Verš 1
Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.
Sk 7:3 - a riekol mu: Vyjdi zo svojej zeme a spomedzi svojho príbuzenstva a choď do zeme, ktorú ti ukážem.
Heb 11:8 - Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide.
Verš 3
Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.
Gn 18:18 - Abrahám sa iste stane veľkým a mocným národom a požehnané budú v ňom všetky národy zeme.
Gn 22:18 - A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.
Gn 26:4 - Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy; tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny a požehnané budú v tvojom potomstve všetky národy zeme,
Sk 3:25 - Vy ste synovia prorokov a synovia zmluvy, ktorú uzavrel Boh s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: V tvojom potomkovi budú požehnané všetky čeľade zeme.
Gal 3:8 - Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy.
Verš 5
Abrám teda vzal svoju ženu Sáraj, bratovho syna Lóta i všetko svoje imanie, ktoré nadobudli, i ľudí, ktorých získali v Cháráne, a vyšli, aby putovali do Kanaánu. Tak prišli do Kanaánu.
Sk 7:4 - Vyšiel teda z Chaldejska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, presťahoval ho (Boh) odtiaľ do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate.
Verš 6
Abrám prešiel krajinou až po posvätné miesto v Sícheme, totiž k dubu Móreho. V tom čase boli v krajine Kanaánci.
Gn 10:18 - Arvaďanov, Gemáranov a Chamáťanov. Potom sa roztrúsili čeľade Kanaáncov;
Gn 13:7 - I vznikol spor medzi pastiermi Abrámových a Lótových stád. V tom čase bývali v krajine aj Kanaánci a Perizejci.
Verš 7
Tu sa Abrámovi zjavil Hospodin a riekol: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu. Nato postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil.
Gn 13:15 - Lebo celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky.
Gn 15:18 - V onen deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom slovami: Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, po veľtok Eufrat:
Gn 17:8 - A tebe i tvojmu potomstvu dám do večného vlastníctva celý Kanaán, krajinu, v ktorej žiješ ako cudzinec; a budem im Bohom.
Gn 24:7 - Hospodin, Boh nebies, ktorý ma vyviedol z môjho otcovského domu, z mojej vlasti, a ktorý hovoril so mnou a takto mi prisahal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu! On sám pošle pred tebou anjela, aby si vybral odtiaľ ženu pre môjho syna.
Gn 26:4 - Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy; tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny a požehnané budú v tvojom potomstve všetky národy zeme,
Dt 34:4 - A Hospodin mu riekol: Toto je krajina, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Tvojmu potomstvu ju dám. Dovolil som ti uvidieť ju na vlastné oči, avšak do nej nevojdeš.
Verš 13
Hovor, že si mi sestra, aby sa mi dobre vodilo popri tebe a ja aby som tvojím pričinením ostal nažive.
Gn 20:12 - A vskutku, ona je aj mojou sestrou; je dcérou môjho otca, len nie dcérou matky; a tak sa mi mohla stať ženou.
Gn 26:7 - Keď sa mužovia tohto mesta pýtali na jeho ženu, povedal: Je to moja sestra. Bál sa povedať: Je to moja žena; myslel si: Aby ma mužovia toho miesta nezabili pre Rebeku, keďže je krásna na pohľad.
Verš 17
Faraóna však i jeho dom stíhal Hospodin veľkými ranami pre Sáraj, ženu Abrámovu.
Ž 105:14 - nikomu nedovolil utláčať ich, aj kráľov pre nich potrestal:
Gn 12,1-3 - Ťažko rozhodnúť, či povolanie, ktoré sa popisuje v týchto veršoch, stalo sa v Harane alebo už v Ure. Podľa Sk 7,2 tieto slová povedal Boh Abramovi v Ure; v našom kontexte skorej patria do času, keď Abram už bol v Harane a keď mu už otec zomrel. Vec možno chápať aj tak, že svätopisec najprv dokončil rozpravu o ceste a potom uvádza slová povolania, ale nemožno vylúčiť ani opakovanie povolania Abrama: prvý raz v Ure a druhý raz v Harane.Pre Abrama a jeho rodinu nebolo ľahko opustiť vlastnú krajinu. Má ísť do neznámej krajiny, do krajiny, ktorá nebude hneď jeho, ale len v neskorších pokoleniach. Má teda zameniť isté za neisté a neznáme. V jeho poslušnosti možno vidieť živú vieru v slová Božie (Hebr 11,8). "V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme" porov. Gn 22,18; Gal 3,6-18.
Gn 12,4-7 - Abram odišiel aj z Haranu. Karavána tiahla od severovýchodu k Damasku a odtiaľ popri Genezaretskom jazere na juh k Sichemu. Terebint Moreho – dub vidiaceho alebo veštca. Pravdepodobne pod týmto košatým terebintom bolo nejaké bohoslužobné miesto kanaánskych modloslužobníkov. Vari z pohybu listov a ich šumotu vyvodzoval budúce príbehy. Je známe, že v Kanaáne bolo veľa posvätných stromov, celé háje. Izraeliti ich pálili, ale zavše aj oni odpadli k modloslužbe a uctievali v týchto hájoch Bála a Aštartu.
Gn 12,8-9 - Od Sichemu tiahol Abram na juh. Betel sa v časoch Abramových volal Luza; tu sa uvádza pod známejším menom z časov Jakubových (Gn 28,19). Negeb, južný kraj alebo juh, je vlastným pomenovaním najjužnejšej čiastky Palestíny.
Gn 12,13 - Abram zamlčal, že Sára je jeho ženou. Hovoril však aj pravdu, keď vravel, že je jeho sestrou (20,12), a konal podľa stupňa morálky svojho veku, keď svedomie neodsudzovalo každú lož a keď sa život muža hodnotil viac ako česť ženy. Svä topiscovi tu záleží hlavne na tom, aby ukázal, ako Boh uchránil čistotu matky budúceho vyvoleného národa.
