Mud 18,1 - Izraeliti neboli v tme (Ex 10,23).
Mud 18,3 - O ohnivom stĺpe pozri Ex 13,21 n.; 14,19 n.; 40,38; Nm 9,17 n.; Ž 78,14; 105,39.
Mud 18,4 - Aj proroci predpovedali, že svet dostane Boží zákon prostredníctvom Izraela; Iz 2,2 n.; Mich 4,1 n. atď.; porov. Mt 5,17; Sk 2,4 n. Zákon, ktorý Boh dal Izraelitom na hore Sinaj (tóra), častejšie sa prirovnáva svetlu: Prís 6,23; Ž 19,9; 119,105; Iz 2,5.
Mud 18,5 - O zabíjaní dietok Izraelitov pozri Ex 1,15 n.22. Vyložené a zachránené dieťa bol Mojžiš; dietky zahubené vo veľkej vode bolo egyptské vojsko, ktoré zahynulo v Červenom mori.
Mud 18,6 - Boh už Abrahámovi predpovedal útlak v Egypte a vyslobodenie (Gn 15,13; porov. Gn 22,16–18; 26,3; Ex 13,5; 32,13; 33,1). Izraeliti v Egypte vopred vedeli o záhube egyptských prvorodencov, ktorí v tú hroznú noc pomreli, porov. Ex 11,4–7; 12,21–23.
Mud 18,8 - Boh volá Izraelitov z Egypta k sebe, do svojich služieb v zasľúbenej zemi.
Mud 18,9 - V tú noc, keď anjel záhuby usmrcoval egyptských prvorodených, Izraeliti vo svojich domoch, teda "skryte", obetovali veľkonočného baránka. Bol to Boží zákon, ktorému sa všetci Izraeliti podrobili a uzhodli sa, že v slasti i v strasti budú všetci úzko spolupatriť. Exodus nehovorí, žeby pri prvom slávení veľkonočného baránka Izraeliti boli spievali žalmy. Ale z neskorších správ aj z tohto miesta Knihy múdrosti vieme, že sa pri slávení tejto večere spievali chválospevy (2 Krn 30,21).
Mud 18,13 - Egyptskí čarodejníci vedeli svojimi čarami napodobniť niektoré rany (Ex 7,11.22; 8,3), preto neverili, že by Izrael mal nejaké poslanie od Boha; až pri poslednej rane, pri záhube prvorodených uznali, že Izrael je Božím synom (porov. Ex 4,22 n.; Oz 11,1; Jer 31,9–20).
Mud 18,15 - "Slovo" Božie je tu len Boží rozkaz, ktorým sa nariaďuje smrť prvorodených v "zemi odsúdenej na záhubu", v Egypte.
Mud 18,16-19 - V Ex 12,29 n. sa o snoch prvorodencov nič nehovorí.
Mud 18,20-25 - Aj Izraeliti hynuli na púšti hromadne, ale bola to iba skúška, ktorá rýchle pominula, lebo veľkňaz Áron uprosil Boha. Veľkňaz sa predstavuje ako bojovník, bojujúci zbraňami svojho úradu – modlitbou a kadidlom. Áron sa postavil medzi hromady mŕtvol a medzi živých Izraelitov a svojou modlitbou a obetou zamedzil šírenie nákazy. Veľkňazovo dlhé, tmavomodré rúcho (meíl) predstavovalo celý svet. Nevieme presne prečo. Azda preto, že v tom čase veľkňaz Izraela bol jediným veľkňazom pravého Boha na svete, zastupoval teda naozaj celý svet. Ale veľkňaz predstavoval aj vyvolený národ, pretože na náprsenke (chóšen) mal v štyroch radoch dvanásť drahokamov a na každom z nich bolo meno jedného z dvanástich Jakubových synov, podľa ktorých sa volalo dvanásť kmeňov izraelských. Konečne predstavoval veľkňaz aj samotnú velebnosť Boha, lebo na svojej veľkňazskej čiapke mal na čele zlatú tabuľku s vyrytými slovami: "Kódeš lejahwe" (Zasvätený Pánovi). Preto bola sila veľkňazovej modlitby veľká a zastavila nákazu medzi Izraelitmi. Pozri Nm 16,41–50 Vulg.
