výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 14, 1-35

1 (KAT) Múdrosť žien buduje si dom, hlúposť však vlastnými rukami ho búra.
1 (ROH) Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami.

2 (KAT) Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.
2 (ROH) Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.

3 (KAT) V bláznových ústach je prút na chrbát, pery múdrych sú zas pre nich (samých) ochranou.
3 (ROH) V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty.

4 (KAT) Kde nieto volov, (tam) niet obilia, bohatý výnos je však (tam, kde) namáha sa býk.
4 (ROH) Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola.

5 (KAT) Pravdymilovný svedok neluže, falošný svedok vypúšťa však (kadejakú) lož (z úst).
5 (ROH) Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož.

6 (KAT) Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo, rozumnému sa však zdalo poznanie ľahučké.
6 (ROH) Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká.

7 (KAT) Choď zoči-voči k pochabému človeku (a hovor s ním) a veru nevie, (čo sú) pery rozumné.
7 (ROH) Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti.

8 (KAT) Dávať si pozor na cestu je múdrosť rozvážneho (človeka), bláznovstvo pochábľov však značí bludnú púť.
8 (ROH) Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť.

9 (KAT) Pre bláznov je previnenie smiechotou, ale medzi počestnými (ľuďmi vládne) porozumenie.
9 (ROH) Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba.

10 (KAT) (Do) srdca, ktoré pozná, (čo je) horkosť, samo po sebe, pýcha sa neprimieša, keď ho radosť (zaplaví).
10 (ROH) Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí.

11 (KAT) Stánok hriešnikov bude zničený, stan počestných však bude prekvitať.
11 (ROH) Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať.

12 (KAT) Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti.
12 (ROH) Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.

13 (KAT) Aj keď sa smeje, môže bolieť srdce (človeka), po nej však, po radosti, (býva) zármutok.
13 (ROH) Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok.

14 (KAT) Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol, lež (práve tak aj) svojich skutkov dobrý muž.
14 (ROH) Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho.

15 (KAT) Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko, skúsený človek si však dáva pozor na svoj krok.
15 (ROH) Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku.

16 (KAT) Múdry sa úzkostlivo chráni zla, pochabý sa však bezstarostne vrhá doň.
16 (ROH) Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.

17 (KAT) Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti.
17 (ROH) Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený.

18 (KAT) Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním.
18 (ROH) Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou.

19 (KAT) Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dvermi spravodlivého.
19 (ROH) Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.

20 (KAT) Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.
20 (ROH) I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.

21 (KAT) Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.
21 (ROH) Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený.

22 (KAT) Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.
22 (ROH) Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré.

23 (KAT) Pri každej tvrdej práci býva zisk, no prázdny štebot privádza len k žobráctvu.
23 (ROH) Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze.

24 (KAT) Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo.
24 (ROH) Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo.

25 (KAT) Pravdivý svedok zachraňuje životy, ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom.
25 (ROH) Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož.

26 (KAT) Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.
26 (ROH) V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište.

27 (KAT) Bázeň pred Pánom je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.
27 (ROH) Bázeň Hospodinova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti.

28 (KAT) V množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo a v malom počte ľudí vladárova záhuba.
28 (ROH) Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára.

29 (KAT) Trpezlivý (má) veľa rozumu, prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo.
29 (ROH) Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.

30 (KAT) Pokojná myseľ (značí) život pre telo, náruživosť je však (ako) hnis, čo sa vŕta do kostí.
30 (ROH) Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.

31 (KAT) Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.
31 (ROH) Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym.

32 (KAT) Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou, spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou.
32 (ROH) Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.

33 (KAT) Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka), (rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov.
33 (ROH) V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.

34 (KAT) Spravodlivosť dvíha národ, hriech je však hanbou národov.
34 (ROH) Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom.

35 (KAT) Kráľova priazeň (sa dostáva) rozumnému sluhovi, ničomníka však stíha jeho hnev.
35 (ROH) Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.


Prís 14, 1-35





Verš 33
Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka), (rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov.
Prís 10:14 - Múdri skrývajú vedomosť, lež ústa pochábľa - to skaza vzápätí.
Prís 12:23 - Rozvážny človek tají, čo vie, (zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.
Prís 13:16 - Rozvážny (človek) všetko robí s rozvahou, blázon sa však bláznovstvom vystavuje na obdiv.

Verš 2
Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.
Jób 12:4 - Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný…

Verš 5
Pravdymilovný svedok neluže, falošný svedok vypúšťa však (kadejakú) lož (z úst).
Ex 23:1 - Nebudeš šíriť nepravdivú povesť! Nepodáš svoju ruku tomu, kto je v nepráve, aby si krivo nesvedčil!
Prís 12:17 - Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, falošný svedok však (prináša len) klam.

Verš 12
Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti.
Prís 16:25 - Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti.

Verš 13
Aj keď sa smeje, môže bolieť srdce (človeka), po nej však, po radosti, (býva) zármutok.
Prís 5:4 - Lež koniec s ňou je horkejší než palina a ostrejší ako meč na dve strany brúsený.

Verš 14
Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol, lež (práve tak aj) svojich skutkov dobrý muž.
Prís 1:31 - nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov.

Verš 20
Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.
Prís 19:4 - Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov, chudák však stratí (aj) svojho priateľa.
Prís 19:7 - Bedár je všetkým svojim bratom odporný, o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho! Ženie sa za slovami, čo nič neznačia, kto …

Verš 22
Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.
Lk 6:38 - Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“

Verš 27
Bázeň pred Pánom je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.
Prís 10:11 - Ústa spravodlivého sú prameňom života, lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie.
Prís 13:14 - Náuka mudrca je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

Verš 31
Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.
Prís 14:21 - Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.

Pris 14,3 - Porov. 10,13.

Pris 14,4 - Porov. 10,4.

Pris 14,6 - Porov. 15,14; 17,24.

Pris 14,7 - Pôvodný text porušený. Preklad podľa zmyslu.

Pris 14,9 - V prvom polverši text porušený.

Pris 14,24 - Preklad verša s opravami pôvodného textu podľa LXX.

Pris 14,32 - Druhý polverš opravený podľa LXX. V pôvodine miesto "bezúhonnosťou" je "vo svojej smrti".