Verš 11
Pyšné oči človeka sa sklopia a pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sám bude povýšený v ten deň.
Iz 5:15 - I skloní sa človek a pokorí sa každý a oči pyšných sa sklopia.
Verš 2
Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy.
Mi 4:1 - Na konci dní: bude upevnený vrch Pánovho domu na temene vrchov a vyčnievať bude nad pahorky i budú sa naň hrnúť ľudia.
Verš 3
Prídu mnohé kmene a povedia: „Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema.
Ž 110:2 - Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: panuj uprostred svojich nepriateľov.
Verš 4
Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.
Joe 3:10 -
Iz 2,1 - Hlavy 2 – 4 sú súvislým celkom s mesiášskym začiatkom (2,2–5) a mesiášskym zakončením (4,2–6). Toto proroctvo nachádza sa skoro doslovne aj u proroka Micheáša (4,1–3), ktorý bol Izaiášovým vrstovníkom. Dnes už nemožno s istotou vedieť, či ho Izaiáš prevzal od Micheáša alebo naopak a či obaja citujú nejaké staršie proroctvo na sebe nezávisle.
Iz 2,2 - Výraz "na konci dní" je u prorokov častý. Tu označuje dobu mesiášsku, ktorá bude posledným náboženským obdobím. Náboženstvo, založené Mesiášom, bude vrcholné a konečné, ďalšie, dokonalejšie náboženstvo už nebude. Z proroctva jasne vidieť, že "vrch Pánovho domu" je obraz budúcej náboženskej spoločnosti, ktorá bude vynikať nie svojou fyzickou, ale mravnou výškou, a práve preto budú sa k nej hrnúť národy, ktoré doteraz nepoznali pravého Boha. Tieto národy budú hľadať Boha, ktorého doteraz uctievali len Izraeliti v jeruzalemskom chráme. Budú sa chcieť naučiť jeho prikázania a podľa nich žiť. Týmto obrazom znázorňuje prorok silu a mierumilovnosť mesiášskej, kresťanskej náuky.
Iz 2,6 - V časoch Izaiášových Izraeliti nasledovali len zlý príklad pohanov, spolčovali sa s nimi a prevzali rozličné neresti tak od susedných pohanských národov, ako aj od národov západných (Filištínci mali svoje mestá v západnej časti Kanaánu).
Iz 2,9 - Modlárstvo, ktorého sa Izraeliti dopúšťajú, je tak veľký zločin, že sa prorok nevie zdržať rozhorčeného výkriku: "Nie, neodpusť im to!"
Iz 2,12 - Prorok predstavuje Boha ako obrancu ľudu, keď znázorňuje tak živo Boží súd nad kniežatami Izraela, ktoré vládli nielen podľa svojich rozmarov, ale ľud aj vykorisťovali. Bude deň Pána, často spomínaný u prorokov (Joel 1,15; 2,1.4; Am 5,18–20; Sof 1,7–14).
Iz 2,13 - Bášan je veľmi úrodná krajina východne od Genezaretského jazera a od horného toku Jordána. Jeho dubové lesy boli kedysi chýrne (Zach 11,2; Ez 27,6).
Iz 2,16 - Taršiš (Tarzis) bol pravdepodobne v južnom Španielsku. Taršišskými loďami volali lode, ktoré boli schopné plavby až do tejto ďalekej krajiny, teda lode veľké a mocné.
Iz 2,20 - "Krtom a netopierom" rozumej, že ľudia budú zahadzovať svoje modly na opustené miesta, kde bývajú len tieto nečisté zvieratá, ktoré na svetle ani nevidia.
Iz 2,22 - Človek je naozaj veľmi biedny, veď jeho život závisí od veci tak malichernej, ako je dych v nose.
