Kniha Jób

1 (KAT) Jób odpovedal:
1 (ROH) A Job odpovedal a riekol:

2 (KAT) „Bár by môj nárek presne odmeraný bol, s ním biedu moju bár, by zvážili!
2 (ROH) Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!

3 (KAT) Veru by ona morský piesok prevážila, nuž preto moje slová roztrpčené sú.
3 (ROH) Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.

4 (KAT) Veď vo mne šípy Všemocného (utkveli), že môj duch saje ich jed do seba a Božie hrôzy bojujú proti mne.
4 (ROH) Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šíku proti mne.

5 (KAT) Či híka osol, keď má pažiť pred sebou? A nad obrokom býk var’ zabučí?
5 (ROH) Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?

6 (KAT) Čo chuti nemá, možno jesť bez soli? A bielko vajca má chuť nejakú?
6 (ROH) Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?

7 (KAT) Tak sa moja duša nechce dotknúť toho a moje srdce si pokrm zhnusilo.
7 (ROH) A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.

8 (KAT) Bár by sa mi moja žiadosť splnila (raz) a čo dúfam, Pán mi dožičil!
8 (ROH) Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!

9 (KAT) Bár by sa Pánovi rozmliaždiť ma chcelo a rukou hybkou vyrvať z koreňov!
9 (ROH) Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!

10 (KAT) Tak by mi radosť akási ostala a jasal bych aj v mukách ukrutných, že nezaprel som slová Svätého.
10 (ROH) A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.

11 (KAT) Kde silu beriem, že schopný som vydržať? A načo ešte život držím si?
11 (ROH) Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?

12 (KAT) Je moja sila akoby zo skaly a moje telo ako zo spieže?
12 (ROH) Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?

13 (KAT) Či niet pre mňa už nijakej záchrany a odňatá mi je každá opora?
13 (ROH) Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.

14 (KAT) Veď nešťastného musí priateľ ľutovať, hoci pred Všemocným bázeň potratil.
14 (ROH) Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.

15 (KAT) Jak riava prudká, tak bratia sklamali ma, keď koryto jej vody opustia,
15 (ROH) Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,

16 (KAT) ktoré ľadmi skalené bývajú a snehy v sebe skryté mávajú,
16 (ROH) kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;

17 (KAT) lež v horúčavách zaraz opľasnejú a v čase pále stadiaľ tratia sa.
17 (ROH) v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.

18 (KAT) To pre ne cesty pomýlia si pocestní a púšťou blúdia, zhynú napokon.
18 (ROH) Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.

19 (KAT) Vyzerajú ich pocestní temanskí a tlupy sábske na ne čakajú.
19 (ROH) Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!

20 (KAT) Jak zamrzí ich, že na ne spoľahli sa, že došli až k nim, sklamali sa však.
20 (ROH) Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!

21 (KAT) Aj vy ste teraz práve takí voči mne, ste preľaknutí, hrôzu cítite.
21 (ROH) Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.

22 (KAT) Či vravel som vám: Dajte mi voľačo, darujte mi čosi z imania!?
22 (ROH) Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa

23 (KAT) Alebo: Vysloboďte ma z rúk nepriateľa a vykúpte ma z moci zlostníka!?
23 (ROH) a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?

24 (KAT) Poučte ma a ja budem mlčať. Ak som v niečom schybil, vysvetlite mi!
24 (ROH) Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!

25 (KAT) Veď priame slová sú také pôsobivé, lež vaše hany čože dokážu?
25 (ROH) Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!

26 (KAT) Či zamýšľate iba slová súdiť? Var’ vetru platia kriky zúfalca?
26 (ROH) Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!

27 (KAT) Aj o sirotu by ste losovali a priateľa by ste predali.
27 (ROH) Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.

28 (KAT) Nuž ráčte a obráťte sa teraz ku mne, nebudem vám luhať do očí.
28 (ROH) A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.

29 (KAT) Len poďte sem a nech sa krivda nedeje! Len poďte, tu je ešte moja statočnosť!
29 (ROH) Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!

30 (KAT) Či nepravda väzí na mojom jazyku? Či moje ďasno nerozlíši zlobu?
30 (ROH) Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy?