Evanjelium podľa Lukáša

1 (KAT) Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho.
1 (ROH) A približovali sa k nemu všetci publikáni a hriešnici, aby ho počuli.

2 (KAT) Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
2 (ROH) A farizeovia a zákonníci reptali a vraveli: Tento prijíma hriešnikov a jie s nimi.

3 (KAT) Preto im povedal toto podobenstvo:
3 (ROH) A on im povedal toto podobenstvo a riekol:

4 (KAT) „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?
4 (ROH) Kto z vás je taký človek, ktorý má sto oviec a keď ztratí jednu z nich nezanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nejde za tou ztratenou, dokiaľ jej nenajde?

5 (KAT) A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia,
5 (ROH) A keď najde, vezme na svoje plecia a raduje sa.

6 (KAT) a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.«
6 (ROH) A keď prijde domov, svolá priateľov a súsedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa bola ztratila.

7 (KAT) Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
7 (ROH) Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravedlivými, ktorí nepotrebujú pokánia.

8 (KAT) Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde?
8 (ROH) Alebo ktorá žena, ktorá má desať grošov, keby ztratila jeden groš, nezažne sviece a nezametá domu a nehľadá bedlive, dokiaľ nenajde?

9 (KAT) A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.«
9 (ROH) A keď najde, svolá priateľky a súsedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som bola ztratila.

10 (KAT) Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“
10 (ROH) Tak, hovorím vám, býva radosť pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie.

11 (KAT) A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov.
11 (ROH) A povedal: Nejaký človek mal dvoch synov.

12 (KAT) Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok.
12 (ROH) A mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi pripádajúci diel imania! A on im rozdelil majetok.

13 (KAT) O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
13 (ROH) A po nie mnohých dňoch shromaždil všetko ten mladší syn a odcestoval do ďalekej krajiny. A tam rozmrhal svoje imanie žijúc prostopašne.

14 (KAT) Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu.
14 (ROH) Keď potom všetko strovil, nastal veliký hlad v tej krajine, a on začal trpieť núdzou.

15 (KAT) Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť.
15 (ROH) A išiel a pripojil sa ktorémusi z občanov tej krajiny, a ten ho poslal na svoje polia pásť svine.

16 (KAT) I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
16 (ROH) A žiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré žraly svine, ale mu ho nikto nedával.

17 (KAT) Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.
17 (ROH) No, potom vstúpil do seba a povedal: Koľko nájomníkov mojeho otca má hojnosť chleba, a ja tu hyniem hladom!

18 (KAT) Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.
18 (ROH) Vstanem a pojdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou,

19 (KAT) Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.«
19 (ROH) takže už viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma jako jedného zo svojich nájomníkov.

20 (KAT) I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
20 (ROH) A vstal a prišiel k svojmu otcovi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol pohnutý milosrdenstvom. A bežal a padol mu okolo krku a bozkával ho.

21 (KAT) Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.«
21 (ROH) A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom.

22 (KAT) Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!
22 (ROH) Vtedy povedal otec svojim sluhom: Vyneste rýchle to prvé rúcho a oblečte ho a dajte prsteň na jeho ruku a sandále na nohy

23 (KAT) Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme,
23 (ROH) a doveďte to krmné teľa a zabite, a jedzme a veseľme sa,

24 (KAT) lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.
24 (ROH) lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil; bol ztratený a našiel sa. A začali sa veseliť.

25 (KAT) Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec.
25 (ROH) A jeho starší syn bol na poli. A jako tak išiel a priblížil sa domu, počul hudbu a kolotanec.

26 (KAT) Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje.
26 (ROH) A zavolajúc si ktoréhosi zo sluhov vypytoval sa, čo je to.

27 (KAT) Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.«
27 (ROH) A on mu povedal: Tvoj brat prišiel, a tvoj otec zabil to krmné teľa, že ho zdravého prijal.

28 (KAT) On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
28 (ROH) A on sa nahneval a nechcel vojsť. Vtedy vyšiel jeho otec a prosil ho.

29 (KAT) Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi.
29 (ROH) Ale on odpovedal a riekol svojmu otcovi: Hľa, tak mnoho rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho prikázania, a mne si nikdy nedal ani len kozľaťa, aby som sa poveselil so svojimi priateľmi.

30 (KAT) No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.«
30 (ROH) No, keď prišiel tento tvoj syn, ktorý so smilnicami prežral tvoj majetok, zabil si mu to krmné teľa.

31 (KAT) On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje.
31 (ROH) A on povedal: Dieťa, ty si vždycky so mnou, a všetko moje je tvoje;

32 (KAT) Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“
32 (ROH) ale veseliť a radovať sa patrilo, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol ztratený a našiel sa.