Kniha proroka Daniela

1 (KAT) V druhom roku Nabuchodonozorovho panovania prisnil sa Nabuchodonozorovi sen. Vtom sa mu duch strhol a jeho sen bol preč.
1 (ROH) A v druhom roku kraľovania Nabuchodonozorovho snívaly sa Nabuchodonozorovi sny, pre ktoré sa desil jeho duch, a jeho spánok utekal od neho.

2 (KAT) Vtedy kráľ rozkázal zavolať čarodejov, veštcov, snárov a Chaldejcov, aby vyložili kráľovi jeho sny. I dostavili sa pred kráľa.
2 (ROH) Vtedy rozkázal kráľ povolať učencov, hvezdárov, čarodejníkov a Chaldejov, aby oznámili kráľovi jeho sny. A tak prišli a postavili sa pred kráľom.

3 (KAT) Kráľ im povedal: „Prisnil sa mi sen a duch sa mi trápi túžbou poznať ho.“
3 (ROH) A kráľ im povedal: Sníval sa mi sen, a môj duch je hnaný nepokojom zvedieť ho.

4 (KAT) Nato Chaldejci odpovedali kráľovi aramejsky: „Kráľ, ži naveky! Povedz svojim sluhom svoj sen, potom ti oznámime jeho význam.“
4 (ROH) A Chaldeji hovorili kráľovi aramejsky: Kráľu, ži na veky! Povedz svojim služobníkom sen, a my povieme výklad.

5 (KAT) Kráľ odpovedal Chaldejcom: „Už som sa rozhodol: Ak mi nepoviete sen i jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na sutiny.
5 (ROH) A kráľ odpovedal a riekol Chaldejom: Slovo vyšlo odo mňa. Ak mi neoznámite sna a jeho výkladu, budete rozsekaní na kusy a vaše domy budú obrátené na hnojisko.

6 (KAT) Ale ak mi poviete sen i jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľké pocty. Preto mi oznámte sen i jeho výklad!“
6 (ROH) A keď mi poviete sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, bohatú odmenu a veľkú česť. Preto mi povedzte sen i jeho výklad.

7 (KAT) Odpovedali druhý raz: „Nech kráľ rozpovie svojim sluhom sen, my potom oznámime jeho význam.“
7 (ROH) Odpovedali po druhé a riekli: Nech povie kráľ svojim služobníkom sen, a výklad oznámime.

8 (KAT) Kráľ odpovedal: „Určite viem, že chcete získať čas, lebo vidíte, že som sa rozhodol:
8 (ROH) Kráľ odpovedal a riekol: Ja viem istotne, že vy chcete získať čas, lebo vidíte, že slovo vyšlo odo mňa.

9 (KAT) Ak mi neoznámite sen, je o vás len jeden výrok: že ste sa uzhovorili vravieť predo mnou lživo a falošne, kým sa nezmení čas. Oznámte mi teda sen a budem vedieť, že mi poviete aj jeho význam.“
9 (ROH) Ak mi tedy neoznámite sna, jeden a ten istý súd je pre vás. Lebo hľa, vymysleli ste lživú vec a zhubnú, aby ste hovorili predo mnou, až by sa premenil čas. Preto tedy mi povedzte sen, a zviem, že mi oznámite i jeho výklad.

10 (KAT) Chaldejci odpovedali kráľovi: „Niet na zemi človeka, ktorý by vedel oznámiť kráľovu vec. Preto nijaký veľký a mocný kráľ nežiada od nijakého čarodeja, veštca a Chaldejca podobnú vec.
10 (ROH) Chaldeji odpovedali pred kráľom a riekli: Niet človeka na zemi, ktorý by mohol povedať vec kráľovu, pretože ešte niktorý kráľ, akokoľvek veľký a mocný nežiadal takej veci od niktorého učenca, hvezdára alebo Chaldeja.

11 (KAT) Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká a niet toho, kto by ju oznámil kráľovi, iba ak bohovia, ale tí nebývajú medzi ľuďmi.“
11 (ROH) A vec, ktorú žiada kráľ, je zriedkavá a ťažká, a nieto iného, kto by ju mohol povedať pred kráľom krome bohov, ktorí však nemajú svojho obydlia s telom.

12 (KAT) Kráľ sa pre to nahneval, veľmi sa rozzlostil a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu.
12 (ROH) Pre tú odpoveď sa rozhneval kráľ a veľmi sa rozľútil a rozkázal zahubiť všetkých mudrcov Babylona.

13 (KAT) Vyšiel teda rozkaz, aby pozabíjali mudrcov. Hľadali aj Daniela a jeho spoločníkov, aby ich zabili.
13 (ROH) A tak vyšiel rozsudok, a zabíjali mudrcov, a už hľadali aj Daniela i jeho priateľov, aby boli zabití.

14 (KAT) Vtedy Daniel múdro a rozumne hovoril s veliteľom kráľovej telesnej stráže Ariochom, ktorý sa vybral pozabíjať mudrcov Babylonu.
14 (ROH) Vtedy odvetil Daniel radou a rozumom Ariochovi, veliteľovi kráľových žoldnierov, ktorý bol vyšiel pozabíjať mudrcov Babylona.

15 (KAT) Oslovil ho a hovoril kráľovmu zmocnencovi Ariochovi: „Prečo vyšiel od kráľa taký prísny rozkaz?“ Nato Arioch rozpovedal Danielovi vec
15 (ROH) Odpovedal a riekol Ariochovi, kráľovmu náčelníkovi: Načo ten náhly rozkaz od kráľa? Vtedy oznámil Arioch Danielovi, jaká je vec.

16 (KAT) a Daniel išiel a žiadal kráľa, aby mu určil čas, že oznámi kráľovi riešenie.
16 (ROH) A Daniel odišiel hore a žiadal od kráľa, žeby mu dal čas, aby mohol oznámiť kráľovi žiadaný výklad sna.

17 (KAT) Potom išiel Daniel do svojho domu a rozpovedal vec svojim spoločníkom, Ananiášovi, Mízaelovi a Azariášovi,
17 (ROH) Vtedy odišiel Daniel do svojho domu a oznámil vec svojim priateľom, Chananiášovi, Mišaelovi a Azariášovi,

18 (KAT) aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby Daniela a jeho spoločníkov neodpravili s ostatnými mudrcmi Babylonu.
18 (ROH) aby prosili zľutovanie od Boha nebies vzhľadom na to tajomstvo, aby neboli zahubení, Daniel a jeho priatelia s pozostalými mudrcami Babylona.

19 (KAT) Nato bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo; a Daniel dobrorečil Bohu nebies.
19 (ROH) Vtedy bolo tajomstvo zjavené Danielovi vo videní vnoci. A vtedy dobrorečil Daniel Bohu nebies.

20 (KAT) Daniel hovoril: „Nech je zvelebené Božie meno od vekov do vekov, lebo jeho je múdrosť i sila.
20 (ROH) Daniel odpovedal a riekol: Nech je meno Božie požehnané od veku až na veky, lebo jeho je múdrosť a sila.

21 (KAT) On mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu.
21 (ROH) A on mení časy a doby, sosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov; dáva múdrym múdrosť a vedomosť tým, ktorí znajú rozum.

22 (KAT) On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je vo tme, a svetlo s ním býva.
22 (ROH) On zjavuje hlboké veci a skryté a vie o tom, čo je vo tme, a svetlo prebýva s ním.

23 (KAT) Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, pretože si mi dal múdrosť a silu a teraz si mi dal vedieť, o čo sme ťa prosili, lebo si nám oznámil kráľovu vec.“
23 (ROH) Teba, ó, Bože svojich otcov, oslavujem a chválim, ktorý si mi dal múdrosť a silu, a teraz si mi tiež oznámil to, čo sme prosili od teba, lebo si nám oznámil vec kráľovu.

24 (KAT) Preto Daniel išiel za Ariochom, ktorého kráľ poveril vyhubením mudrcov Babylonu. Išiel a povedal mu: „Nevyhub mudrcov Babylonu; zaveď ma ku kráľovi, oznámim mu rozriešenie.“
24 (ROH) Preto odišiel Daniel hore k Ariochovi, ktorého bol ustanovil kráľ na to, aby zahubil mudrcov Babylona; išiel tedy a takto mu povedal: Nehub mudrcov Babylona! Zaveď ma hore pred kráľa, a poviem kráľovi výklad jeho sna.

25 (KAT) Nato Arioch urýchlene zaviedol Daniela ku kráľovi a vravel mu: „Našiel som medzi júdskymi zajatcami muža, ktorý oznámi kráľovi rozriešenie.“
25 (ROH) Vtedy zaviedol Arioch Daniela so spechom hore pred kráľa a takto mu povedal: Našiel som muža zo synov zajatých z Judska, ktorý oznámi kráľovi výklad sna.

26 (KAT) Kráľ vravel Danielovi, ktorého meno bolo Baltazár: „Si schopný oznámiť mi sen, ktorý som mal, i jeho význam?“
26 (ROH) Kráľ odpovedal a riekol Danielovi, ktorému bolo meno Baltazár: Či mi môžeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho výklad?

27 (KAT) Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači.
27 (ROH) Daniel odpovedal pred kráľom a riekol: Tajomstvo, ktoré žiada kráľ zvedieť, nemôžu povedať kráľovi mudrci ani hvezdári ani iní učenci alebo veštci.

28 (KAT) Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto:
28 (ROH) Avšak je Bôh na nebesiach, ktorý zjavuje tajomstvá, a oznámi tiež i kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa stane v potomných dňoch. Tvoj sen a videnia tvojej hlavy na tvojom ležišti sú toto:

29 (KAT) Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude.
29 (ROH) Tebe, ó, kráľu, prichádzaly na rozum tvoje myšlienky na tvojom ležišti o tom, čo bude po tomto čase. A ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ti oznámil, čo bude.

30 (KAT) A mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorá je vo mne nad všetky živé tvory, ale preto, aby sa riešenie oznámilo kráľovi, aby si poznal myšlienky svojho srdca.
30 (ROH) A mne nebolo zjavené toto tajomstvo pre múdrosť, ktorá by asi bola vo mne, väčšia od múdrosti všetkých živých, ale preto, aby oznámili kráľovi žiadaný výklad, a aby si zvedel myšlienky svojho srdca.

31 (KAT) Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný.
31 (ROH) Ty, kráľu, si videl a hľa, nejaký veľký obraz, a ten veľkolepý obraz, ktorého blesk bol náramný, stál pred tebou a bol na pohľad strašný.

32 (KAT) Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu,
32 (ROH) Hlava obrazu bola z výborného zlata, jeho prsia a jeho ramená boly zo striebra, jeho brucho a jeho bedrá z medi,

33 (KAT) jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny.
33 (ROH) jeho hnáty zo železa a jeho nohy čiastočne zo železa a čiastočne z hliny.

34 (KAT) Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich.
34 (ROH) A hľadel si dotiaľ, až sa odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a uderil obraz do nôh, ktoré boly zo železa a z hliny, a rozbil ich na prach.

35 (KAT) Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.
35 (ROH) Vtedy bolo razom rozdrvené železo, hlina, meď, striebro i zlato, a bolo to jako plevy z humna letného času, a odniesol to vietor tak, že sa tomu nenašlo nikde miesta, a kameň, ktorý uderil obraz, stal sa velikým vrchom a naplnil celú zem.

36 (KAT) Toto je sen; i jeho význam oznámime kráľovi.
36 (ROH) To je sen, a jeho výklad tiež povieme pred kráľom.

37 (KAT) Ty, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, silu, moc a slávu
37 (ROH) Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pretože ti Bôh nebies dal to kráľovstvo i tú moc i silu i slávu,

38 (KAT) a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata.
38 (ROH) a všetko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver i nebeské vtáctvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všetkým. Ty si tou zlatou hlavou.

39 (KAT) Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou.
39 (ROH) A po tebe povstane iné kráľovstvo, nižšie ako je tvoje, a zase iné, tretie kráľovstvo, jako medené, ktoré bude panovať na celej zemi.

40 (KAT) A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať.
40 (ROH) A štvrté kráľovstvo bude tvrdé jako železo, lebo železo drví a krúši všetko, a tedy jako železo, ktoré poláme to všetko, tak aj ono rozdrví a poláme.

41 (KAT) A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou.
41 (ROH) A že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, to znamená, že to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti železa, lebo si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata.

42 (KAT) A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude zčasti mocné, zčasti krehké.
42 (ROH) A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké.

43 (KAT) A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou.
43 (ROH) A to, že si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, že budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou.

44 (KAT) V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky
44 (ROH) A za dní tých kráľov ustaví Bôh nebies kráľovstvo, ktoré nebude zkazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky.

45 (KAT) tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý.“
45 (ROH) Lebo si videl, že sa od vrchu odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a rozbil na prach železo, meď, hlinu, striebro i zlato. Veľký Bôh oznámil kráľovi, čo bude po tomto. A sen je istý, a jeho výklad je verný. -

46 (KAT) Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo.
46 (ROH) Vtedy padol kráľ Nabuchodonozor na svoju tvár a klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu obetovali obetné dary a vonné obeti upokojujúce,

47 (KAT) Kráľ sa ozval a vravel Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá, keď si dokázal odhaliť toto tajomstvo.“
47 (ROH) a takto odpovedal kráľ Danielovi a riekol: Je vskutku pravda, že váš Bôh je Bohom bohov a Pánom kráľov a zjavuje tajomstvá, keď si mohol zjaviť toto tajomstvo.

48 (KAT) Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu mnoho veľkých darov a ustanovil ho za vládcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavného náčelníka všetkých babylonských mudrcov.
48 (ROH) Vtedy zvelebil kráľ Daniela a dal mu mnohé a veľké dary a učinil ho pánom nad celou krajinou Babylona a kniežaťom vojvodov, pánom nad všetkými mudrcami Babylona.

49 (KAT) Ale Daniel uprosil kráľa a spravovaním babylonskej provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. Daniel však ostal na kráľovskom dvore.
49 (ROH) A Daniel vyžiadal od kráľa to, že ustanovil nad správou Babylonskej krajiny Sadracha, Mézacha a Abednéga. A Daniel býval na dvore kráľovom.