2. kniha Samuelova

1 (EKU) Neskôr si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním.

2 (EKU) Od skorého rána postával pri ceste, čo vedie k bráne. Každého, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd, si Absolón zavolal a spýtal sa ho: Z ktorého si mesta? Keď mu povedal: Tvoj služobník pochádza z jedného z izraelských kmeňov,

3 (EKU) Absolón mu odvetil: Pozri sa, hovoríš dobre a správne, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť.

4 (EKU) Absolón dodal: Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade.

5 (EKU) Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal.

6 (EKU) Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov.

7 (EKU) Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub, ktorý som dal Hospodinovi.

8 (EKU) Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť.

9 (EKU) Kráľ mu povedal: Pokojne si choď! On sa vychystal a odišiel do Hebronu.

10 (EKU) Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: Keď začujete zvuk rohu, zvolajte: Absolón sa stal kráľom v Hebrone!

11 (EKU) S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili.

12 (EKU) Keď mal prinášať obety, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gílonca Achitófela z mesta Gílo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi.

13 (EKU) K Dávidovi prišiel posol a hlásil: Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi.

14 (EKU) Dávid povedal všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Ihneď utečme, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme, aby nás neprekvapil, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom.

15 (EKU) Služobníci povedali kráľovi: Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne, stojíme ti k službám.

16 (EKU) Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác.

17 (EKU) Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali.

18 (EKU) Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania, všetci Peleťania a Gátčania v počte šesťsto mužov, ktorí prišli k nemu z Gátu, pochodovali pred kráľom.

19 (EKU) Kráľ povedal Ittajovi z Gátu: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si presídlenec, vyhnaný zo svojho domova.

20 (EKU) Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami, keď ani sám neviem, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť!

21 (EKU) Ittaj odvetil kráľovi: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služobník, či mŕtvy, alebo živý.

22 (EKU) Dávid povedal Ittajovi: Choď a prejdi! Ittaj z Gátu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou.

23 (EKU) Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť.

24 (EKU) Bol tam i Cádok a s ním všetci leviti, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Ebjatár prinášal obety, kým ľud celkom neodišiel z mesta.

25 (EKU) Potom kráľ povedal Cádokovi: Odnes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem u Hospodina milosť a privedie ma späť, ukáže mi ju i svoj príbytok.

26 (EKU) Ak povie: Nie som s tebou spokojný, nech naloží so mnou, ako uzná za dobré.

27 (EKU) Kráľ povedal kňazovi Cádokovi: Pozri, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achímaacom a s Jonatánom, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami.

28 (EKU) Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti, kým od vás nepríde nejaká správa.

29 (EKU) Cádok a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam.

30 (EKU) Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal.

31 (EKU) Dávidovi hlásili: Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitófel. Dávid povedal: Hospodin nech zmarí Achitófelovu radu.

32 (EKU) Keď Dávid došiel na samý vrchol, kde uctievali Boha, šiel oproti nemu Arkíjec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave.

33 (EKU) Dávid povedal: Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu.

34 (EKU) Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: Kráľ, som tvoj služobník, predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe, tak môžeš zmariť Achitófelovu radu.

35 (EKU) Budú tam s tebou kňazi Cádok a Ebjatár. Všetko, čo sa dozvieš v kráľovskom paláci, oznámiš kňazom Cádokovi a Ebjatárovi.

36 (EKU) Tí tam majú pri sebe dvoch synov, Cádok Achímaaca a Ebjatár Jonatána. Po nich mi odkazujte všetko, čo sa dozviete.

37 (EKU) Dávidov priateľ Chúšaj sa vrátil do mesta práve vtedy, keď do Jeruzalema prichádzal Absolón.