výhody registrácie

Skutky apoštolov

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Sk 27, 1-44

1 (KAT) Keď sa rozhodlo, že sa odplavíme do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z cisárskej kohorty.
1 (ROH) A keď bolo usúdené, že sa máme odplaviť do Itálie, oddali Pavla i niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z pluku jeho veličenstva.

2 (KAT) Nastúpili sme na adramytijskú loď, ktorá sa mala plaviť okolo pobrežia Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami Macedónčan Aristarchus zo Solúna.
2 (ROH) A keď sme vyšli na adramytenskú loď majúc sa plaviť na miesta popri Ázii, odplavili sme sa, a bol s nami Aristarch, Macedonec z Tesaloniky.

3 (KAT) Na druhý deň sme prišli do Sidonu. Július zaobchádzal s Pavlom ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom a postarať sa o seba.
3 (ROH) A na druhý deň sme sa doplavili do Sidona. A keďže Július láskave zaobchádzal s Pavlom, dovolil mu ísť k priateľom, aby sa postarali o neho.

4 (KAT) Keď sme sa odtiaľ pohli, plávali sme popod Cyprus, lebo vietor dul proti nám.
4 (ROH) A keď sme sa odtiaľ pustili, plavili sme sa popod Cyprus, pretože sme mali vetry proti sebe.

5 (KAT) Preplavili sme sa Cilícijským a Pamfýlskym morom a prišli sme do Myry v Lýcii.
5 (ROH) A tak preplaviac sa morom popri Cilícii a Pamfýlii prišli sme do Myry v Lycii.

6 (KAT) Tam stotník našiel alexandrijskú loď, čo sa plavila do Itálie, a preložil nás na ňu.
6 (ROH) Tam našiel stotník alexandrínsku loď, ktorá sa plavila do Itálie, a vlodil nás do nej.

7 (KAT) Ale veľa dní sme sa len pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knidu, lebo nám prekážal vietor. Preplavili sme sa popod Krétu popri Salmone,
7 (ROH) A keď sme sa už mnoho dní pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knídu, a že nás ta nepripustil vietor, podplavili sme sa pod Krétu popri Salmóne.

8 (KAT) ťažko sme ju oboplávali a došli sme na isté miesto, ktoré sa volá Dobrý prístav, neďaleko mesta Lazea.
8 (ROH) A keď sme sa potom, aj to len s veľkou ťažkosťou, preplavili popri nej, prišli sme na jakési miesto, zvané Krásny prístav, blízko ktorého miesta bolo mesto Lasea.

9 (KAT) Po dlhom čase už plavba nebola bezpečná, lebo už aj pôst prešiel, preto ich Pavol varoval:
9 (ROH) A keď bolo prešlo hodne času, a plavba už bola nebezpečná, pretože už bol pominul aj pôst, napomínal Pavel

10 (KAT) „Muži, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a ohrozuje nielen náklad a loď, ale aj naše životy.“
10 (ROH) a hovoril im: Mužovia, vidím, že plavba bude spojená s trudom a s veľkou stratou nie len nákladu a lode, ale aj našich životov.

11 (KAT) Ale stotník viac veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavol.
11 (ROH) Ale stotník viacej veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavel.

12 (KAT) A pretože prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina rozhodla vyplávať odtiaľ a dostať sa podľa možnosti do krétskeho prístavu Feniky, ktorý je obrátený na juhozápad až severozápad, a tam zimovať.
12 (ROH) A pretože bol prístav nepríhodný na prezimovanie, väčšina z nich sa uradila odplaviť sa aj odtiaľ, ak by sa len vraj mohli nejako dostať do Fénixu a tam prezimovať. To je prístav na Kréte, ktorý hľadí smerom juhozápadného a severozápadného vetra.

13 (KAT) Začal viať južný vietor a mysleli si, že sa im podarí, čo si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte.
13 (ROH) A keď začal podúvať vietor od poludnia, domnievali sa, že už držia, čo si boli umienili, vytiahli tedy kotvy a plavili sa bližšie popri Kréte.

14 (KAT) Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý vietor, ktorý volajú euroakvilo,
14 (ROH) Ale po krátkom čase uderil na ňu búrlivý vietor, zvaný Euroklydon.

15 (KAT) zmocnil sa lode a nebolo ju možné proti vetru udržať, takže sme loď nechali vetru a unášal nás.
15 (ROH) A keď bola loď zachvátená a nemohla čeliť vetru, popustili sme a nieslo nás.

16 (KAT) Keď sme obiehali ostrovček, ktorý sa volá Kauda, ledva sme zachránili čln.
16 (ROH) A podbehnúc pod nejaký ostrôvok, zvaný Klauda, sotva sme mohli zvládať čln,

17 (KAT) Keď ho vytiahli, použili pomocné zariadenie a podpásali loď. Potom v obave, aby nenarazili na Syrtu, spustili kotvu a nechali sa unášať.
17 (ROH) ktorý keď vytiahli, používali pomocí podpasujúc loď. A bojac sa, aby nenarazili na piesočinu Syrtu, spustili plachtu a tak sa niesli.

18 (KAT) Ale búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad
18 (ROH) A keď len víchor veľmi zmietal nami, na druhý deň vyhadzovali náklad

19 (KAT) a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali lodné náradie.
19 (ROH) a na tretí vlastnými rukami povyhadzovali náradie lode.

20 (KAT) No keď sa už viac dní neukázalo ani slnko, ani hviezdy a búrka stále zúrila, strácali sme všetku nádej na záchranu.
20 (ROH) A keď sa len za viacej dní neukazovaly ani slnce ani hviezdy, a že stále doliehal veľký nečas napokon bola vzatá všetka nádej, že by sme mohli byť zachránení.

21 (KAT) Keď však už dlho nič nejedli, Pavol si stal doprostred nich a povedal: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu.
21 (ROH) Potom po mnohom hladovaní zastal si Pavel v ich strede a povedal: Mali ste ma poslúchnuť, mužovia, a nepúšťať sa s Kréty a usporiť si toto trápenie a tú ztratu.

22 (KAT) A teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život, iba o loď.
22 (ROH) A čo do teraz, napomínam vás, aby ste sa nebáli, lebo niktorý z vás neprijde o život, iba čo loď zahynie.

23 (KAT) Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim,
23 (ROH) Lebo tejto noci sa postavil vedľa mňa anjel Boha, ktorého som a ktorému i slúžim,

24 (KAT) a povedal: »Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia.«
24 (ROH) a povedal: Neboj sa, Pavle, musíš stáť pred cisárom, a hľa, Bôh ti daroval všetkých tých, ktorí sa plavia s tebou.

25 (KAT) Preto, muži, majte pokojnú myseľ. Verím Bohu, že bude tak, ako mi povedal.
25 (ROH) Preto, mužovia, nebojte sa, lebo verím Bohu, že bude tak, ako mi bolo hovorené.

26 (KAT) Máme však naraziť na nejaký ostrov.“
26 (ROH) Ale musíme naraziť na jakýsi ostrov.

27 (KAT) Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zazdalo, že vidia nejakú krajinu.
27 (ROH) A keď prišla štrnásta noc, a my sme boli sem a ta zmietaní na Adriatickom mori, okolo polnoci domnievali sa plavci, že sa k nim blíži jakási zem.

28 (KAT) Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. O kúsok ďalej znova spustili a namerali pätnásť siah.
28 (ROH) A spustiac olovnicu našli hĺbky dvadsať siah. A keď sa odplavili kúsok ďalej a zase spustili olovo, našli pätnásť siah.

29 (KAT) V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a žiadali si, aby už bol deň.
29 (ROH) A bojac sa, aby sme nejako nenarazili na úskalie, spustili so zadu lode štyri kotvy a priali si, aby bol deň.

30 (KAT) Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spúšťali na more čln pod zámienkou, akoby chceli aj z prednej časti lode spustiť kotvy,
30 (ROH) A keď hľadali lodníci spôsob, ako utiecť z lode, a spustili čln do mora, pod zámienkou, že s predu lode spustia kotvy,

31 (KAT) Pavol povedal stotníkovi a vojakom: „Ak títo nezostanú na lodi, vy sa nemôžete zachrániť.“
31 (ROH) povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, vy nemôžete byť zachránení.

32 (KAT) Vtedy vojaci preťali povrazy člna a nechali ho spadnúť.
32 (ROH) Vtedy poodtínali vojaci povrazy člna a dali mu padnúť do mora.

33 (KAT) A kým nezačalo svitať, Pavol vyzýval všetkých, aby si zajedli. Vravel: „Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete.
33 (ROH) A do toho času, kým sa malo dniť, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli, a povedal: Je tomu dnes štrnásty deň, čo očakávate hladní a nejete ničoho.

34 (KAT) Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.“
34 (ROH) Preto vás prosím, žeby ste si zajedli, lebo to je na vašu vlastnú záchranu, lebo vám niktorému ani vlas s hlavy nezhynie.

35 (KAT) Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaky, rozlomil ho a začal jesť.
35 (ROH) A keď to povedal a vzal chlieb, poďakoval Bohu pred všetkými a odlomil a začal jesť.

36 (KAT) Všetci sa upokojili a prijali pokrm.
36 (ROH) A keď sa tak všetci rozveselili, zajedli si aj oni.

37 (KAT) Všetkých nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť.
37 (ROH) A bolo nás všetkých duší na lodi dvesto sedemdesiatšesť.

38 (KAT) Keď sa najedli, vyhadzovali do mora pšenicu, aby odľahčili loď.
38 (ROH) A keď sa nasýtili pokrmu, ľahčili loď vyhadzujúc zbožie do mora.

39 (KAT) Keď sa rozodnilo, nevedeli, aká je to krajina, videli iba zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné.
39 (ROH) A keď bol deň, nepoznali zeme, ale spozorovali jakúsi zátoku, ktorá mala prístupný breh, a uradili sa, že, ak im bude možné, k nemu doženú loď.

40 (KAT) Odsekli kotvy a nechali ich v mori, uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a v priaznivom vánku mierili na pobrežie.
40 (ROH) A povyťahujúc kotvy dookola pustili sa do mora a zároveň popustili i viazadlá vesiel a vyzdvihnúc vetru prednú plachtu kärovali k brehu.

41 (KAT) Dostali sa však na plytčinu a narazili. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadala.
41 (ROH) Ale že sa dostali na miesto, kde splývajú dve moria, dali lodi naraziť, pri čom predná časť lode zaboriac sa zostala nepohnuteľná, a zadná sa lámala silou vĺn.

42 (KAT) Vojaci chceli väzňov pozabíjať, aby niektorý neušiel, ak sa mu podarí vyplávať.
42 (ROH) Vtedy radili vojaci, aby pobili väzňov, aby niektorý, keď vypláva, neutiekol.

43 (KAT) Ale stotník chcel zachrániť Pavla, preto prekazil ich úmysel. Dal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví zoskočili a vyšli na breh,
43 (ROH) Ale stotník chcúc zachrániť Pavla zabránil im vykonať ich úmysel a dal povel, aby tí, ktorí vedia a môžu plávať, skočili a vyšli prví na zem

44 (KAT) ostatní na doskách alebo na zvyškoch lode. A tak sa všetci dostali na pevninu.
44 (ROH) a ostatní, ktorí na doskách, ktorí na niečom inom z lode, a takým činom sa stalo, že sa všetci šťastne zachránili na zem.


Sk 27, 1-44





Verš 34
Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.“
Mt 10:30 - Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.

Verš 35
Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaky, rozlomil ho a začal jesť.
1Sam 9:13 - Keď prídete do mesta, práve ho nájdete, skôr ako vystúpi na výšinu jesť. Lebo ľud nezačne jesť, kým on nepríde; on požehná obetu, a potom začnú jesť pozvaní. Len choďte, lebo teraz ho nájdete!“
Jn 6:11 - Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.
1Tim 4:3 - zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu.

Verš 41
Dostali sa však na plytčinu a narazili. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadala.
2Kor 11:25 - tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách;

Verš 2
Nastúpili sme na adramytijskú loď, ktorá sa mala plaviť okolo pobrežia Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami Macedónčan Aristarchus zo Solúna.
2Kor 11:25 - tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách;

Verš 3
Na druhý deň sme prišli do Sidonu. Július zaobchádzal s Pavlom ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom a postarať sa o seba.
Sk 24:23 - A stotníkovi rozkázal strážiť ho, ale mierne, a nebrániť nikomu z jeho priateľov posluhovať mu.
Sk 28:16 - Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil.

Verš 26
Máme však naraziť na nejaký ostrov.“
Sk 28:1 - Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta.

Sk 27,1 - Cesta do Ríma sa začala na jeseň roku 60 a trvala do neskorej jari roku 61. Lukáš znova začína používať prvú osobu množného čísla, čo znamená, že je v Pavlovom sprievode.

Sk 27,2 - Adramitium je prístavné mesto v Mýzii oproti ostrovu Lesbos. O Aristarchovi porov. 19, 29; 20, 4; Kol 4, 10; Flm 24.

Sk 27,3 - Sidon je mesto na morskom pobreží Palestíny.

Sk 27,5 - Myra je prístav v južnej časti Malej Ázie (porov. 21, 1–2).

Sk 27,7 - Knidos je mesto na polostrove s tým istým menom na sever od ostrova Rodos.

Sk 27,8 - Na ostrove Kréta.

Sk 27,9 - Veľký pôstny deň bol u Židov predpísaný raz do roka (porov. Lv 16, 29–31), a to na 10. tišri, čiže na koniec septembra. Od konca októbra do začiatku marca bola plavba na Stredozemnom mori pre zimné vetry veľmi nebezpečná.

Sk 27,14 - Euroakvilo (gr. "eurakýlon") bol nebezpečný severovýchodný vietor, ktorý vial smerom k Afrike.

Sk 27,16 - Na juh od Kréty.

Sk 27,17 - Loď sa preväzovala povrazmi alebo reťazami, aby sa neroztrhla. Syrta bola zátoka na severnom pobreží Afriky, nebezpečná pre svoju plytkosť, ako aj pre vyčnievajúce skalné útesy.

Sk 27,27 - Jónske more nazývali v staroveku Adriatickým. Rozprestiera sa medzi Gréckom, Sicíliou a Afrikou.

Sk 27,28 - Jedna siaha je 1,85 m. 15 siah je 27,75 m.

Sk 27,35 - Môže ísť o bežné jedenie s tradičnou modlitbou, alebo menej pravdepodobne o slávenie Eucharistie. (porov. 2, 42).

Sk 27,42 - Vojaci zodpovedali za väzňov svojím životom. Ak niektorý väzeň ušiel, jeho trest si musel odpykať strážca.