Kniha Genezis

1 (KAT) Hneď nato dal svojmu správcovi takýto rozkaz: „Naplň vrecia mužov potravinami, koľko len budú môcť uniesť, a každému do jeho vreca navrch polož jeho peniaze.
1 (ROH) A rozkázal tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom, a riekol: Naplň vrecia mužov potravou a daj im toľko, koľko vládzu uniesť, a vlož každému jeho peniaze na vrch do jeho vreca,

2 (KAT) Môj pohár však, môj strieborný pohár, vlož najmladšiemu do vreca spolu s peniazmi za jeho obilie.“ A on urobil podľa rozkazu, ktorý dal Jozef.
2 (ROH) a môj pohár, ten strieborný pohár, vlož na vrch do vreca najmladšieho i peniaze za jeho obilie. A učinil podľa slova Jozefovho, ktoré hovoril.

3 (KAT) Ráno zavčasu potom mužov vypravili aj s ich oslami.
3 (ROH) Ráno, keď bolo svetlo, boli mužovia prepustení, oni aj ich osli.

4 (KAT) No len čo vyšli z mesta, ešte neboli ďaleko, povedal Jozef správcovi svojho domu: „Vstaň a pusť sa za tými mužmi a keď ich dostihneš, povedz im: »Prečo ste sa odplatili zlým za dobré? Prečo ste mi ukradli strieborný pohár?
4 (ROH) No, keď tak asi vychádzali z mesta a ešte neboli ďaleko, riekol Jozef správcovi, ktorý bol postavený nad jeho domom: Vstaň a hoň tých mužov, a keď ich dostihneš, povieš im: Prečo ste sa odplatili zlým za dobré?

5 (KAT) Vari to nie je ten, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste konali, keď ste to urobili.«“
5 (ROH) Či nie je to ten pohár, z ktorého pije môj pán? A on ním aj veští! Zle ste urobili, čo ste urobili!

6 (KAT) Keď ich dostihol, dohováral im podľa tohto návodu.
6 (ROH) A dohoniac ich hovoril im tieto slová.

7 (KAT) Oni mu odpovedali: „Prečo hovorí môj pán takou rečou? Je ďaleko od tvojich sluhov, žeby niečo také urobili.
7 (ROH) A oni mu povedali: Prečo hovorí môj pán také slová? Kdeže by učinili tvoji služobníci takú vec?!

8 (KAT) Pozri, z krajiny Kanaán sme ti priniesli späť peniaze, čo sme našli navrchu vo svojich vreciach. Akože by sme teda mohli kradnúť z domu tvojho pána striebro alebo zlato?
8 (ROH) Hľa, striebro, ktoré sme našli na vrchu vo svojich vreciach, sme doniesli zpät k tebe z Kananejskej zeme a jako by sme tedy ukradli z domu tvojho pána striebro alebo zlato?!

9 (KAT) U koho z tvojich sluhov sa nájde, ten nech zomrie a my ostatní budeme otrokmi môjho pána!“
9 (ROH) U ktorého z tvojich služobníkov by sa našiel, ten nech zomrie, a my tiež budeme služobníkmi môjho pána.

10 (KAT) On im odpovedal: „Hoci by to malo byť podľa vašich slov, mojím otrokom však bude iba ten, u koho sa to nájde. Vy ostatní môžete voľne odísť.“
10 (ROH) A riekol: Dobre, nech je i teraz podľa vašich slov: u ktorého sa najde, bude mi sluhom, a vy budete bez viny.

11 (KAT) Tu každý rýchlo zložil na zem svoje vrece a každý svoje vrece otvoril.
11 (ROH) Vtedy složili rýchle každý svoje vrece na zem, a každý rozviazal svoje vrece.

12 (KAT) A on začal hľadať u najstaršieho a skončil pri najmladšom. Pohár sa našiel v Benjamínovom vreci.
12 (ROH) A prehľadával; započal u najstaršieho a dokončil u najmladšieho, a pohár sa našiel - vo vreci Benjaminovom.

13 (KAT) Tu si oni roztrhli odev, každý opäť naložil náklad na svojho osla a vrátili sa do mesta.
13 (ROH) Vtedy roztrhli svoje rúcha, a každý naložil svoj náklad na svojho osla, a vrátili sa do mesta.

14 (KAT) Keď Júda a jeho bratia vošli opäť do Jozefovho domu - bol ešte stále tam -, padli pred ním na zem.
14 (ROH) A tak prišiel Júda i jeho bratia do domu Jozefovho, ktorý bol ešte tam, a padli pred ním na zem.

15 (KAT) Jozef im však povedal: „Akého skutku ste sa to dopustili? Nezbadali ste, že muž ako ja sa vyzná aj v hádaní?“
15 (ROH) A Jozef im riekol: Aký je to skutok, ktorý ste vykonali? Či neviete, že človek, ako som ja, istotne veští a zvie i také veci?

16 (KAT) Vtedy Júda povedal: „Čo my môžeme povedať môjmu pánovi? Čo hovoriť? Čím sa ospravedlniť? Boh navštevuje tvojich sluhov za previnenie! A teraz, pán môj, sme tvoji sluhovia, aj my, aj ten, u koho sa pohár našiel!“
16 (ROH) A Júda povedal: Čo povieme môjmu pánovi? Čo budeme hovoriť? A čím sa ospravedlníme? Bôh našiel neprávosť tvojich služobníkov. Hľa, sme služobníci môjho pána, i my i ten, v ktorého ruke sa našiel pohár.

17 (KAT) Ale on odpovedal: „Nech je ďaleko odo mňa niečo také urobiť! Iba ten, u koho sa našiel pohár, bude mojím otrokom. Vy ostatní môžete v pokoji odísť k svojmu otcovi!“
17 (ROH) A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi.

18 (KAT) Tu pristúpil k nemu Júda a vravel: „Pán môj, dovoľ, aby ti tvoj sluha povedal pár slov! Nehnevaj sa preto na svojho sluhu! Veď ty si ako faraón!
18 (ROH) Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon.

19 (KAT) Môj pán sa opýtal svojich sluhov: »Máte ešte otca alebo brata?«
19 (ROH) Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata?

20 (KAT) My sme vtedy odpovedali môjmu pánovi: »Máme ešte staručkého otca a tiež dosť neskoro narodeného malého brata. Jeho vlastný brat je už mŕtvy, a tak on ostal ako jediné dieťa po svojej matke; a preto je miláčkom svojho otca.«
20 (ROH) A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje.

21 (KAT) Vtedy si rozkázal svojim sluhom: »Priveďte ho sem ku mne, aby som ho videl na vlastné oči!«
21 (ROH) A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl.

22 (KAT) My sme môjmu pánovi odpovedali: »Chlapec nemôže opustiť svojho otca. Ak opustí svojho otca, ten isto zomrie!«
22 (ROH) Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie.

23 (KAT) Na to si ty odpovedal svojim sluhom: »Ak váš najmladší brat nepríde s vami, neukazujte sa mi viac na oči!«
23 (ROH) Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári!

24 (KAT) Keď sme potom došli k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, oznámili sme mu slová môjho pána.
24 (ROH) A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána,

25 (KAT) A keď potom náš otec vravel: »Nože choďte a kúpte nám trochu potravy!«,
25 (ROH) a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy,

26 (KAT) my sme mu odvrávali: »My nemôžeme ísť. Pôjdeme len vtedy, keď bude s nami aj náš najmladší brat. Veď sa nesmieme ukázať tomu mužovi na oči, ak náš najmladší brat nebude s nami!«
26 (ROH) že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami.

27 (KAT) Vtedy nám povedal tvoj sluha, náš otec: »Vy viete, že moja žena mi porodila len dvoch.
27 (ROH) A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena.

28 (KAT) Jeden odo mňa odišiel tak, že som musel povedať: Istotne je roztrhaný, roztrhaný! - a dodnes som ho nevidel.
28 (ROH) Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz.

29 (KAT) Ak vezmete spred mojej tváre aj tohto a ak sa mu prihodí nešťastie, tak od bôľu privediete moje šediny do podsvetia!«
29 (ROH) A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu.

30 (KAT) Keby som teraz prišiel k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, a chlapec, na ktorom on lipne celou dušou, by nebol s nami,
30 (ROH) A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou,

31 (KAT) on by zomrel, keby videl, že chlapec nie je s nami, a tvoji sluhovia by naozaj priviedli šediny tvojho sluhu, nášho otca, od bôľu do podsvetia!
31 (ROH) nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu.

32 (KAT) A pretože sa tvoj sluha otcovi za chlapca zaručil slovami: »Ak ti ho neprivediem späť, celý svoj život budem vinný pred tebou,«
32 (ROH) Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni.

33 (KAT) tak teraz nech zostane namiesto chlapca tvoj sluha za otroka môjmu pánovi! Chlapec však nech odíde so svojimi bratmi!
33 (ROH) Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi.

34 (KAT) Veď akože by som mohol prísť k svojmu otcovi bez toho, že by bol chlapec so mnou? Nemohol by som sa pozerať na trápenie, čo zastihne môjho otca!“
34 (ROH) Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!