2. kniha Samuelova

1 (KAT) Joab, syn Sarvie, sa dozvedel, že kráľovo srdce sa kloní k Absolónovi.
1 (ROH) A keď zvedel Joáb, syn Ceruje, že srdce kráľovo túži po Absalomovi,

2 (KAT) Preto Joab poslal do Tekuy, dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: „Predstieraj smútok, obleč sa do smútočných šiat a nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym!
2 (ROH) poslal Joáb do Tekoe a doviedol odtiaľ múdru ženu, ktorej povedal: Nože rob, ako keby si smútila a obleč si, prosím, smútočné rúcho a nepomaž sa olejom, ale buď ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym.

3 (KAT) Potom pôjdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť.“ A Joab jej vložil do úst slová.
3 (ROH) Pojdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť. A tak vložil Joáb tie slová do jej úst.

4 (KAT) Žena z Tekuy išla ku kráľovi, vrhla sa tvárou na zem, klaňala sa a povedala: „Pomôž, kráľu!“
4 (ROH) A tedy žena Tekoanka vravela kráľovi a padnúc na svoju tvár na zem poklonila sa a riekla: Pomôž, ó, kráľu!

5 (KAT) Kráľ sa jej spýtal: „Čo ti je?“ Odpovedala: „Ach, som vdova, muž mi zomrel.
5 (ROH) A kráľ jej povedal: Čo chceš? A ona riekla: Ale som žena vdova, a môj muž zomrel.

6 (KAT) Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí dvaja sa povadili na poli a keďže nebolo nikoho, kto by bol medzi nimi zakročil, zrazil jeden toho druhého a usmrtil ho.
6 (ROH) A tvoja dievka mala dvoch synov, ktorí sa povadili na poli, a pretože nebolo medzi nimi toho, kto by bol vyslobodil, uderil jeden druhého a zabil ho.

7 (KAT) A hľa, povstal celý rod proti tvojej služobnici. Hovoria: »Vydaj toho, čo si zabil brata, nech ho zabijeme za život jeho brata, ktorého zabil, a vyhladíme aj dediča!« Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi ostal, aby po mojom mužovi neostalo meno ani potomstvo na zemi.“
7 (ROH) A hľa, povstala celá rodina na tvoju dievku a hovoria: Vydaj toho, ktorý zabil svojho brata, aby sme ho zabili za život jeho brata, ktorého zavraždil, a vyhladíme aj dediča! A tak vyhasia aj moju iskru, ktorá ešte pozostala, aby nezanechali môjmu mužovi mena ani zbytku na tvári zeme.

8 (KAT) Nato kráľ povedal žene: „Choď domov, ja vydám rozkaz v tvoj prospech.“
8 (ROH) A kráľ povedal žene: Iď do svojho domu, a ja rozkážem o tebe.

9 (KAT) Ale žena z Tekuy povedala kráľovi: „Môj kráľovský pane, na mne bude vina a na dome môjho otca, kráľ však a jeho dom je nevinný.“
9 (ROH) Ale žena Tekoanka povedala kráľovi: Na mňa, môj pán kráľ, nech padne tá neprávosť a na dom môjho otca, a kráľ a jeho trón nech je bez viny.

10 (KAT) Kráľ povedal: „Ak ti niekto niečo povie, doveď ho ku mne a viac sa ťa nedotkne!“
10 (ROH) A kráľ povedal: Toho, kto by ti ešte niečo hovoril, doveď ku mne, a nedotkne sa ťa viacej.

11 (KAT) Odpovedala: „Nech si kráľ spomenie na Pána, svojho Boha, aby pomstiteľov krvi, ktorí chcú zabíjať, nebolo priveľa a aby nezabili môjho syna!“ Odpovedal: „Ako žije Pán, tvojmu synovi nepadne ani vlások na zem!“
11 (ROH) A riekla: Nech sa, prosím, rozpomenie kráľ na Hospodina, svojho Boha, aby sa nerozmnožili pomstitelia krvi, ktorí by chceli zahubiť, a aby nezahladili môjho syna. A on povedal na to: Jako že žije Hospodin, že ani vlas tvojho syna nepadne na zem.

12 (KAT) Vtedy žena vravela: „Môže tvoja služobnica povedať svojmu pánovi slovo?“ Odpovedal: „Vrav!“
12 (ROH) No, žena riekla: Dovoľ, prosím, žeby prehovorila tvoja dievka k svojmu pánovi kráľovi ešte slovo. A povedal: Hovor!

13 (KAT) Žena povedala: „Prečo si myslíš niečo podobné proti ľudu Božiemu? A keď kráľ vypovedal to slovo, je to priam hriech, lebo kráľ nedovoľuje, aby sa vrátil jeho vyhnanec!
13 (ROH) A žena riekla: A prečo si ty myslel podobnú vec proti ľudu Božiemu? Lebo kráľ hovoriac túto reč je ako ten, kto sa dopúšťa viny, keď nechce kráľ zpät dopraviť svojho vyhnaného.

14 (KAT) Lebo isto zomrieme a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh neberie život a myslí na to, aby vyhnanca neodohnal od seba.
14 (ROH) Lebo je isté, že všetci pomrieme a sme jako vody, rozliate na zem, ktoré nie je možné zase sobrať. A Bôh, hoci nehľadí na ničí život, jednako len hľadá spôsob, aby nevyhnali od neho vyhnaného.

15 (KAT) Nuž teraz som prišla, aby som toto povedala svojmu kráľovskému pánovi. Lebo ľudia ma nastrašili. Preto si tvoja služobnica myslela: Budem hovoriť s kráľom, azda kráľ vypočuje reč svojej slúžky.
15 (ROH) A teraz, že som prišla hovoriť s kráľom, svojím pánom, toto slovo, stalo sa to preto, že ma strašil ľud, a preto riekla tvoja dievka: Nech prehovorím s kráľom, možno, že kráľ vyplní žiadosť svojej služobnice.

16 (KAT) Lebo kráľ vyslyší a vyslobodí svoju slúžku z ruky človeka, ktorý chce z Božieho dedičstva vyhubiť naraz mňa i môjho syna.
16 (ROH) Lebo kráľ vyslyší a vytrhne svoju služobnicu z ruky toho muža, ktorý chce zahladiť mňa i môjho syna spolu z dedičstva Božieho.

17 (KAT) Tvoja služobnica si povedala: Nech mi slovo kráľa, môjho pána, slúži na uspokojenie. Veď je môj kráľovský pán ako Boží anjel, počúva dobré i zlé. A Pán, tvoj Boh, nech je s tebou!“
17 (ROH) A taktiež povedala tvoja dievka: Nechže mi je slovo môjho pána kráľa na upokojenie, lebo môj pán kráľ je ako anjel Boží, ochotný vypočuť, už či je dobré a či zlé. A Hospodin, tvoj Bôh, nech je s tebou!

18 (KAT) Vtedy kráľ povedal žene: „Nezataj predo mnou nič, čo sa ťa spýtam!“ Žena odpovedala: „Nech hovorí môj kráľovský pán!“
18 (ROH) A kráľ odpovedal a riekol žene: Nezataj, prosím, predo mnou ničoho, na čo sa ťa opýtam. A žena povedala: Nech hovorí, prosím, môj pán kráľ.

19 (KAT) A kráľ povedal: „Nie je s tebou v tomto celom Joabova ruka?“ Žena vravela: „Ako žiješ, môj kráľovský pane, nik nemôže uhnúť ani napravo, ani naľavo od ničoho, čo vravel môj kráľovský pán. Lebo tvoj sluha Joab ma poveril a on dal do úst tvojej slúžky všetky tieto slová.
19 (ROH) Vtedy povedal kráľ: Či nie je s tebou ruka Joábova vo všetkom tomto? A žena odpovedala a riekla: Jako že žije tvoja duša, môj pán kráľ, nemožno uchýliť sa ani napravo ani naľavo nikomu od ničoho toho, čo hovoril môj pán kráľ, lebo on, tvoj služobník Joáb, mi to rozkázal a on položil do úst tvojej dievky všetky tieto slová.

20 (KAT) Tvoj sluha Joab to urobil, aby dal veci iný výzor. Ale môj pán je taký múdry, ako je múdry Boží anjel, a vie všetko, čo je na zemi.“
20 (ROH) Aby som tak obrátila tvár veci, to učinil tvoj služobník Joáb. Ale môj pán je múdry, ktorého múdrosť je ako múdrosť anjela Božieho, ktorý vie všetko, čo sa deje na zemi.

21 (KAT) Potom kráľ hovoril Joabovi: „Hľa, splním túto vec! Nuž choď a doveď naspäť chlapca Absolóna!“
21 (ROH) Preto povedal kráľ Joábovi: Nože hľa, učinil som tú vec. Iď tedy a doveď zpät chlapca, Absaloma.

22 (KAT) Joab padol tvárou na zem, holdoval a žehnal kráľovi. A Joab povedal: „Dnes poznal tvoj sluha, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj kráľovský pane, pretože kráľ splnil túto prosbu svojho sluhu.“
22 (ROH) Vtedy padnul Joáb na svoju tvár na zem a pokloniac sa dobrorečil kráľovi a riekol Joáb: Dneská poznal tvoj služobník, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj pán kráľ, keď splnil kráľ žiadosť svojho služobníka.

23 (KAT) Potom Joab vstal, išiel do Gesuru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.
23 (ROH) Potom vstal Joáb a odišiel do Gešúra a doviedol Absaloma do Jeruzalema.

24 (KAT) Vtedy kráľ povedal: „Nech sa vráti do svojho domu, ale moju tvár neuvidí!“ Absolón sa teda vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel.
24 (ROH) A kráľ povedal: Nech sa obráti do svojho domu, ale mojej tvári nech neuvidí! A tak sa obrátil Absalom do svojho domu a nevidel tvári kráľovej.

25 (KAT) V celom Izraeli však nebolo takého krásneho muža, ako bol Absolón. Veľmi ho vychvaľovali. Od chodidla nohy až po temä nebolo na ňom chyby.
25 (ROH) A v celom Izraelovi nebolo takého krásneho muža, jako bol Absalom, aby bol býval tak veľmi chválený. Od spodku jeho nohy až po vrch jeho hlavy nebolo na ňom vady.

26 (KAT) A keď sa ostrihal - strihal sa na konci každého roku, musel sa strihať, lebo mu boli ťažké vlasy -, vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov podľa kráľovskej váhy.
26 (ROH) A keď ostrihal svoju hlavu - a strihával ju vždy po roku, pretože bola ťažká s toľkými vlasmi na ňom, a preto ju strihával -, a odvážil vlasy svojej hlavy, vážily dvesto šeklov váhy kráľovej.

27 (KAT) Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, volala sa Tamar. Bola to žena pekného vzhľadu.
27 (ROH) A Absalomovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, ktorej bolo meno Támar. Bola to žena krásneho vzozrenia.

28 (KAT) Absolón býval v Jeruzaleme dva roky a kráľovu tvár nevidel.
28 (ROH) A Absalom býval v Jeruzaleme celé dva roky, ale nevidel tvári kráľovej.

29 (KAT) Preto Absolón poslal po Joaba, chcel ho poslať ku kráľovi, ale nechcel k nemu prísť. Poslal poň aj druhý raz, a nechcel prísť.
29 (ROH) Preto poslal Absalom poslov k Joábovi, aby ho poslal ku kráľovi. Ale nechcel prijsť k nemu. A poslal ešte i po druhé, ale nechcel prijsť.

30 (KAT) Vtedy povedal sluhom: „Pozrite Joabov ostredok pri mojom! Má tam jačmeň, choďte a podpáľte ho!“ A Absolónovi sluhovia roľu podpálili. (Joabovi sluhovia prišli s roztrhnutým rúchom a vraveli: „Absolónovi sluhovia podpálili ostredok.“)
30 (ROH) Vtedy povedal svojim služobníkom: Hľaďte, čiastka Joábova leží vedľa môjho poľa, a má tam jačmeň. Iďte a zapáľte ju ohňom. A tak zapálili služobníci Absalomovi tú čiastku ohňom.

31 (KAT) Nato sa Joab vybral a išiel k Absolónovi do domu a spýtal sa ho: „Prečo podpálili tvoji sluhovia môj ostredok?“
31 (ROH) Vtedy vstal Joáb a vošiel k Absalomovi do domu a povedal mu: Prečo zapálili tvoji služobníci čiastku, ktorá patrí mne, ohňom?

32 (KAT) Absolón odpovedal Joabovi: „Hľa, poslal som po teba s odkazom: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: Načo som prišiel z Gesuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam! - Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár a ak je na mne vina, nech ma zabije!“
32 (ROH) A Absalom povedal Joábovi: Hľa, poslal som k tebe poslov s odkazom: Prijdi sem, a pošlem ťa ku kráľovi, aby si mu povedal: Načo som prišiel z Gešúra? Lepšie by mi bolo, keby som bol tam ešte i teraz. Preto teraz nech uvidím tvár kráľovu, a jestli je na mne nejaká neprávosť, nuž nech ma zabije!

33 (KAT) Joab išiel ku kráľovi a oznámil mu to. On zavolal Absolóna, ktorý prišiel ku kráľovi a uklonil sa pred kráľom až po zem. A kráľ Absolóna pobozkal.
33 (ROH) A tak vošiel Joáb ku kráľovi a oznámil mu to. Na to dal zavolať Absaloma, a on vojdúc ku kráľovi poklonil sa mu padnúc na svoju tvár na zem pred kráľom. A kráľ bozkal Absaloma.