výhody registrácie

1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

1Mach 1, 1-64

1 (VUL) Et factum est, postquam per cussit Alexander Philippi Mace do, qui prius regnavit in Graecia, egressus de terra Cetthim, Darium regem Persarum et Medorum,

2 (VUL) constituit proelia multa et obtinuit munitiones et interfecit reges terrae;

3 (VUL) et pertransiit usque ad fines terrae et accepit spolia multitudinis gentium, et siluit terra in conspectu eius, et exaltatum est et elevatum est cor eius.

4 (VUL) Et congregavit virtutem fortem nimis et obtinuit regiones gentium et tyrannos, et facti sunt illi in tributum.

5 (VUL) Et post haec decidit in lectum et cognovit quia moreretur;

6 (VUL) et vocavit pueros suos nobiles, qui secum erant nutriti a iuventute, et divisit illis regnum suum, cum adhuc viveret.

7 (VUL) Et regnavit Alexander annis duodecim et mortuus est.

8 (VUL) Et obtinuerunt pueri eius regnum, unusquisque in loco suo;

9 (VUL) et imposuerunt omnes sibi diademata post mortem eius, et filii eorum post eos annis multis. Et multiplicata sunt mala in terra.

10 (VUL) Et exiit ex eis radix peccatrix, Antiochus Epiphanes filius Antiochi regis, qui fuerat Romae obses, et regnavit in anno centesimo tricesimo septimo regni Graecorum.

11 (VUL) In diebus illis exierunt ex Israel filii iniqui et suaserunt multis dicentes: “ Eamus et disponamus testamentum cum gentibus, quae circa nos sunt, quia, ex quo recessimus ab eis, invenerunt nos multa mala ”.

12 (VUL) Et bonus visus est sermo in oculis eorum;

13 (VUL) et destinaverunt aliqui de populo et abierunt ad regem, et dedit illis potestatem, ut facerent iustitias gentium.

14 (VUL) Et aedificaverunt gymnasium in Hierosolymis secundum leges nationum;

15 (VUL) et fecerunt sibi praeputia et recesserunt a testamento sancto et iuncti sunt nationibus et venumdati sunt, ut facerent malum.

16 (VUL) Et paratum est regnum in conspectu Antiochi, et coepit regnare in terra Aegypti, ut regnaret super duo regna.

17 (VUL) Et intravit in Aegyptum in multitudine gravi, in curribus et elephantis et equitibus et navium multitudine;

18 (VUL) et constituit bellum adversus Ptolemaeum regem Aegypti, et veritus est Ptolemaeus a facie eius et fugit, et ceciderunt vulnerati multi.

19 (VUL) Et comprehenderunt civitates munitas in terra Aegypti, et accepit spolia terrae Aegypti.

20 (VUL) Et reversus est Antiochus, postquam percussit Aegyptum in centesimo et quadragesimo tertio anno, et ascendit ad Israel et ad Hierosolyma in multitudine gravi

21 (VUL) et intravit in sanctificationem cum superbia et accepit altare aureum et candelabrum luminis et universa vasa eius

22 (VUL) et mensam propositionis et libatoria et phialas et pateras aureas et velum et coronas et ornamentum aureum, quod in facie templi erat; et comminuit omnia.

23 (VUL) Et accepit argentum et aurum et vasa concupiscibilia et accepit thesauros occultos, quos invenit;

24 (VUL) et, sublatis omnibus, abiit in terram suam et fecit caedem hominum et locutus est superbia magna.

25 (VUL) Et factus est planctus magnus in Israel et in omni loco eorum;

26 (VUL) et ingemuerunt principes et seniores, virgines et iuvenes infirmati sunt, et speciositas mulierum immutata est,

27 (VUL) omnis maritus sumpsit lamentum, et, quae sedebat in toro maritali, lugebat;

28 (VUL) et commota est terra super habitantes in ea, et universa domus Iacob induit confusionem.

29 (VUL) Et post duos annos dierum misit rex principem tributorum in civitates Iudae et venit Ierusalem cum turba magna;

30 (VUL) et locutus est ad eos verba pacifica in dolo, et crediderunt ei. Et irruit super civitatem repente et percussit eam plaga magna et perdidit populum multum ex Israel.

31 (VUL) Et accepit spolia civitatis et succendit eam igne et destruxit domos eius et muros eius in circuitu;

32 (VUL) et captivas duxerunt mulieres et natos et pecora possederunt.

33 (VUL) Et aedificaverunt civitatem David muro magno et firmo et turribus firmis; et facta est illis in arcem.

34 (VUL) Et posuerunt illic gentem peccatricem, viros iniquos, et convaluerunt in ea;

35 (VUL) et posuerunt arma et escas et, congregatis spoliis Ierusalem, reposuerunt illic; et facti sunt in laqueum magnum.

36 (VUL) Et factum est hoc ad insidias sanctificationi et in diabolum malum in Israel semper;

37 (VUL) et effuderunt sanguinem innocentem per circuitum sanctificationis et contaminaverunt sanctificationem.

38 (VUL) Et fugerunt habitatores Ierusalem propter eos, et facta est habitatio exterorum, et facta est extera semini suo; et nati eius reliquerunt eam.

39 (VUL) Sanctificatio eius desolata est sicut solitudo, dies festi eius conversi sunt in luctum, sabbata eius in opprobrium, honor eius in nihilum.

40 (VUL) Secundum gloriam eius multiplicata est ignominia eius, et sublimitas eius conversa est in luctum.

41 (VUL) Et scripsit rex Antiochus omni regno suo, ut essent universi populus unus,

42 (VUL) et relinqueret unusquisque legem suam. Et receperunt omnes gentes secundum verbum regis Antiochi;

43 (VUL) et multi ex Israel consenserunt cultui eius et sacrificaverunt idolis et coinquinaverunt sabbatum.

44 (VUL) Et misit rex libros per manus nuntiorum in Ierusalem et in civitates Iudae, ut sequerentur leges gentium terrae,

45 (VUL) et prohibere holocausta et sacrificia et placationes fieri in templo Dei et contaminare sabbata et dies sollemnes

46 (VUL) et polluere sancta et sanctos,

47 (VUL) instruere aras et templa et idola et immolare porcina et pecora communia

48 (VUL) et relinquere filios suos incircumcisos et polluere animas eorum in omni immundo et abominatione,

49 (VUL) ita ut obliviscerentur legem et immutarent omnes iustificationes;

50 (VUL) et, quicumque non fecerit secundum verbum regis Antiochi, morietur.

51 (VUL) Secundum omnia verba haec scripsit omni regno suo et praeposuit consideratores super omnem populum et mandavit civitatibus Iudae immolare per civitatem et civitatem.

52 (VUL) Et congregati sunt multi de populo ad eos, omnes, qui dereliquerant legem Domini, et fecerunt mala in terra;

53 (VUL) et posuerunt Israel in abditis et in absconditis fugitivorum locis.

54 (VUL) Die quinta decima mensis Casleu, quinto et quadragesimo et centesimo anno, aedificavit abominationem desolationis super altare; et per civitates Iudae in circuitu aedificaverunt aras

55 (VUL) et ante ianuas domorum et in plateis sacrificabant.

56 (VUL) Et libros legis, quos invenerunt, combusserunt igne scindentes eos;

57 (VUL) et ubicumque inveniebatur apud aliquem liber testamenti, et si quis consentiebat legi, constitutio regis interficiebat eum.

58 (VUL) In virtute sua faciebant haec Israeli, omnibus, qui inveniebantur in omni mense et mense in civitatibus.

59 (VUL) Et quinta et vicesima die mensis sacrificabant super aram, quae erat super altare;

60 (VUL) et mulieres, quae circumciderant filios suos, interficiebant secundum iussum

61 (VUL) — et suspendebant infantes a cervicibus eorum — et domos eorum et eos, qui circumciderant illos.

62 (VUL) Et multi in Israel obtinuerunt et confortati sunt apud se, ut non manducarent immunda,

63 (VUL) et elegerunt mori, ut non polluerentur escis et non profanarent testamentum sanctum, et moriebantur.

64 (VUL) Et facta est ira magna super Israel valde.


1Mach 1, 1-64





1Mach 1,1 - Krátka správa o Alexandrovi Veľkom (336–323 pr. Kr.), ktorý bol zakladateľom víťazného helenizmu, je priliehavým úvodom k 1 Mach; veď táto kniha rozpráva hlavne o bojoch Machabejcov proti helenizmu. Spomienkou Perzskej ríše nadväzuje 1 Mach na Knihy Ezd a Est, ktoré opisujú udalosti z čias perzských kráľov. Takto je nadviazaná súvislosť 1 Mach s ostatnými knihami, napísanými po zajatí. – Po nešťastných výpravách Dária (493–490 pr. Kr.) a Xerxesa (481–479) proti Grécku bola v základoch otrasená svetová moc perzských kráľov, ale koniec jej urobil až Alexander Veľký, syn a nástupca Filipa II. (359–336), kráľa Macedónska. – "Chitim": pôvodne to bol názov pre obyvateľov Cypru, neskoršie sa označovalo týmto názvom severné pobrežie Stredozemného mora s priľahlými egejskými ostrovmi a tiež západne od nich položené zeme; Gn 10,4; Iz 23,1; Jer 2,10; Ez 27,6; Dan 11,30. Pobil ešte mnoho "kráľov zeme", ale po Dáriovej smrti sa stal vlastne Alexander Veľký nástupcom jeho trónu, prvým gréckym vladárom nad svetovou Perzskou ríšou.

1Mach 1,3 - R. 328 vtrhol Alexander do Baktrie a r. 326 sa dostal "až na kraj sveta" – k Indu, ktorý bol východnou hranicou Perzskej ríše.

1Mach 1,4 - Do Ázie sa vybral Alexander s vojskom, ktoré počítalo na 30 000 pešiakov a 5 000 jazdcov (Arianus, Diodor). Počas výpravy si vojsko stále doplňoval. Tak pri Gaugamelách mal 40 000 pešiakov a 7 000 jazdcov.

1Mach 1,6-8 - Onemocnel následkom nemierneho pitia začiatkom júna 323 v Babylone a zomrel okolo 11. júna 323 pr. Kr. ("28. daisiosa"; Plutarchus, Diodor).

1Mach 1,9 - Miestodržiteľom Egypta bol Ptolemeus, Sýriu dostal Seleukus a Laomedon, Cilíciu Filotas, Médiu Pyton, Kapadóciu a Paflagóniu Eumenes, Pamfýliu a Lýciu Antigonos, Kariu Asander, Lýdiu Menander, Frýgiu Leonatos, Tráciu Lysimachos, Macedóniu, Ilýriu a Epir dostal Antipater a Krateros. – Len niektorí z týchto miestodržiteľov sa stali kráľmi, ale nie hneď po Alexandrovej smrti. – Narobili mnoho zla a "biedy" vojnami, všelijakými nespravodlivosťami a zločinmi, ktorých sa dopúšťali.

1Mach 1,11 - Po krátkom historickom úvode začína spisovateľ rozprávať o vlastnom pôvodcovi nepokojov v Palestíne, Antiochovi, prímenom Epifanes. Vo vojne medzi Antiochom III. Veľkým a Rimanmi (r. 192 pr. Kr.), ktorá sa skončila pri Magnézii r. 189 pr. Kr. porážkou Antiocha, Rimania nadiktovali Antiochovi podmienky prímeria. Zaviazal sa odovzdať Rimanom 20 rukojemníkov, medzi ktorých patril aj jeho syn Antiochus (neskorší Antiochus IV. Epifanes). Krátko po príchode Antiocha Epifana z Ríma Heliodor zavraždil r. 175 kráľa Seleuka IV. Filopatora. Po tomto mal nastúpiť na sýrsky trón Demetrius, jeho syn, ale nastúpil Antiochus IV. Epifanes (176-5 – 164-3). Keď Rím neuznal Demetriovo právo, bolo Antiochovo postavenie upevnené. Tak nastúpil na trón r. 137 "gréckej vlády", čiže éry Seleukovcov (pravdepodobne nov. 175 pr. Kr.). – Antiochus IV. si pribral meno Epifanes, čo znamená: "Zjavenie", (slávny príchod), t. j. božstva (nie "Slávny" alebo "Osvietený!"). V úsilí stať sa populárnym zachádzal tak ďaleko, že zabúdal na svoje postavenie. Preto aj zmenili jeho meno Epifanes na Epimanes (Blázon).

1Mach 1,12-14 - Horlivými propagátormi helenizmu boli najmä cudzinci, osadení v palestínskych mestách (2 Mach 6,8). Aj medzi Židmi sa našli "zlosynovia" ("synovia beliálovi", ako Sdc 19,22; 1 Kr 21,10.13), ktorí s gréckou kultúrou si osvojovali aj grécke mravy. Medzi týmito vynikal Jason, brat veľkňaza Oniáša III. Úplatkom sa mu podarilo odstrániť Oniáša III. a sám sa stal veľkňazom. Porov. 2 Mach 4,7.

1Mach 1,16 - Telocvik sa prevádzal s obnaženým telom; aby sa vyhli helenisticky zmýšľajúci Židia posmechu pohanov, ktorému boli vystavení pre svoju obriezku či už v telocvični alebo vo verejných kúpeľoch (gymnós "nahý"), dávali si obriezku zahladzovať operatívnym spôsobom. Porov. 1 Kor 7,18, kde je aj "terminus technicus" pre takú operáciu ("epispáo" = naťahovať, napínať, t. j. akrobystían, predkožku). Keďže obriezka u Židov mala podobný význam ako krst u kresťanov, znamenalo takéto počínanie "pokrokových" Židov v očiach zbožnejšieho ľudu skutočnú apostáziu od izraelského náboženstva, odpad od svätého Mojžišovho zákona. – "Zapredali sa za otrokov vierolomníkom" – doslovne: "Zapredali sa, aby páchali zlo." Porov. 1 Kr 21,20; 2 Mach 4,11–20.

1Mach 1,18 - Epifanes mal "vozy", opatrené kosami (porov. 2 Mach 13,2), a "slony", ktoré boli dôležitou časťou vtedajšieho vojska. Porov. 3,34; 6, 30.34; 11,56; 2 Mach 11,4; 13,2; 15,20. Už Alexander Veľký bojoval proti slonom Peržanov a Indov.

1Mach 1,21 - Bolo to asi r. 169–8 pr. Kr. Jason vyvolal v Jeruzaleme vzburu proti Menelaovi (2 Mach 4,24; 5,5 – 7,11), aby sa mohol opäť zmocniť miesta. Epifanes zasiahol.

1Mach 1,23 - Prvé znesvätenie chrámu za Epifanesa. – Náradie, porov. Ex 25, 24; 30,27; 37,23; 1 Krn 28,16; Ex 26,31; Nm 7,14.

1Mach 1,25 - Porov. 2 Mach 5,14; Dan 11,28.36.

1Mach 1,28 - Porov. Jer 7, 34; 16,9; 25,10; Joel 2,16; Bar 2,23.

1Mach 1,29 - Porov. Ž 44,17; 79,4; 89,42; 109,25; Jer 14,21.

1Mach 1,30 - R. 168-7 pr. Kr. – Daňový vyberač Apolónius, porov. 2 Mach 5,24.

1Mach 1,34 - Porov. 2 Mach 6,10 a Ž 137.

1Mach 1,35 - Dávidovo mesto ležalo na sionskom pahorku (2 Sam 5,7; 1 Kr 8,1), teda pevnosť (Akra) bola južne od chrámu.

1Mach 1,57 - Asi 10. – 17. decembra 167 pr. Kr. – "Ohavnosť spustošenia" (porov. Dan 11,31; 12,11) je pohanský oltár, postavený na oltári zápalných obiet.

1Mach 1,59 - "Knihy zákona" je dnešný Pentateuch.

1Mach 1,62 - Porov. v. 57 s poznámkou a 1 Mach 4,52 n.

1Mach 1,65 - "Nečisté" – predovšetkým mäso obetované modlám, mäso zakázaných zvierat, krv a mäso udusených zvierat.

1Mach 1,67 - Utrpenie považovali za trest urazeného Boha. Porov. 2,49; 3,8; 2 Mach 5,17–20; 6,12; 7,33.38; 8,5.