Kniha proroka Barucha

1 (EKU) Ona je knihou Božích príkazov, je zákonom, ktorý trvá naveky. Všetci, čo sa jej držia, dosiahnu život, no tí, čo ju opustia, zomrú.

2 (EKU) Obráť sa, Jákob, a chop sa jej, putuj za žiarou, v ústrety jej svetlu.

3 (EKU) Svoju slávu nedávaj inému, svoje výhody cudziemu národu.

4 (EKU) My, Izrael, sme šťastní, že poznáme, čo sa páči Bohu.

5 (EKU) Vzchopte sa, ľud môj, pamäť Izraela!

6 (EKU) Predali vás pohanským národom, ale nie na záhubu; pretože ste rozhnevali Boha, vydali vás nepriateľom.

7 (EKU) Roztrpčili ste toho, ktorý vás stvoril, keď ste obetovali démonom, a nie Bohu.

8 (EKU) Zabudli ste na večného Boha, na toho, ktorý vás sýtil, zarmútili ste Jeruzalem, ktorý vás vychoval.

9 (EKU) Videl, ako prichádza na vás Boží hnev a povedal: Počujte, obyvatelia Siona, Boh mi spôsobil veľký zármutok.

10 (EKU) Veď som videl odvlečenie svojich synov a dcér do zajatia, ktoré im spôsobil Večný.

11 (EKU) Tešil som sa, keď som ich vychovával, nariekal som a plakal, keď som sa s nimi lúčil.

12 (EKU) Nech sa nikto neraduje, že som ovdovel a že ma mnohí opustili, osamel som pre hriechy svojich detí, pretože sa odklonili od Božieho zákona,

13 (EKU) neuznávali jeho ustanovenia ani nekráčali po cestách Božích prikázaní, ani nevstúpili na chodníky výchovy v duchu jeho spravodlivosti.

14 (EKU) Poďteže, susedia Siona, a pripomeňte si zajatie mojich synov a dcér, ktoré im spôsobil Večný.

15 (EKU) Priviedol na nich národ zďaleka, národ nehanebný, ktorý hovorí cudzím jazykom; tí nebrali ohľad na starca a nezľutovali sa nad dieťaťom.

16 (EKU) Odviedli miláčikov vdovy a nechali ju osamotenú, olúpenú o dcéry.

17 (EKU) Ako by som vám ja mohol pomôcť?

18 (EKU) Ten, ktorý vám spôsobil tieto pohromy, vás vyslobodí z ruky vašich nepriateľov.

19 (EKU) Choďte, deti, choďte! Ja teda ostávam opustený.

20 (EKU) Vyzliekol som si rúcho pokoja a obliekol som si vrecovinu prosby, budem volať k Večnému, kým budem žiť.

21 (EKU) Vzchopte sa, deti, vzývajte Boha a vyslobodí vás z útlaku, z ruky nepriateľov.

22 (EKU) Ja som totiž vložil do Večného nádej na vašu záchranu a Svätý ma naplnil radosťou z milosrdenstva, ktorého sa vám čoskoro dostane od Večného, vášho záchrancu.

23 (EKU) Prepúšťal som vás v zármutku a v plači, ale Boh mi vás navždy vráti v radosti a potešení.

24 (EKU) Lebo ako teraz vidia susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro budú vidieť záchranu od vášho Boha, ktorá k vám príde vo veľkej sláve a jase Večného.

25 (EKU) Deti, trpezlivo znášajte hnev, ktorý na vás dopadol od Boha; prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no čoskoro uvidíš jeho záhubu a budeš šliapať po jeho šiji.

26 (EKU) Moje drahé deti putovali po hrboľatých cestách, boli odvlečené ako stádo, ktoré uchvátili nepriatelia.

27 (EKU) Vzchopte sa, deti, a volajte k Bohu, spomenie si na vás ten, ktorý to na vás uvalil.

28 (EKU) Ako vás zmýšľanie viedlo do blúdenia preč od Boha, tak sa teraz obráťte a desaťnásobne viac ho hľadajte.

29 (EKU) Veď ten, čo na vás uvalil pohromy, zachráni vás a zahrnie vás večnou radosťou.

30 (EKU) Vzchop sa, Jeruzalem, poteší ťa ten, ktorý ti dal meno.

31 (EKU) Úbožiaci sú tí, čo ťa týrali a radovali sa z tvojho pádu.

32 (EKU) Úbohé sú mestá, ktorým v otroctve slúžili tvoje deti, úbohé je mesto, ktoré držalo v zajatí tvojich synov.

33 (EKU) Ako sa radovalo z tvojho pádu a tešilo z tvojho úpadku, tak sa bude rmútiť nad vlastným spustnutím.

34 (EKU) Oberiem ho o radosť z množstva obyvateľov a jeho veselosť sa zmení na žalosť.

35 (EKU) Zostúpi na nich oheň od Večného na veľa dní a démoni v ňom budú bývať veľmi dlhý čas.

36 (EKU) Zahľaď sa na východ, Jeruzalem, a vnímaj tú radosť, ktorá ti prichádza od Boha.

37 (EKU) Pozri, prichádzajú tvoji synovia, s ktorými si sa rozlúčil, prichádzajú tí, ktorých zhromaždilo slovo Svätého od východu až po západ a radujú sa z Božej slávy.