Evanjelium podľa Lukáša

1 (KAT) Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti
1 (ROH) A stalo sa potom, že chodil po mestách a mestečkách kážuc a zvestujúc kráľovstvo Božie a tí dvanásti s ním,

2 (KAT) a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov,
2 (ROH) aj niektoré ženy, ktoré boly uzdravené od zlých duchov a od nemocí, jako Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej bolo vyšlo sedem démonov,

3 (KAT) Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.
3 (ROH) a Johanna, manželka Chúzu, hospodárskeho správcu Heródesovho, a Zuzanna a mnohé iné, ktoré mu posluhovaly zo svojho majetku.

4 (KAT) Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve:
4 (ROH) A keď sa schádzal veliký zástup, a tí z jednotlivých miest prichádzali k nemu, povedal v podobenstve:

5 (KAT) „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali.
5 (ROH) Vyšiel rozsievač rozosiať svoje semeno. A v tom, ako rozsieval, niektoré padlo vedľa cesty a zašliapalo sa, a zožrali ho nebeskí vtáci.

6 (KAT) Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy.
6 (ROH) A iné padlo na skalu a vzíduc uschlo, pretože nemalo vlahy.

7 (KAT) Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho.
7 (ROH) A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho.

8 (KAT) Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“
8 (ROH) A opät iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný užitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

9 (KAT) Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo.
9 (ROH) A jeho učeníci sa ho pýtali a vraveli: Jaké je to podobenstvo?

10 (KAT) On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali.
10 (ROH) A on povedal: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadiac nevideli a čujúc nerozumeli.

11 (KAT) Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo.
11 (ROH) A podobenstvo je toto: Semä je slovo Božie.

12 (KAT) Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení.
12 (ROH) A tí vedľa cesty sú, ktorí čujú, ale potom prichádza diabol a vyníma slovo z ich srdca, aby uveriac neboli spasení.

13 (KAT) Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú.
13 (ROH) A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a včas pokušenia odpádajú.

14 (KAT) Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu.
14 (ROH) A zase to, ktoré padlo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohatstvom a rozkošmi života a nedonášajú užitku.

15 (KAT) A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
15 (ROH) A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podržujú slovo a donášajú užitok v trpezlivosti.

16 (KAT) Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.
16 (ROH) A nikto, keď zažne sviecu, nepokrýva jej nádobou alebo nestavia pod posteľ, ale stavia na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo.

17 (KAT) Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť.
17 (ROH) Lebo nie je ničoho tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa nemalo zvedieť a vyjsť na javo.

18 (KAT) Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.“
18 (ROH) Tedy hľaďte, jako čujete, lebo kto má, tomu bude dané; a kto nemá, od toho bude odňaté aj to, o čom sa domnieva, že to má.

19 (KAT) Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať.
19 (ROH) A prišli k nemu matka a jeho bratia a nemohli sa k nemu dostať pre zástup.

20 (KAT) Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“
20 (ROH) A povedal mu: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť.

21 (KAT) On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“
21 (ROH) A on odpovedal a riekol im: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí čujú slovo Božie a činia ho.

22 (KAT) V istý deň nastúpil on i jeho učeníci na loď; a povedal im: „Preplavme sa na druhý breh jazera.“ I odrazili od brehu.
22 (ROH) A stalo sa v ktorýsi ten deň, že vošiel do lode i jeho učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odplavili sa.

23 (KAT) Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taká víchrica, že sa im naberala voda a boli vo veľkom nebezpečenstve.
23 (ROH) A keď sa plavili, usnul. A spustil sa búrny víchor na jazero, a loď sa im napĺňala, a boli v nebezpečenstve.

24 (KAT) Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Učiteľ, učiteľ, hynieme!“ On vstal, pohrozil vetru a rozbúrenej vode i upokojili sa a nastalo ticho.
24 (ROH) A pristúpiac zobudili ho a hovorili: Pane, Pane, hynieme! A on prebudiac sa pohrozil vetru a vlnám, a upokojily sa, a nastalo ticho.

25 (KAT) A im povedal: „Kde je vaša viera?“ A oni si so strachom a údivom hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode, a ony ho poslúchajú?“
25 (ROH) A povedal im: Kde je vaša viera? A oni bojac sa divili sa a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ešte aj vetrom rozkazuje, aj vode, a poslúchajú ho?!

26 (KAT) Doplavili sa do gergezského kraja, ktorý je oproti Galilei.
26 (ROH) A preplavili sa do kraja Gadarénov, ktorý je naproti Galilei.

27 (KAT) Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch.
27 (ROH) A keď vystúpil na zem, stretol sa s ním nejaký muž z toho mesta, ktorý mal démonov od dlhých čias a rúchom sa neodieval ani v dome nebýval, ale v hroboch.

28 (KAT) Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!“
28 (ROH) A keď uvidel Ježiša, skríkol a padol pred ním a povedal veľkým hlasom: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Prosím ťa, žeby si ma netrápil!

29 (KAT) Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka - už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť.
29 (ROH) Lebo velel nečistému duchu, aby vyšiel z človeka, pretože ho pochytával po dlhé časy, a hoci ho i reťazmi poväzovali a putami na nohách a strážili ho, on po každé roztrhal putá, a démon ho zaháňaval na púšť.

30 (KAT) Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ On odpovedal: „Pluk,“ lebo doň vošlo mnoho zlých duchov.
30 (ROH) A Ježiš sa ho opýtal a riekol: Ako ti je meno? A on povedal: Legion. Pretože bolo mnoho démonov vošlo do neho.

31 (KAT) A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti.
31 (ROH) A prosili ho, žeby im nenariadil odísť do priepasti.

32 (KAT) Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil.
32 (ROH) A bolo tam veľké stádo svíň, ktoré sa pásly na vrchu. A prosili ho, žeby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im.

33 (KAT) Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa.
33 (ROH) A démoni vyjdúc od človeka vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do jazera a potopilo sa.

34 (KAT) Keď pastieri videli, čo sa stalo, ušli a rozhlásili to v meste a po osadách.
34 (ROH) A keď videli pasáci, čo sa stalo, utiekli a odíduc oznámili to v meste i v domoch v poli.

35 (KAT) A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách, a schytila ich hrôza.
35 (ROH) A vyšli vidieť, čo sa stalo, a prišli k Ježišovi, a našli sedieť človeka, z ktorého boli vyšli démoni, odiateho a majúceho zdravý rozum, pri nohách Ježišových, a báli sa.

36 (KAT) Očití svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdravený ten, ktorého trápil zlý duch.
36 (ROH) A rozprávali im aj tí, ktorí to videli, jako bol posadlý uzdravený.

37 (KAT) A všetci obyvatelia gergezského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda nastúpil na loď a vrátil sa.
37 (ROH) A prosilo ho celé to množstvo okolia Gadarénov, žeby odišiel od nich, lebo ich bola objala veľká bázeň. A on vošiel do lode a navrátil sa.

38 (KAT) Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami:
38 (ROH) A muž, z ktorého boli vyšli démoni, ho prosil, žeby bol s ním. Ale Ježiš ho prepustil a povedal:

39 (KAT) „Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!“ On šiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš.
39 (ROH) Vráť sa do svojho domu a rozprávaj, aké veľké veci ti učinil Bôh. A odišiel a hlásal po celom meste, jaké veľké veci mu učinil Ježiš.

40 (KAT) Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali.
40 (ROH) A stalo sa, keď sa navrátil Ježiš, že ho prijal zástup, lebo ho všetci čakali.

41 (KAT) Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu,
41 (ROH) A hľa, prišiel istý muž, ktorému bolo meno Jairus, a to bol predstavený synagógy, ktorý padol k nohám Ježišovým a prosil ho, žeby vošiel do jeho domu,

42 (KAT) lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup.
42 (ROH) lebo mal jednorodenú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá zomierala. A v tom, ako vošiel, tlačily ho zástupy.

43 (KAT) Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť.
43 (ROH) A istá žena, ktorá bola v krvotoku od dvanástich rokov a ktorá bola na lekárov vynaložila všetku svoju živnosť a nemohla byť uzdravená od nikoho,

44 (KAT) Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať.
44 (ROH) pristúpila odzadu a dotkla sa lemu jeho rúcha, a naskutku zastál tok jej krvi.

45 (KAT) Ježiš sa spýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!“
45 (ROH) A Ježiš povedal: Kto sa ma to dotknul? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, ktorí boli s ním: Pane, zástupy ťa tisnú a tlačia, a hovoríš: Kto sa ma to dotknul?

46 (KAT) Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“
46 (ROH) Ale Ježiš povedal: Dotknul sa ma niekto, lebo ja som poznal, že vyšla odo mňa moc.

47 (KAT) Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela.
47 (ROH) A keď videla žena, že vec nezostala v tajnosti, trasúc sa prišla a padla pred ním a pre ktorú príčinu sa ho dotkla, povedala mu pred všetkým ľudom, aj to, jako bola naskutku uzdravená.

48 (KAT) A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“
48 (ROH) A on jej povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila; Iď v pokoji!

49 (KAT) Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.“
49 (ROH) A kým on ešte hovoril, prišiel niekto od predstaveného synagógy a povedal mu: Tvoja dcéra už zomrela, neunúvaj Učiteľa!

50 (KAT) Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“
50 (ROH) Ale keď to počul Ježiš, odpovedal mu: Neboj sa, len ver, a bude zachránená.

51 (KAT) Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa.
51 (ROH) A vojdúc do domu nedal nikomu vojsť so sebou iba Petrovi, Jánovi a Jakobovi a otcovi dieťaťa a matke.

52 (KAT) Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.“
52 (ROH) A všetci plakali a nariekali nad ňou. A on povedal: Neplačte, veď nezomrela, ale spí.

53 (KAT) Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo.
53 (ROH) A vysmievali ho vediac, že zomrela.

54 (KAT) Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“
54 (ROH) Ale on vyhnal všetkých von a chopil ju za ruku, zavolal a riekol: Dievča vstaň!

55 (KAT) I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť.
55 (ROH) A jej duch sa navrátil, a vstala naskutku; a rozkázal, aby jej dali jesť.

56 (KAT) Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.
56 (ROH) A jej rodičia žasli. Ale on im prikázal, aby nikomu nepovedali o tom, čo sa stalo.