Kniha proroka Barucha

1 (KAT) Ona je knihou Božích príkazov a zákonom, ktorý trvá naveky: všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život, čo ju však opustia, zomrú.
1 ----

2 (KAT) Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.
2 ----

3 (KAT) Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenného máš cudziemu národu.
3 ----

4 (KAT) Blahoslavení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.
4 ----

5 (KAT) Buď pevnej mysle, ľud môj, pamätihodný Izrael!
5 ----

6 (KAT) Boli ste predaní národom - nie na zahynutie: pretože ste rozhnevali Boha, boli ste vydaní nepriateľom.
6 ----

7 (KAT) Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril, obetovali ste démonom, nie Bohu.
7 ----

8 (KAT) Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval, zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.
8 ----

9 (KAT) Lebo videl prichádzať od Boha hnev na vás a povedal: „Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok.
9 ----

10 (KAT) Veď som videl zajatie svojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
10 ----

11 (KAT) Vychovával som ich s rozkošou, prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.
11 ----

12 (KAT) Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou, ktorú opustili mnohí, osamel som pre hriech svojich detí, lebo sa odklonili od Božieho zákona
12 ----

13 (KAT) a nechceli poznať jeho práva, ani nekráčali po ceste Božích zákonov a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.
13 ----

14 (KAT) Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
14 ----

15 (KAT) Veď priviedol proti nim národ zďaleka, národ nehanebný a cudzojazyčný; tí sa neštítili starca a nezľutovali sa nad dieťatkom.
15 ----

16 (KAT) Odviedli miláčikov vdovy a osamelú pozbavili dcér.“
16 ----

17 (KAT) A ja vám ako môžem pomôcť?
17 ----

18 (KAT) Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.
18 ----

19 (KAT) Odíďte, deti, odíďte, veď ja som ostal osamelý!
19 ----

20 (KAT) Vyzliekol som si rúcho pokoja, vrecovinu prosebnú som si obliekol, volať chcem k Večnému, kým žijem.
20 ----

21 (KAT) Dôvera, deti, volajte k Bohu a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.
21 ----

22 (KAT) Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu; a došla na mňa radosť od Svätého pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite od Večného, spasiteľa nášho.
22 ----

23 (KAT) Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom, Boh mi vás vráti s radosťou a rozkošou naveky.
23 ----

24 (KAT) Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha, ktorá vám príde so slávou a so žiarou Večného.
24 ----

25 (KAT) Dietky, znášajte trpezlivo hnev, ktorý na vás dopadol od Boha: prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no zanedlho uvidíš jeho skazu a budeš šliapať po jeho šiji.
25 ----

26 (KAT) Moje krehučké išli po tvrdých cestách, vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.
26 ----

27 (KAT) Dôvera, deti! A volajte k Bohu, ten, čo dopustil, spomenie si na vás.
27 ----

28 (KAT) Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha, desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.
28 ----

29 (KAT) Veď ten, čo na vás dopustil pohromy, dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.
29 ----

30 (KAT) Dôveruj, Jeruzalem, poteší ťa ten, čo ti dal meno.
30 ----

31 (KAT) Nešťastníci sú, čo ti škodili a radovali sa tvojmu pádu.
31 ----

32 (KAT) Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti, nešťastné je, čo ti synov zajalo.
32 ----

33 (KAT) Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu a radovalo sa tvojmu pádu, tak bude smútiť nad vlastným spustošením.
33 ----

34 (KAT) Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu, z jeho honosenia bude smútok.
34 ----

35 (KAT) Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.
35 ----

36 (KAT) Pohliadni k východu, Jeruzalem, a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!
36 ----

37 (KAT) Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil; prichádzajú zhromaždení od východu až po západ na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.
37 ----