Kniha Jób

1 (KAT) Vieš ty, kedy kozy skalné liahnu sa kedy lane vrhnú, spozoroval si?
1 (ROH) Či vieš čas rodenia kamzíkov? Pozoroval si azda svíjať sa jelenice, keď rodia?

2 (KAT) Jak sú dlho plné, čítaš mesiace, časy liahnutia ich poznáš takisto?
2 (ROH) Či počítaš mesiace, ktoré vyplňujú? A či vieš čas ich pôrodu,

3 (KAT) Ony sa len schúlia, mladé vypustia, ťaže pôrodnej sa takto pozbavia.
3 (ROH) kedy sa skláňajú, rodia svoje mláďatá, odvrhujú svoje bolesti?

4 (KAT) Ich mladé silnejú, rastú na stepi, raz sa odtúlajú, k nim sa nevrátia.
4 (ROH) Ich mladé silnejú; rastú na poli; vyjdú a viacej sa nevrátia.

5 (KAT) Ktože slobodu dal oslu divému a kto onagrovi putá rozviazal,
5 (ROH) Kto pustil divého osla na slobodu, a sväzky toho divocha kto rozviazal?

6 (KAT) ktorému ja dal som púšte za bydlo, za sídlisko jeho slanú krajinu?
6 (ROH) Ktorému som dal pustinu za jeho dom a za jeho príbytky slanú zem?

7 (KAT) Z lomozu mesta on len sa vysmieva, na krik poháňača veľa nepodbá.
7 (ROH) Smeje sa lomozu mesta; nečuje povyku pohoniča.

8 (KAT) Po kopcoch len snorí, svojich pasienkoch, kde zeleň dáka je, hľadá bedlivo.
8 (ROH) To, čo najde na vrchoch, je jeho pašou, a vyhľadáva všetko, čo je zelené.

9 (KAT) Ochotne ti byvol službu vykoná, či bude pri tvojich jasliach nocovať?
9 (ROH) Či ti bude chcieť slúžiť jednorožec? Či bude nocovať pri tvojich jasliach?

10 (KAT) Môžeš na šiju mu vložiť opraty a bude za tebou brázdy vyrývať?
10 (ROH) Či pripriahneš jednorožca k brázde jeho povrazom? Či bude za tebou brániť údolia?

11 (KAT) Spoľahneš sa naňho, že je mohutný, môžeš naňho svoju prácu ponechať?
11 (ROH) Či sa spoľahneš na neho preto, že má veľkú silu, a zanecháš na neho svoju prácu?

12 (KAT) Môžeš si byť istý, že sa vráti zas, že on na humno ti zrno dovezie?
12 (ROH) Či mu budeš veriť, že svezie tvoje semeno a sprace tvoje humno?

13 (KAT) Pštros má zasa krídla veľmi svižné ver’ a perie má hybké, taktiež perute.
13 (ROH) Krýdlo pštrosov plesá. A istotne to nie je peruť ľútostného bociana ani perie!

14 (KAT) Keď si on do zeme vajcia nakladie, potom si ich v piesku (telom) zahrieva,
14 (ROH) Pretože zanechá zemi svoje vajcia a liahnuc hreje ich na prachu

15 (KAT) zabúda, že noha ich tam rozšliape, aj divá zver ich tam môže rozdláviť.
15 (ROH) a zabúda, že ich môže rozpučiť noha, alebo že ich môže zašliapať poľná zver.

16 (KAT) K mladým krutý býva jak by k nevlastným, že sa darmo trápi, to ho nemrzí.
16 (ROH) Tvrde zaobchodí so svojimi mláďatami, jako keby neboly jeho, i keby jeho práca mala byť nadarmo, nestrachuje sa o ňu.

17 (KAT) To Boh pozbavil ho (všetkej) múdrosti a nedal mu podiel na rozumnosti.
17 (ROH) Pretože mu Bôh dal zabudnúť na múdrosť ani mu nedal podielu na rozumnosti.

18 (KAT) Lež ak do výšky sa letom povznesie, vysmeje sa z koňa, z jazdca jeho tiež.
18 (ROH) V taký čas, keď zatrepoce krýdlami na výšine, vysmeje sa koňovi i jeho jazdcovi.

19 (KAT) Ty to azda dávaš silu koňovi, šiju jeho hrivou priodievaš ty?
19 (ROH) Či ty dáš koňovi silu? Či odeješ jeho šiju hrivou?

20 (KAT) Dávaš, aby skákal sťaby kobylka? Jak je hrozne hrdé jeho erdžanie!
20 (ROH) Či spôsobíš, že bude skákať sťa kobylka? Jeho nádherný frkot je strašný.

21 (KAT) Dupká po rovine, mocne vzpína sa, a potom sa proti zbraniam vyrúti.
21 (ROH) Jeho nohy hrabú na doline, a plesá vo svojej sile; ide von v ústrety zbrani.

22 (KAT) Chichoce sa strachu, desu nepozná, pred taseným mečom neustúpi on.
22 (ROH) Smeje sa strachu ani sa neľaká ani neustúpi pred mečom,

23 (KAT) Len tak na ňom tulec zvučne hrkoce, kopija sa blýska, oštep takisto.
23 (ROH) hoci nad ním chreští túl, lesklá kopija a pika;

24 (KAT) Bujný, nepokojný, sťaby hltal zem, zadržať sa nedá, keď roh zazneje.
24 (ROH) s hrmotom a s búrlivým hnevom hltá zem ani nepostojí s pokojom, lebo zavznel zvuk trúby.

25 (KAT) Keď poľnica zvrieskne, »Hihi!« zarehce a bitku zďaleka už on zavetrí, hromovanie vodcov, pokrik vojnový.
25 (ROH) Kedykoľvek zatrúbi trúba, zarehoce, a zďaleka začuchá boj, hrmot kniežat a krik.

26 (KAT) Jastrab operí sa podľa tvojho umu, aby letel na juh, krídla rozvinul?
26 (ROH) Či je to z tvojho rozumu, že lieta jastrab, rozostrie svoje krýdla oproti juhu?

27 (KAT) Orol na tvoj rozkaz vzlietne do výšky, hniezdo postaví si veľmi vysoko?
27 (ROH) Či na tvoj rozkaz vznáša sa orol a že na vysokom mieste kladie svoje hniezdo?

28 (KAT) Na brale on sídli, tamtiež nocúva, na útese skalnom, jak by v pevnosti.
28 (ROH) Prebýva na skale a hniezdi na výčnelku skaly, a to jako na hrade.

29 (KAT) Stadiaľ vyhľadáva svoju potravu, takto jeho oči jastria do diaľky.
29 (ROH) Odtiaľ pátra po žrádle; jeho oči hľadia naďaleko.

30 (KAT) Krv si posrkujú jeho mláďatá, zdochliny kde jesto, tam je aj on hneď.“
30 (ROH) A jeho mláďatá strebú krv. Kde sú nejakí pobití, tam je aj on.