1. Kniha Mojžišova

1 (ROH) Potom prišiel Jozef a oznámil faraonovi a riekol: Môj otec i moji bratia prišli so svojím drobným stádom a so svojím hovädzím dobytkom i so všetkým, čo majú, z Kananejskej zeme, a hľa, sú v zemi Gózena.
1 (KAT) Jozef potom šiel a oznámil faraónovi: „Prišli môj otec a moji bratia so svojimi ovcami a dobytkom i so všetkým svojím majetkom z krajiny Kanaán a teraz sú v kraji Gesen.“

2 (ROH) A pojal niekoľkých svojich bratov, piatich mužov, a postavil ich pred faraonom.
2 (KAT) Zo svojich bratov vzal so sebou piatich a predstavil ich faraónovi.

3 (ROH) A faraon povedal jeho bratom: Čo je vaše zamestnanie? A oni riekli faraonovi: Tvoji služobníci sú pastieri stáda; to sme my a to boli aj naši otcovia.
3 (KAT) Keď sa potom faraón pýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ - oni odpovedali faraónovi: „Tvoji sluhovia sú pastiermi oviec, tak my, ako i naši otcovia.“

4 (ROH) A ešte riekli faraonovi: Prišli sme pohostíniť tu v zemi, lebo niet paše pre stádo, ktoré majú tvoji služobníci, lebo je veľký hlad v Kananejskej zemi, a tak teraz nech bývajú, prosíme, tvoji služobníci v zemi Gózena.
4 (KAT) A ďalej vraveli faraónovi: „Prišli sme bývať do krajiny ako cudzinci, lebo niet paše pre ovce tvojich sluhov, pretože hlad veľmi dolieha na krajinu Kanaán.

5 (ROH) A faraon povedal Jozefovi a riekol: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.
5 (KAT) Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia zostali v kraji Gesen!“

6 (ROH) Egyptská zem je pred tebou. Osaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji zeme. Nech bývajú v zemi Gózena. A jestli znáš, že sú medzi nimi súci mužovia chrabrí, ustanovíš ich za správcov nad dobytkom, ktorý mám ja.
6 (KAT) Nato faraón takto hovoril Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli za tebou. Egyptská krajina je (voľná) pred tebou, v najlepšom kraji zeme osaď svojho otca a svojich bratov! Môžu zostať aj v kraji Gesen a ak vieš, že sú medzi nimi súci mužovia, ustanov ich za dohliadačov nad mojimi stádami!“

7 (ROH) Potom voviedol Jozef Jakoba, svojho otca, a postavil ho pred faraonom. A Jakob požehnal faraona.
7 (KAT) Potom Jozef voviedol dnu svojho otca a predstavil ho faraónovi. A Jakub žehnal faraónovi.

8 (ROH) A faraon povedal Jakobovi: Koľko je dní rokov tvojho života?
8 (KAT) Nato sa faraón opýtal Jakuba: „Koľkože máš rokov?“

9 (ROH) A Jakob odpovedal faraonovi: Dní rokov môjho putovania je sto tridsať rokov. Málo ich bolo, a zlé boly dni rokov môjho života a nedosiahly počtu dní rokov života mojich otcov za dní ich putovania.
9 (KAT) A Jakub odpovedal faraónovi: „Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Nemnohé a nešťastné sú roky môjho života a nedosahujú roky života mojich otcov, čo oni preputovali.“

10 (ROH) A Jakob požehnal faraona a vyšiel zpred tvári faraonovej.
10 (KAT) A Jakub opäť požehnal faraóna a vyšiel od faraóna.

11 (ROH) A Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im vlastníctvo v Egyptskej zemi, v najlepšom kraji zeme, v zemi Ramsesa, jako to rozkázal faraon.
11 (KAT) Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im v egyptskej krajine pozemok v najlepšom kraji zeme, v kraji Rameses, ako rozkázal faraón.

12 (ROH) A Jozef zaopatroval svojho otca a svojich bratov a celý dom svojho otca chlebom podľa počtu drobných detí.
12 (KAT) A Jozef sa staral o potravu pre svojho otca a svojich bratov, ako i pre celú rodinu svojho otca podľa ich množstva.

13 (ROH) A nebolo chleba v celej zemi, pretože bol hlad veľmi veliký. A Egyptská zem i Kananejská zem bola celá vypráhla od hladu.
13 (KAT) Vtedy nebolo chleba na celej zemi, lebo hlad sa veľmi rozrástol; egyptská krajina aj krajina Kanaán boli hladom celkom vyčerpané.

14 (ROH) A Jozef sobral všetky peniaze, ktoré sa našly v Egyptskej zemi a v Kananejskej zemi, za obilie, ktoré kupovali, a Jozef vniesol peniaze do domu faraonovho.
14 (KAT) A tak Jozef za obilie, ktoré sa muselo kupovať, stiahol všetky peniaze, čo sa nachodili v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, a uložil ich vo faraónovom dome.

15 (ROH) A keď už nebolo viacej peňazí v Egyptskej zemi ani v Kananejskej zemi, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi a vraveli: Daj nám chleba; lebo prečo máme zomrieť pred tebou, keď už nieto peňazí?
15 (KAT) A keď už nebolo peňazí v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a vraveli: „Daj nám chleba! Prečo by sme mali umierať pred tvojimi očami len preto, že niet peňazí?“

16 (ROH) A Jozef riekol: Dajte svoj dobytok, a dám vám za váš dobytok, ak už nieto peňazí.
16 (KAT) Jozef im odpovedal: „Dajte mi svoj dobytok a za dobytok vám dám chlieb, keď už niet peňazí!“

17 (ROH) Vtedy doviedli svoj dobytok k Jozefovi. A Jozef im dal chleba za kone, za drobné stádo, za hovädzí statok a za oslov. A zaopatroval ich ten rok chlebom za všetok ich dobytok.
17 (KAT) Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a Jozef im vydával chlieb za kone, ovce, hovädzí dobytok a osly a v tom roku ich zaopatroval chlebom za všetok ich dobytok.

18 (ROH) A keď sa pominul ten rok, prišli k nemu druhého roku a povedali mu: Nebudeme tajiť pred svojím pánom, že sa minuly všetky peniaze, a hovädzí dobytok je u nášho pána. Nezostalo nám pred naším pánom ničoho krome nášho tela a našej zeme.
18 (KAT) Keď sa však rok minul, prišli aj v nasledujúcom roku k nemu a vraveli: „Nezatajujeme, pane, pred tebou, že peniaze sa minuli a že stáda dobytka, pane, sú už tvoje. Neostalo už nič, pane, pred tebou, len naše telá a naše polia!

19 (ROH) Prečo máme pomrieť pred tvojimi očima i my i naša zem? Kúp nás i našu zem za chlieb, a budeme i my i naša zem služobníkmi faraonovi, a daj nám semä, aby sme žili a nepomreli, a nespustne zem.
19 (KAT) Prečo by sme však mali pred tvojimi očami hynúť spolu i s našimi poľami?! Kúp si nás a naše polia za chlieb, a tak budeme i s našimi poľami faraónovými nevoľníkmi. Daj nám však zrno na siatie, aby sme žili a nepomreli a aby sa naše polia nestali púšťou!“

20 (ROH) A tak kúpil Jozef všetku zem egyptskú faraonovi. Lebo Egypťania predali každý svoje pole, pretože silne doliehal na nich hlad, a zem sa dostala faraonovi.
20 (KAT) Takto Jozef odkúpil pre faraóna všetky egyptské pozemky, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože ich hlad veľmi ťažil.

21 (ROH) A čo do ľudu, previedol ho do miest od jedného konca hranice Egypta po druhý.
21 (KAT) Takto sa krajina dostala do faraónovho vlastníctva. A obyvateľstvo od jedného konca egyptského územia až po druhý urobil faraónovými nevoľníkmi.

22 (ROH) Len zeme kňazov nekúpil, lebo kňazi mali ustanovenú čiastku od faraona a jedli svoju ustanovenú čiastku, ktorú im dával faraon; preto nepredali svojej zeme.
22 (KAT) Iba kňazské pozemky neodkúpil, lebo kňazi dostávali od faraóna stály prídel a žili zo svojho stáleho prídelu, ktorý im určil faraón. Preto nepredávali svoje pozemky.

23 (ROH) A Jozef riekol ľudu: Hľa, kúpil som vás dnes i vašu zem faraonovi. Tu máte semeno a budete osievať zem.
23 (KAT) Potom Jozef hovoril ľudu: „Hľa, dnes som vás kúpil spolu s vašimi poľami pre faraóna! Tu máte zrno na siatie, aby ste mohli obsiať polia!

24 (ROH) A keď bude bývať úroda, dáte pätinu faraonovi, štyri čiastky budú vám na osievanie poľa a na pokrm vám i tomu, čo bude vo vašich domoch, a na pokrm vašim deťom.
24 (KAT) Lenže z úrody budete odovzdávať piatu čiastku faraónovi, štyri čiastky však budú vaše na osievanie poľa a na živobytie pre vás a pre vaše rodiny a na výživu pre vaše deti.“

25 (ROH) A povedali: Zachoval si nás pri živote. Nech najdeme milosť v očiach svojho pána a budeme služobníkmi faraonovi.
25 (KAT) Oni vraveli: „Ty nám zachraňuješ život! Kiežby sme získali tvoju priazeň, pane, radi budeme faraónovými poddanými.“

26 (ROH) A Jozef to učinil zákonom až do dnešného dňa na Egyptskej zemi, aby sa dával faraonovi piaty diel; iba zem samých kňazov nestala sa faraonovou.
26 (KAT) A Jozef to ustanovil ako záväzok v egyptskej krajine, ktorý trvá až dodnes, podľa ktorého piata časť z výnosu poľa patrí faraónovi, len pozemky kňazov nepodliehali tejto podmienke.

27 (ROH) A tak býval Izrael v Egyptskej zemi, v zemi Gózena, a vlastnili v nej a plodili sa a množili sa veľmi.
27 (KAT) Izraeliti sa osadili v egyptskej krajine, v kraji Gesen. Zaujali ho, množili sa a veľmi sa rozrástli.

28 (ROH) A Jakob žil v Egyptskej zemi sedemnásť rokov. A Jakobových dní, rokov jeho života, bolo sto štyridsať sedem rokov.
28 (KAT) Jakub žil v egyptskej krajine ešte sedemnásť rokov a dní Jakubovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov.

29 (ROH) A priblížily sa dni Izraelove, aby zomrel. Vtedy zavolal svojho syna Jozefa a riekol mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a učiníš pri mne milosrdenstvo a pravdu. Nepochovaj ma, prosím, v Egypte.
29 (KAT) Keď sa priblížili dni Jakubovej smrti, dal si zavolať svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som našiel lásku v tvojich očiach, tak polož svoju ruku pod moje bedrá a preukáž mi lásku a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte,

30 (ROH) Ale budem ležať so svojimi otcami, a vynesieš ma z Egypta a pochováš ma v ich pohrabišti. A riekol: Ja učiním podľa tvojho slova.
30 (KAT) lebo ja chcem odpočívať so svojimi otcami! Preto ma odnes z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke!“ On odpovedal: „Urobím tak, ako si hovoril!“

31 (ROH) Vtedy povedal: Prisahaj mi! A prisahal mu. A Izrael sa poklonil na hlavu svojej palice.
31 (KAT) On povedal: „Prisahaj mi teda!“ Prisahal mu a Izrael sa poklonil k hlave svojho lôžka.