Jakubov list

1 (ROH) Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prísnejšie súdení.

2 (ROH) Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo.

3 (ROH) Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo.

4 (ROH) Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje.

5 (ROH) Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli!

6 (ROH) I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom.

7 (ROH) Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr;

8 (ROH) ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu.

9 (ROH) Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu;

10 (ROH) z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia!

11 (ROH) Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu?

12 (ROH) Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu.

13 (ROH) Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti!

14 (ROH) Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde.

15 (ROH) Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská.

16 (ROH) Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec.

17 (ROH) Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká.

18 (ROH) A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj.