2. kniha Samuelova

1 (KAT) Vojna medzi Šaulovým domom a domom Dávidovým bola zdĺhavá. Dávidov dom pritom stále vzrastal, dom Šaulov stále upadal.
1 (ROH) A vojna trvala dlho medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým. Ale Dávid mocnel vše viac a viac, a dom Saulov slabnul viac a viac.

2 (KAT) Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: jeho prvorodený bol Amnon od Jezraelitky Achinoamy.
2 (ROH) A Dávidovi sa narodili synovia v Hebrone, z ktorých jeho prvorodený bol Amnon, syn Achinoami Jezreelskej,

3 (KAT) Jeho druhým bol Cheleab od manželky karmelského Nábala Abigail a tretím Absolón od Maáchy, dcéry gesurského kráľa Tolmaiho,
3 (ROH) a jeho druhý bol Kileáb, syn Abigaili, predtým ženy Nábala Karmelského; tretí bol Absalom, syn Maachy, dcéry Talmaja, kráľa Gešúra;

4 (KAT) štvrtý Adaniáš, syn Hagity, piaty Safatia, syn Abitaly,
4 (ROH) štvrtý bol Adoniáš, syn Chaggity, piaty Šefatiáš, syn Abitály,

5 (KAT) šiesty Jetraám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa narodili Dávidovi v Hebrone.
5 (ROH) a šiesty bol Jitream, syn Egly, ženy Dávidovej. Tí sa narodili Dávidovi v Hebrone.

6 (KAT) Kým trvala vojna medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom, Abner pevne držal so Šaulovým domom.
6 (ROH) A stalo sa, keď bola vojna medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým, že sa Abner mocne zastával domu Saulovho.

7 (KAT) Šaul mal vedľajšiu ženu menom Resfa, dcéru Aju. Isboset raz povedal Abnerovi: „Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?“
7 (ROH) Ale Saul mal ženinu, ktorej bolo meno Ricpa, dcéra Ajju. A Iš-bóšet povedal Abnerovi: Prečo si vošiel k ženine môjho otca?

8 (KAT) Abner sa veľmi nahneval pre Isbosetovu reč a povedal: „Som ja (júdsky) psohlavec? Podnes preukazujem lásku domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a jeho priateľom a nedopustil som, aby si padol do ruky Dávida a ty na mne dnes nachádzaš chybu pre ženskú?!
8 (ROH) A Abner sa veľmi nahneval pre slová Iš-bóšeta a povedal: A či som ja azda psia hlava, ktorá je za Júdu? Dnes činím milosrdenstvo s domom Saula, tvojho otca, proti jeho bratom a proti jeho priateľovi a nedal som, aby si sa našiel v ruke Dávidovej, a ty dnes vyhľadávaš na mne neprávosť tej ženy?

9 (KAT) Toto nech urobí Pán Abnerovi a toto nech mu pridá: Ako sa Pán zaprisahal Dávidovi, tak si budem voči nemu počínať.
9 (ROH) Tak nech učiní Bôh Abnerovi a tak nech pridá, že jako prisahal Hospodin Dávidovi, tak mu aj istotne urobím,

10 (KAT) Odnímem kráľovstvo Šaulovmu domu a upevním Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom od Danu až po Bersabe.“
10 (ROH) aby preniesol kráľovstvo preč od domu Saulovho a aby postavil trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dána až po Bér-šebu.

11 (KAT) A nemohol viac Abnerovi odpovedať ani slova, lebo sa ho bál.
11 (ROH) A nemohol viacej odpovedať Abnerovi ani slova, pretože sa ho bál.

12 (KAT) Potom poslal Abner miesto seba poslov k Dávidovi s odkazom: „Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, potom bude moja ruka s tebou, privediem k tebe celý Izrael.“
12 (ROH) A Abner poslal poslov k Dávidovi hneď na mieste s odkazom: Komuže patrí zem? A tiež aby povedali: Učiň so mnou svoju smluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, aby som obrátil k tebe celého Izraela.

13 (KAT) Odpovedal: „Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Ale jedno od teba žiadam! Neuvidíš totiž moju tvár, ak mi vtedy, keď prídeš, aby si videl moju tvár, neprivedieš Šaulovu dcéru Michol.“
13 (ROH) A Dávid odpovedal: Dobre, ja učiním s tebou smluvu, len jednu vec žiadam od teba, a to, aby si neuvidel mojej tvári, krome ak prv dovedieš Míchaľ, dcéru Saulovu, keď prijdeš, aby si videl moju tvár.

14 (KAT) Potom Dávid poslal poslov k Šaulovmu synovi Isbosetovi s odkazom: „Daj mi moju manželku Michol, ktorú som si získal za sto predkožiek Filištíncov!“
14 (ROH) A Dávid poslal poslov k Iš-bóšetovi, synovi Saulovmu, aby mu riekli: Daj mi moju ženu Míchaľ, ktorú som si zasnúbil za sto neobriezok Filištínov.

15 (KAT) A Isboset ju dal vziať od muža, Laisovho syna Faltiela.
15 (ROH) A Iš-bóšet poslal a vzal ju od muža, od Paltiela, syna Laišovho.

16 (KAT) Jej muž ju odprevadil a stále plakal za ňou až po Bahurim. Tu mu povedal Abner: „Choď, vráť sa!“ A on sa vrátil.
16 (ROH) A jej muž išiel s ňou, a išiel plačúci za ňou až po Bachúrim. A Abner mu povedal: Idi, vráť sa! A vrátil sa.

17 (KAT) Abner bol na slove so staršími Izraela a hovoril: „Už dávno ste chceli mať nad sebou za kráľa Dávida.
17 (ROH) A Abner hovoril so staršími Izraelovými a riekol: Už dávno hľadáte Dávida, aby bol kráľom nad vami.

18 (KAT) Nuž teraz to preveďte, lebo Pán povedal Dávidovi: »Pomocou svojho sluhu Dávida oslobodím svoj ľud, Izrael, z ruky Filištíncov a z ruky všetkých jeho nepriateľov.«“
18 (ROH) A tak teraz to vykonajte. Lebo Hospodin povedal o Dávidovi: Rukou Dávida, svojho služobníka, zachránim svoj ľud Izraela vytrhnúc ho z ruky Filištínov ako i z ruky všetkých jeho nepriateľov.

19 (KAT) Abner hovoril aj s Benjamíncami. Potom išiel Abner oznámiť Dávidovi do Hebronu všetko, na čom sa uzhodli Izraeliti a všetci Benjamínci.
19 (ROH) A Abner hovoril aj v uši Benjamina. A potom odišiel Abner, aby hovoril aj v uši Dávida v Hebrone, všetko, čo sa videlo za dobré Izraelovi a celému domu Benjaminovmu.

20 (KAT) Tak prišiel Abner s dvadsiatimi mužmi do Hebronu a Dávid usporiadal Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu.
20 (ROH) Tak prišiel Abner k Dávidovi do Hebrona a s ním dvadsať mužov. A Dávid učinil Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu.

21 (KAT) Abner hovoril Dávidovi: „Vstanem, pôjdem a zhromaždím k svojmu kráľovskému pánovi celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, potom budeš kraľovať, ako si len tvoja duša žiada.“ Nato Dávid Abnera prepustil a (on) odišiel v pokoji.
21 (ROH) A Abner povedal Dávidovi: Vstanem a pojdem a shromaždím k svojmu pánovi kráľovi celého Izraela, a učinia s tebou smluvu, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si žiada tvoja duša. A tak prepustil Dávid Abnera, a odišiel v pokoji.

22 (KAT) Vtedy prišli z výpravy Dávidovi a Joabovi sluhovia a doniesli veľkú korisť. Abner už nebol s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil a odišiel v pokoji.
22 (ROH) A tu hľa, hneď za tým prišli služobníci Dávidovi, i Joáb prišiel, od porážky lupičov, a dopravili so sebou veľkú korisť. Ale Abnera už nebolo s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil, a odišiel v pokoji.

23 (KAT) Keď sa Joab a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátilo, zvestovali Joabovi: „Ku kráľovi prišiel Nérov syn Abner a on ho prepustil, takže odišiel v pokoji.“
23 (ROH) A tedy Joáb i všetko vojsko, ktoré bolo s ním, prišli. A oznámili Joábovi a riekli: Prišiel Abner, syn Nérov, ku kráľovi, a prepustil ho, a odišiel v pokoji.

24 (KAT) Nato Joab išiel ku kráľovi a povedal: „Čo si to urobil?! Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, že mohol odísť?
24 (ROH) Potom prišiel Joáb ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, aby zase odišiel?

25 (KAT) Poznáš Nérovho syna Abnera. Veď prišiel, aby ťa oklamal, aby sa dozvedel, kedy odchádzaš a prichádzaš, a aby zvedel všetko, čo robíš!“
25 (ROH) Veď znáš Abnera, syna Nérovho. Lebo prišiel na to, aby ťa podviedol a aby zvedel tvoje vychádzanie a tvoje vchádzanie ako aj aby zvedel všetko, čo robíš.

26 (KAT) Keď Joab odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov, ktorí ho doviedli naspäť od studne Sira bez toho, že by to Dávid bol vedel.
26 (ROH) A keď vyšiel Joáb od Dávida, poslal poslov za Abnerom, ktorí ho vrátili a doviedli od cisterny Síra. Ale Dávid nevedel o tom.

27 (KAT) Abner sa vrátil do Hebronu. Joab ho zaviedol k bráne, akoby s ním chcel v tajnosti hovoriť a tam ho bodol do brucha. Zomrel za krv jeho brata Asaela.
27 (ROH) A keď sa navrátil Abner do Hebrona, zaviedol ho Joáb do ústrania, doprostred brány, aby s ním potajme hovoril, a tam ho uderil do brucha, a zomrel, za krv Azaela, jeho brata.

28 (KAT) Keď sa o tom neskôr Dávid dopočul, povedal: „Ja som nevinný od krvi Nérovho syna Abnera, aj moje kráľovstvo pred Pánom naveky.
28 (ROH) Keď to potom počul Dávid, riekol: Bez viny som i ja i moje kráľovstvo pred Hospodinom až na veky na krvi Abnera, syna Nérovho.

29 (KAT) Nech sa zvalí na hlavu Joaba a na celý dom jeho otca. Nech v Joabovom dome nikdy nechýba taký, čo trpí na výtok a malomocenstvo, taký, čo chodí o palici, čo padne pod mečom a žiada si chleba!“
29 (ROH) Nech prijde jeho krv na hlavu Joábovu a na celý dom jeho otca, ani nech nie je vyťatý z domu Joábovho trpiaci na tok semena ani malomocný ani chodiaci o palici ani ten, kto by padol od meča, ani trpiaci nedostatkom chleba.

30 (KAT) Joab a jeho brat Abisai zabili teda Abnera, pretože v boji v Gabaone usmrtil ich brata Asaela.
30 (ROH) A tak Joáb a Abišaj, jeho brat, zavraždili Abnera preto, že zabil Azaela, ich brata, v Gibeone v boji.

31 (KAT) Potom Dávid povedal Joabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: „Roztrhnite si odev, oblečte sa do vrecoviny a nariekajte nad Abnerom!“ Kráľ Dávid kráčal za márami;
31 (ROH) A Dávid riekol Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite svoje rúcha a opášte sa vrecovinou a smúťte pred Abnerom! A kráľ Dávid išiel za márami.

32 (KAT) a tak Abnera pochovali v Hebrone. Dávid pozdvihol svoj hlas a plakal pri Abnerovom hrobe a plakal aj celý národ.
32 (ROH) A tak pochovali Abnera v Hebrone. A kráľ pozdvihol svoj hlas a plakal nad hrobom Abnerovým a plakal i všetok ľud.

33 (KAT) Potom kráľ zložil o Abnerovi tento žalospev:
33 (ROH) A kráľ trúchliac za Abnerom povedal: Či tak mal zomrieť Abner, ako zomiera blázon?

34 (KAT) „Musel Abner zomrieť ako bezbožník? Tvoje ruky neboli zviazané, tvoje nohy neboli v okovách, padol si, ako keď zrazí zločinec.“ A všetok ľud ešte viac nad ním plakal.
34 (ROH) Tvoje ruky neboly poviazané, a tvoje nohy neboly sovrené medenými putami. Tak si padol, ako niekto padne pred synmi neprávosti. Vtedy sa znova pustil všetok ľud do plaču nad ním.

35 (KAT) A keď prišiel všetok ľud žiadať Dávida, aby ešte za dňa prijal pokrm, Dávid sa takto zaprisahal: „Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek!“
35 (ROH) A keď potom prišiel všetok ľud, aby dali Dávidovi pokrm, kým ešte bol deň, prisahal Dávid povediac: Nech mi tak učiní Bôh a tak nech pridá, jestli prv, ako zajde slnce, okúsim chleba, alebo nech už by to bolo čokoľvek.

36 (KAT) Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to. A všetko, čo robil kráľ, páčilo sa všetkému ľudu.
36 (ROH) A poznal to všetok ľud, a ľúbilo sa mu to, jako i všetko, čo učinil kráľ, ľúbilo sa všetkému ľudu.

37 (KAT) Tak sa v ten deň dozvedel všetok ľud a celý Izrael, že zabitie Nérovho syna Abnera nepochádza od kráľa.
37 (ROH) A tak poznal všetok ľud i celý Izrael toho dňa, že to nebolo od kráľa, aby zabili Abnera, syna Nérovho.

38 (KAT) A kráľ povedal svojim služobníkom: „Vy neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, velikán?
38 (ROH) A kráľ povedal svojim služobníkom: Či neviete, že knieža a velikán padol tohoto dňa v Izraelovi?

39 (KAT) Ja som dnes slabý, hoci pomazaný za kráľa. Títo však, synovia Sarvie, sú silnejší ako ja. Nech Pán odplatí každému, kto pácha zlo, podľa jeho zloby!“
39 (ROH) A ja som dnes ešte slabý, hoci som pomazaný kráľ, a títo mužovia, synovia Ceruje, sú mi priťažkí a pritvrdí. Hospodin nech odplatí tomu, kto robí zlé, podľa jeho zlosti.