor sa hrozne zmenil a neudržal som si silu.
8 (ROH) Ja som zostal samotný a videl som to veľké videnie, ale nezostalo ani vo mne sily, a moja krása zmenila sa pri mne a porušila, a nezadržal som v sebe sily.

9 (KAT) Vtom som počul zvuk jeho slov. A len čo som počul zvuk jeho slov, padol som omdletý na tvár a ležal som tvárou k zemi.
9 (ROH) A počul som hlas jeho slov. A jako som počul hlas jeho slov, hneď som tvrde usnul na svojej tvári, a ležal som tvárou k zemi.

10 (KAT) Tu sa ma dotkla ruka a zdvihla ma na kolená a na dlane rúk
10 (ROH) A hľa, dotkla sa ma nejaká ruka a pozdvihla ma na moje kolená a na dlane mojich rúk.

11 (KAT) a povedal mi: „Daniel, miláčik, sleduj slová, ktoré ti ja hovorím, a postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe.“ Kým mi hovoril tieto slová, vstal som s chvením.
11 (ROH) A povedal mi: Danielu, ľúby mužu, pozoruj na slová, ktoré ti budem hovoriť, a stoj na svojom mieste, lebo som teraz poslaný k tebe. - A v tom, čo hovoril so mnou to slovo, stál som a triasol som sa.

12 (KAT) I riekol mi: „Neboj sa, Daniel! Od prvého dňa, čo si si upriamil srdce, aby si pochopil a pokoroval sa pred svojím Bohom, sú vyslyšané tvoje slová a ja som prišiel pre tvoje slová.
12 (ROH) A riekol mi: Neboj sa, Danielu, lebo od prvého dňa, ako si priložil svoje srdce, aby si rozumel a ponižoval sa pred svojím Bohom, uslyšané sú tvoje slová, a ja som prišiel príčinou tvojich slov.

13 (KAT) Ale knieža Perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní a hľa, Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc a nechal som ho tam pri kniežati perzského kráľa.
13 (ROH) Ale knieža perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní. A hľa, Michael, jedno z prvých kniežat, mi prišiel na pomoc, a ja som pozostal tam, pri perzských kráľoch.

14 (KAT) Prišiel som teda vyložiť, čo postihne na konci dní tvoj ľud, lebo o tých dňoch bude ešte videnie.“
14 (ROH) A prišiel som, aby som ti dal rozumieť tomu, čo zajde tvoj ľud v potomných dňoch, lebo ešte bude videnie tým dňom.

15 (KAT) Kým mi hovoril tieto slová, sklonil som si tvár k zemi a mlčal som.
15 (ROH) A v tom, čo hovoril so mnou asi tieto slová, sklonil som svoju tvár k zemi a zanemel som.

16 (KAT) A hľa, ľudským spôsobom sa mi dotkol perí. Nato som otvoril ústa, a povedal som tomu, čo stál proti mne: „Pane môj, pri videní som sa zvíjal od bolesti a neostalo vo mne sily.
16 (ROH) A hľa, niekto podobný synom človeka dotkol sa mojich rtov, a tak som otvoril svoje ústa, vravel a riekol som tomu, ktorý to stál naproti mne: Pane, od toho videnia obrátily sa moje bolesti na mňa, ani som nezadržal v sebe sily.

17 (KAT) Ako by teda mohol sluha môjho pána hovoriť tu s mojím pánom? Veď vo mne odteraz niet sily, ani dych nezostal vo mne!“
17 (ROH) A jako tedy bude môcť takýto služobník môjho Pána hovoriť s takýmto mojím Pánom, keď odteraz neobstojí vo mne sila, ani nezostane vo mne dychu?

18 (KAT) Vtom sa ma znova dotkol ten, čo vyzeral ako človek a posilňoval ma.
18 (ROH) A znova sa ma dotkol ten ktosi na pohľad ako človek a posilnil ma.

19 (KAT) I povedal mi: „Neboj sa, miláčik, pokoj s tebou, posilni, posilni sa!“ A kým hovoril so mnou, nadobudol som silu a vravel som: „Hovor, môj pane, veď si ma posilnil!“
19 (ROH) A riekol: Neboj sa, ľúby mužu, pokoj ti! Buď silný a len buď silný! A v tom, čo hovoril so mnou, bol som posilnený a povedal som: Nech hovorí môj Pán, lebo si ma posilnil!

20 (KAT) Hovoril teda: „Či vieš, prečo som prišiel k tebe? Ale oznámim ti, čo je napísané v spoľahlivom písme.
20 (ROH) A riekol: Či vieš, prečo som prišiel k tebe? Ale teraz už sa zase navrátim, aby som bojoval s perzským kniežaťom. A keď ja budem odchádzať, hľa, prijde grécke knieža.

21 (KAT) A teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Len čo vytiahnem, už prichádza knieža grécke; a niet jediného, kto by mi proti nim pomáhal, okrem Michala, vášho kniežaťa.
21 (ROH) Ale oznámim ti to, čo je zaznačené v písme, ktoré je pravdou. A niet ani jedného, ktorý by sa vzmužil so mnou proti týmto krome Michaela, vášho kniežaťa.