Jakubov list

1 (KAT) Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd.
1 (ROH) Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prísnejšie súdení.

2 (KAT) Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo.
2 (ROH) Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo.

3 (KAT) Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo.
3 (ROH) Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo.

4 (KAT) Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník.
4 (ROH) Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje.

5 (KAT) Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli!
5 (ROH) Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli!

6 (KAT) Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený.
6 (ROH) I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom.

7 (KAT) Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov,
7 (ROH) Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr;

8 (KAT) no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu.
8 (ROH) ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu.

9 (KAT) Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu.
9 (ROH) Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu;

10 (KAT) Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji.
10 (ROH) z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia!

11 (KAT) Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú?
11 (ROH) Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu?

12 (KAT) Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.
12 (ROH) Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu.

13 (KAT) Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti.
13 (ROH) Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti!

14 (KAT) Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde.
14 (ROH) Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde.

15 (KAT) To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská.
15 (ROH) Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská.

16 (KAT) Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo.
16 (ROH) Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec.

17 (KAT) Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.
17 (ROH) Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká.

18 (KAT) A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.
18 (ROH) A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj.