výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 32, 1-22

1 (KAT) Tí traja mužovia prestali odpovedať Jóbovi, lebo bol spravodlivý v ich očiach.
1 (ROH) Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.

2 (KAT) Tu však vzkypel hnevom Barachelov syn Elihu, Búzčan z rodu Ram. Vzkypel proti Jóbovi hnevom, že sa prehlásil za nevinného pred Bohom.
2 (ROH) Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.

3 (KAT) Aj proti jeho trom priateľom vzkypel hnevom, lebo nenašli, čo by odpovedali, a tak nedali za pravdu Pánovi.
3 (ROH) I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.

4 (KAT) Elihu totiž čakal, kým sa rozprávali s Jóbom, lebo boli vo svojich dňoch starší od neho.
4 (ROH) A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.

5 (KAT) Keď však Elihu zbadal, že tí traja mužovia nemajú čo odpovedať, vzkypel hnevom.
5 (ROH) A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.

6 (KAT) A Búzčan, Barachelov syn Elihu vravel: „Ja vekom som mladý, vy ste starší zaiste, preto som sa bál ver’, hanbil som sa tiež, by som vám oznámil svoje vedomosti.
6 (ROH) A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,

7 (KAT) Myslel som si takto: (Počet) dní nech hovorí, nech to mnohé roky múdrosti hlásajú.
7 (ROH) a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.

8 (KAT) Veď to v človekovi Pánov dych je zaiste, dych Všemohúceho, ktorý dáva rozvahu.
8 (ROH) Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.

9 (KAT) Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, nie vždy, čo je správne, starci pochopia.
9 (ROH) Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.

10 (KAT) Preto som povedal: Nože, vypočujte ma, vedomosti svoje aj ja oznámim!
10 (ROH) Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!

11 (KAT) Hľa, na vaše reči som ja čakal doteraz, napínal som uši na vaše názory. Zatiaľ, čo ste (takto) slová vhodné hľadali,
11 (ROH) Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.

12 (KAT) ja obracal na vás svoju pozornosť. Lenže Jóba nikto už viac nepresvedčuje, nikto z vás mu správne neodpovedá.
12 (ROH) A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.

13 (KAT) Nevravte si teda: »My našli sme už múdrosť, Pán sám poučil nás, človek veru nie.«
13 (ROH) Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!

14 (KAT) On vo svojich rečiach na mňa neobracal sa, preto vašou rečou neodpoviem mu.
14 (ROH) Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.

15 (KAT) Oni zháčili sa, odpovedať nemohli, ba aj reč im (vhodná) celkom prestala.
15 (ROH) Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.

16 (KAT) Ja som preto čakal, keď však nerozprávajú, keď sa zarazili, nechcú odvetiť,
16 (ROH) A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?

17 (KAT) chcem dať aj ja za seba už odpoveď, vedomosti svoje taktiež oznámim,
17 (ROH) Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.

18 (KAT) pretože som celkom preplnený slovami, duch môjho vnútra tlačí ma takisto.
18 (ROH) Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.

19 (KAT) Veď je moje vnútro jak víno bez prieduchu, ako keď mechy nové poroztrháva.
19 (ROH) Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.

20 (KAT) Aby som si uľavil, prehovorím teda, otvorím si pery, dám hneď odpoveď.
20 (ROH) Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.

21 (KAT) Na nikoho ohľad brať ja veru nebudem, ani pocty vzdávať nechcem nikomu,
21 (ROH) Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.

22 (KAT) lebo ozaj neviem pocty vzdávať niekomu; na chvíľku ma strpí ten, čo stvoril ma.
22 (ROH) Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!


Jób 32, 1-22





Verš 8
Veď to v človekovi Pánov dych je zaiste, dych Všemohúceho, ktorý dáva rozvahu.
Jób 12:13 - Aj on múdry je a veľmi mocný, aj rozvážny je, veľmi rozumný.
Jób 38:36 - Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval?
Prís 2:6 - Bo múdrosť udeľuje Pán, z jeho úst (pochádzajú) poznanie a rozumnosť.
Kaz 2:26 - Lebo koho on uzná za dobrého, nadelí mu múdrosti, vedomosti a slasti; ale hriešnikovi dá za úlohu zhromažďovať a hromadiť, aby to podľa Božieho úsudku odovzdal niekomu dobrému. Aj to je márnosť a honba za vetrom.
Dan 1:17 - Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen.
Dan 2:21 - On mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu.

Verš 9
Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, nie vždy, čo je správne, starci pochopia.
Jób 12:12 - A nemávajú starší múdrosť a vysoký vek nemá rozumnosť?

Verš 6
A Búzčan, Barachelov syn Elihu vravel: „Ja vekom som mladý, vy ste starší zaiste, preto som sa bál ver’, hanbil som sa tiež, by som vám oznámil svoje vedomosti.
Jób 32:4 - Elihu totiž čakal, kým sa rozprávali s Jóbom, lebo boli vo svojich dňoch starší od neho.
Jób 32:7 - Myslel som si takto: (Počet) dní nech hovorí, nech to mnohé roky múdrosti hlásajú.
Jób 15:10 - Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!

Job 32,8 - Vek sám nepostačuje, aby niekto neomylne dosiahol dostatok múdrosti. Aby niekto vedel správne vystihnúť pravú podstatu vecí, na to je potrebný zvláštny Boží dar.