Kniha Jób

1 (KAT) Nádej (muža) bude veru zmarená, pri pohľade naňho hneď sa vyvráti.
1 (ROH) Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?

2 (KAT) Nenapajedí sa, keď ho vyrušia? Ktože vtedy pred ním môže vydržať?
2 (ROH) Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!

3 (KAT) Kto sprotivil sa mu, a zachránil sa? Pod šírym ver’ nebom nikto zaiste.
3 (ROH) Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.

4 (KAT) Tiež o údoch jeho mlčať nebudem, a o jeho moci, ktorej rovnej niet.
4 (ROH) Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.

5 (KAT) Ktože môže zobliecť vrchný odev mu, do dvojitého mu vniknúť brnenia?
5 (ROH) Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?

6 (KAT) Brány tlamy jeho ktože rozovrie? Hrôza obkľučuje jeho zubiská.
6 (ROH) Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.

7 (KAT) Ako husté štíty jeho chrbát je, pospájané tmelom sťaby z kremeňa.
7 (ROH) Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.

8 (KAT) Tesno jeden s druhým pospájané sú, ani dych by cez ne vskutku neprešiel.
8 (ROH) Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.

9 (KAT) Priliehajú takto k sebe navzájom, držia pohromade, nerozštiepia sa.
9 (ROH) Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.

10 (KAT) Keď sa mu (raz) kýchne, až sa zablysne, jeho oči sú sťa brvy zornice.
10 (ROH) Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.

11 (KAT) Z jeho pažeráka jak by plameň šiel, sťaby sršali tiež iskry ohnivé.
11 (ROH) Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.

12 (KAT) Z jeho nozdier para vystupuje ver’ jak z hrnca na ohni, keď je vo vare.
12 (ROH) Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.

13 (KAT) Jeho dych by uhlie vari zapálil, akoby mu plameň z tlamy vyšľahol.
13 (ROH) Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.

14 (KAT) V jeho šiji iste sila spočíva, všade ho predchádza hrôza desivá.
14 (ROH) V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.

15 (KAT) Svaly jeho tela pevne poja sa, môžeš tlačiť na ne, nepovolia však.
15 (ROH) Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.

16 (KAT) Tuhé ani kameň jeho srdce je, ani spodný žarnov, také tvrdé je.
16 (ROH) Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.

17 (KAT) Pred jeho velebou vlny trasú sa, ba aj mora príboj (pred ním) ustúpi.
17 (ROH) Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.

18 (KAT) Meč ak zasiahne ho, nič mu nespraví, ani pika, oštep, strela vôbec nič.
18 (ROH) Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.

19 (KAT) Železo on má len sťaby za sečku, mosadz mu je iba drevom práchnivým.
19 (ROH) Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.

20 (KAT) Na útek ho strelec zahnať nemôže, ako pleva sú mu z praku kamene.
20 (ROH) Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.

21 (KAT) Kyj sa mu jak steblo tŕstia pozdáva, keď oštepy svištia, on sa rehoce.
21 (ROH) Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.

22 (KAT) Pod ním jak by boli ostré črepiny, sanicu on (nimi) v bahne vytlačí.
22 (ROH) Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.

23 (KAT) Zvíri ani kotol hlbočinu on z mora si nádobku robí na olej.
23 (ROH) Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.

24 (KAT) Jeho cesta za ním trblieta sa ver’ hĺbka sťaby bola vlasmi sivými.
24 (ROH) Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.

25 (KAT) Na zemi sa jemu nevyrovná nik, veď on stvorený bol nebojazlivý.
25 (ROH) Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.

26 (KAT) On gáni na všetky hrdé bytosti a všetkým šelmám je iste kráľom on.“
26 (ROH) Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.