Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 28, 1-28

1 (KAT) Zaiste striebro má svoje náleziská a zlato miesto, kde ho vyplavujú.
1 (ROH) Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;

2 (KAT) Železo zo zeme dobývajú taktiež a tvrdý kameň obráti sa na meď.
2 (ROH) železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.

3 (KAT) Temnotám hranice oni vymerali a dolujú už až po najďalšie medze i kamenie ver’, kde temravy, tône.
3 (ROH) Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.

4 (KAT) Chodby si prekopal cudzí národ také, že na ne celkom zabúdajú nohy, a chvejú, vznášajú sa ponad ľudí.
4 (ROH) Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.

5 (KAT) Pod zemou, na ktorej (zrno na) chlieb rástlo, je všetko ako ohňom spustošené.
5 (ROH) Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.

6 (KAT) V končinách, v ktorých je zafírové skálie a zlatý prášok v sebe skrytý majú,
6 (ROH) Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,

7 (KAT) sú zasa chodníky, že ich orol nezná a nezbadá ich ani oko supa.
7 (ROH) chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;

8 (KAT) Nijaká divá zver po nich nekráčala, neprešiel po nej ani lev (doposiaľ).
8 (ROH) nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.

9 (KAT) Aj na tvrdý kameň položili ruku a od základov vrchy prevrátili.
9 (ROH) Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;

10 (KAT) Kanály povytesávali v skale a všetko, čo cenné je, uzrelo ich oko.
10 (ROH) rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;

11 (KAT) Aj riečne pramene presliedili dobre a skryté veci na svit vynosili.
11 (ROH) hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo ...

12 (KAT) Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?
12 (ROH) Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

13 (KAT) Jej cenu nepozná ani jeden človek a v kraji živých nijak nájsť sa nedá.
13 (ROH) Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.

14 (KAT) Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«
14 (ROH) Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.

15 (KAT) Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato, ani neváži sa striebro za jej menu.
15 (ROH) Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.

16 (KAT) Jej neblíži sa cenou ni zlato ofírske, ani ónyx vzácny, kameň zafírový.
16 (ROH) Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.

17 (KAT) Zlato nie, sklo tiež nie, jej sa nevyrovná, ju nevymeníš za zlatú nádobu.
17 (ROH) Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.

18 (KAT) Koraly, kryštály nehodno spomenúť, bo múdrosť získať si je nad všetky perly.
18 (ROH) Nespomína sa koral a kryštál, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.

19 (KAT) Veď sa jej nerovná topás etiópsky a zlato čistené nemôže ju zvážiť.
19 (ROH) Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.

20 (KAT) Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť a kde je to umu vlastné nálezisko?
20 (ROH) A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

21 (KAT) Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov, utajená je aj nebeskému vtáctvu.
21 (ROH) Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.

22 (KAT) Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«
22 (ROH) Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.

23 (KAT) Boh jediný len cestu ku nej pozná a iba on sám vie, kde jej bydlisko je,
23 (ROH) Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.

24 (KAT) lebo on rozhľad má k samým medziam zeme a vidí všetko, čo len pod nebom je.
24 (ROH) Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.

25 (KAT) Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,
25 (ROH) Keď robil vetru váhu a meral vody mierou

26 (KAT) aby takto určil jeho zákon dažďu a dráhu vlastnú hučaniu i hromu,
26 (ROH) robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,

27 (KAT) vtedy ju uvidel, presne vypočítal a naskrze spoznal, celkom prenikol ju.
27 (ROH) vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.

28 (KAT) Človeku povedal: »Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“
28 (ROH) A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.

Verš 14

Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«

Jób 28:22 - Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«

Verš 15

Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato, ani neváži sa striebro za jej menu.

Prís 3:14 - Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju (hodno viac), ako najvyberanejšie zlato.

Prís 8:11 - Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti.

Prís 8:19 - Lepší než zlato a než rýdze zlato je môj plod a to, čo donášam, je (lepšie) ako striebro najlepšie.

Prís 16:16 - Nadobúdanie múdrosti je oveľa lepšie nad zlato a získavanie rozumnosti vypláca sa nad striebro.

Verš 20

Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť a kde je to umu vlastné nálezisko?

Jób 28:12 - Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?

Verš 22

Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«

Jób 28:14 - Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«

Verš 25

Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,

Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,

Verš 28

Človeku povedal: »Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“

Ž 111:10 - bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú; jeho chvála ostáva naveky.

Prís 1:7 - Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.

Prís 9:10 - Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.

Job 28,1n - Umiestnenie a originálny význam tejto vsuvky 28. hl. v dialógu Jóbových priateľov zostáva nejasný. Pripomína Knihu prísloví 8,22 n., kde sa opisuje múdrosť ako "inšpirátorka" prvotných Božích diel a "osnovateľka" človeka. Táto kapitola ju oslavuje ako neprístupnú človeku. Kniha proroka Barucha preberá tú istú tému, ale hovorí o múdrosti, ktorá sa zjavila Izraelovi v Zákone. Jedná sa teda o múdrosť, ktorá má transcendentálnu povahu. Do nej sa vteľuje tajomstvo Božích ciest, ona je časťou atribútu Božej múdrosti. Teraz je tento atribút personifikovaný a hoci človek vyvíja veľké úsilie, aby ju dosiahol, jej tajomstvo, známe iba Bohu, ho presahuje.

Job 28,4 - Osnova je veľmi nejasná. Je porušená najskôr preto, že pisár pri odpisovaní nechápal, že sa tu opisuje, ako si preráža človek podzemné chodby do vnútra zeme, odkiaľ vynášal na svetlo cennú rudu. Mohlo by sa preložiť aj takto: Prerúbe údolia, akoby ich pílou (rezal) – po ktorých noha zabúda chodiť – pri čerpaní visia vzdialení od ľudí.

Job 28,17 - Sklo – používané v dávnej dobe na výrobu nádob alebo aj na výrobu ozdobných predmetov – pokladali za veľmi cennú a vzácnu hmotu.

Job 28,23-27 - Múdrosť ľudská je iba čiastočná a aj ona má svoj prameň jedine v Bohu.

Job 28,27 - Boh jediný je majiteľom všetkej múdrosti a výlučne on oznamuje ľuďom pravú múdrosť. Pravá múdrosť pre nich pozostáva v bázni Božej, t. j. v pokornom a vernom zachovávaní mravného zákona, ktorého pôvodcom je Boh.