Kniha proroka Jeremiáša

1 (KAT) Vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo:
1 (ROH) A stalo sa v štvrtom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, že stalo sa toto slovo od Hospodina k Jeremiášovi povediac:

2 (KAT) „Vezmi si zvitkovú knihu a napíš do nej všetky slová, ktoré som ti hovoril o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, čo som k tebe za čias Joziáša hovoril, až po dnešný deň.
2 (ROH) Vezmi si svitok knihy a napíšeš doň všetky slová, ktoré som ti hovoril proti Izraelovi a Júdovi a proti všetkým národom odo dňa, ktorého som ti hovoril po prvé, odo dní Joziášových, až do tohoto dňa,

3 (KAT) Hádam si dom Júdov povšimne rozličné nešťastia, ktorými ich zamýšľam postihnúť, takže sa odvráti každý od svojej zlej cesty a odpustím im ich vinu a ich hriech.“
3 (ROH) ak by snáď počuli, dom Júdov, všetko to zlé, ktoré im mienim učiniť, aby sa navrátili každý od svojej zlej cesty, a odpustil by som ich neprávosť a ich hriech.

4 (KAT) Jeremiáš teda zavolal Barucha, syna Nériho, a Baruch z Jeremiášových úst napísal do zvitkovej knihy všetky Pánove slová, ktoré mu hovoril.
4 (ROH) Vtedy zavolal Jeremiáš Bárucha, syna Neriášovho, a Báruch napísal, z úst Jeremiášových, všetky slová Hospodinove, ktoré mu hovoril, do svitku knihy.

5 (KAT) I prikázal Jeremiáš Baruchovi: „Ja som hatený, nemôžem ísť do Pánovho domu.
5 (ROH) Potom prikázal Jeremiáš Báruchovi povediac: Ja som zatvorený, nemôžem vojsť do domu Hospodinovho.

6 (KAT) Choď teda ty a v Pánovom dome v pôstny deň čítaj do uší ľudu Pánove slová zo zvitku, ktorý si napísal z mojich úst; čítaj ich aj do uší všetkých Júdovcov, ktorí prídu zo svojich miest.
6 (ROH) Preto pojdeš ty a budeš čítať zo svitku knihy to, čo si napísal z mojich úst, slová Hospodinove, v uši ľudu, v dome Hospodinovom, v deň pôstu, i v uši všetkého Júdu, všetkým, ktorí prijdú zo svojich miest, ich budeš čítať.

7 (KAT) Hádam prenikne ich modlitba k Pánovi a odvráti sa každý od svojej zlej cesty. Lebo veľký je hnev a prchlivosť, ktorou Pán hrozil tomuto ľudu.“
7 (ROH) Ak by snáď padla ich pokorná prosba pred Hospodina, a navrátili by sa každý so svojej zlej cesty, lebo je to veľký hnev a veľká prchlivosť, čo hovoril Hospodin proti tomuto ľudu.

8 (KAT) Baruch, syn Nériho, urobil všetko tak, ako mu rozkázal prorok Jeremiáš a čítal z knihy Pánove slová v Pánovom dome.
8 (ROH) A Báruch, syn Neriášov, urobil všetko tak, ako mu prikázal prorok Jeremiáš, a čítal z knihy slová Hospodinove v dome Hospodinovom.

9 (KAT) V piatom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásili pôst pred Pánom všetkému jeruzalemskému ľudu a všetkému ľudu, ktorý z júdskych miest prichádzal do Jeruzalema.
9 (ROH) A stalo sa v piatom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, v deviatom mesiaci, že vyhlásili pôst pred Hospodinom, všetok ľud v Jeruzaleme i všetok ľud, tí, ktorí boli prišli z miest Júdových do Jeruzalema.

10 (KAT) Vtedy Baruch v Pánovom dome, v izbe Gamariáša, syna pisára Safana, v hornom nádvorí pri vchode Novej brány Pánovho domu čítal z knihy do uší všetkému ľudu Jeremiášove slová.
10 (ROH) A Báruch čítal z knihy slová Jeremiášove v dome Hospodinovom, v chyži Gemariáša, syna Šafánovho, pisára, v hornom dvore, pri vchode novej brány domu Hospodinovho v uši všetkého ľudu.

11 (KAT) Všetky Pánove slová z knihy však počul Micheáš, syn Gamariáša, syna Safanovho.
11 (ROH) A keď počul Michaiáš, syn Gemariáša, syna Šafánovho, všetky slová Hospodinove z knihy,

12 (KAT) Zostúpil teda do kráľovho domu, do pisárovej izby, kde práve zasadali všetky kniežatá: pisár Elisama, Semeiášov syn Dalaiáš, Achoborov syn Elnatán, Safanov syn Gamariáš, Hananiášov syn Sedekiáš a všetky kniežatá.
12 (ROH) sišiel do domu kráľovho, do chyže pisára, a hľa, sedely tam všetky kniežatá: Elišama, pisár, a Delaiáš, syn Šemaiášov, a Elnatán, syn Achborov, a Gemariáš, syn Šatánov, a Cedekiáš, syn Chananiášov, a všetky kniežatá.

13 (KAT) Micheáš im oznámil všetky reči, ktoré počul, keď ich Baruch čítal z knihy pred ľudom.
13 (ROH) A Michaiáš im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď čítal Báruch z knihy v uši ľudu.

14 (KAT) Vtedy kniežatá poslali k Baruchovi Júdiho, syna Nataniáša, syna Selemiáša, syna Chusiho, s odkazom: „Vezmi si do ruky zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a príď!“ A Baruch, syn Nériho, vzal do ruky zvitok a išiel k nim.
14 (ROH) Preto poslaly všetky kniežatá k Báruchovi Jehúdiho, syna Netaniáša, syna Šelemiáša, syna Kúšiho, a riekly: Svitok knihy, z ktorého si čítal v uši ľudu, vezmi ho do svojej ruky a poď! A tak vzal Báruch, syn Neriášov, svitok knihy do svojej ruky a prišiel k nim.

15 (KAT) I povedali mu: „Nože si sadni a čítaj pred nami!“ Nato Baruch čítal pred nimi.
15 (ROH) A ony mu riekly: Nože si sadni a čítaj to pred nami! A Báruch čítal v ich uši.

16 (KAT) Keď však počuli všetky reči, zarazení pozerali na seba a povedali Baruchovi: „Všetky tieto reči musíme oznámiť kráľovi.“
16 (ROH) A stalo sa, keď počuly všetky tie slová, že sa predesily a hľadiac druh na druha riekly Báruchovi: Istotne oznámime kráľovi všetky tieto slová.

17 (KAT) A vypytovali sa Barucha: „Povedz nám, ako si napísal z jeho úst všetky tieto slová?“
17 (ROH) Potom sa opýtaly Bárucha a riekly: Nože nám oznám, ako si napísal všetky tieto slová z jeho úst?

18 (KAT) Baruch im odpovedal: „Ústne mi hovoril všetky tieto slová a ja som písal atramentom do knihy.“
18 (ROH) A Báruch im odpovedal: Zo svojich úst mi vravel všetky tieto slová, a ja som písal do knihy černidlom.

19 (KAT) Vtedy kniežatá povedali Baruchovi: „Choď a schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš; aby nik nevedel, kde ste.“
19 (ROH) Vtedy riekly kniežatá Báruchovi: Idi, skry sa i ty i Jeremiáš, a nech nevie nikto, kde ste.

20 (KAT) Potom vošli ku kráľovi do nádvoria, ale zvitok nechali v izbe pisára Elisamu, a všetko oznámili kráľovi.
20 (ROH) Potom vošly ku kráľovi do dvora a svitok knihy nechaly opatrovať v chyži Elišamu, pisára, a oznámily kráľovi všetky tie slová.

21 (KAT) Kráľ poslal Júdiho, aby doniesol zvitok. Júdi ho doniesol z izby pisára Elisamu a čítal ho pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa.
21 (ROH) A kráľ poslal Jehúdiho, aby vzal svitok, a vzal ho z chyže pisára Elišamu. A Jehúdi ho čítal pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stály pred kráľom.

22 (KAT) Kráľ však sedel v zimnom dome - bol deviaty mesiac - a pred ním bolo rozpálené ohnisko.
22 (ROH) A kráľ sedel v zimnom dome v deviatom mesiaci majúc pred sebou ohnište, na ktorom horelo.

23 (KAT) Keď Júdi prečítal tri alebo štyri stĺpce, odrezal ich pisárskym nožom a hodil na oheň, ktorý bol na ohnisku, kým celý zvitok nezhorel v ohni na ohnisku.
23 (ROH) A stalo sa, jako prečítal Jehúdi nejaké tri stĺpce alebo štyri, že to kráľ odrezal nožom pisára a hodil na oheň, ktorý bol na ohništi, a to tak až zhorel celý svitok na ohni, ktorý bol na ohništi.

24 (KAT) Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tieto reči, sa teda nebáli a neroztrhli si rúcho.
24 (ROH) A nepredesili sa ani neroztrhli svojich rúch ani kráľ ani niktorý z jeho služobníkov, ktorí počuli všetky tie slová.

25 (KAT) Ba hoci Elnatán, Dalaiáš a Gamariáš naliehali na kráľa, aby zvitok nepálil, neposlúchol ich.
25 (ROH) Ba ani keď Elnatán, Delaiáš a Gemariáš naliehavo prosili kráľa, žeby nepálil svitku knihy, neposlúchol ich.

26 (KAT) A kráľ prikázal Jeremielovi, kráľovmu synovi, Saraiášovi, synovi Ezriela, a Selemiášovi, synovi Abdeela, aby chytili pisára Barucha a proroka Jeremiáša; ale Pán ich skryl.
26 (ROH) Ale kráľ rozkázal Jerachmeelovi, synovi kráľovmu, a Seraiášovi, synovi Azrielovmu, a Šelemiášovi, synovi Abdielovmu, zajať pisára Bárucha i proroka Jeremiáša. Ale Hospodin ich skryl.

27 (KAT) Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré z Jeremiášových úst napísal Baruch, prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo:
27 (ROH) Vtedy stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi, keď už bol kráľ spálil svitok knihy a slová, ktoré bol napísal Báruch z úst Jeremiášových, povediac:

28 (KAT) „Vezmi si zasa iný zvitok a napíš doň všetky predošlé slová z prvšieho zvitku, ktorý spálil júdsky kráľ Joakim.
28 (ROH) Vezmi si zase iný svitok knihy a napíš naň všetky prvé slová, ktoré boly na tamtom prvom svitku, ktorý spálil Jehojakim, judský kráľ.

29 (KAT) Júdskemu kráľovi Joakimovi však povedz: Toto hovorí Pán: Ty si spálil ten zvitok s výčitkou: »Prečo si napísal doň slová: Určite príde babylonský kráľ, znivočí túto krajinu a odstráni z nej ľudí i zvieratá!?«
29 (ROH) A o Jehojakimovi, judskom kráľovi, povieš: Takto hovorí Hospodin: Ty si spálil tento svitok knihy a povedal si: Prečo si napísal naň, že vraj istotne prijde babylonský kráľ a zkazí túto zem a vyhladí z nej človeka i hovädo.

30 (KAT) Nuž toto hovorí Pán júdskemu kráľovi Joakimovi: Nebude mať nikoho, kto by zasadol na Dávidov trón a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu, v noci na mráz.
30 (ROH) Preto takto hovorí Hospodin o Jehojakimovi, judskom kráľovi: Nebude mať toho, kto by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtve telo bude povrhnuté horúčave vodne a mrazu vnoci.

31 (KAT) A strescem na ňom, na jeho potomstve i na jeho sluhoch ich hriech a dopustím na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Júdska všetky nešťastia, ktorými som im hrozil, no nepočúvali.“
31 (ROH) A navštívim na ňom i na jeho semene i na jeho služobníkoch ich neprávosť a uvediem na nich i na obyvateľov Jeruzalema i na mužov Júdových všetko to zlé, ktoré som hovoril proti nim, a nepočuli.

32 (KAT) Jeremiáš vzal teda iný zvitok a dal ho pisárovi Baruchovi, synovi Nériho, ktorý doň napísal z úst Jeremiáša všetky slová knihy, ktorú júdsky kráľ Joakim spálil na ohni, a ešte doložil mnohé podobné reči.
32 (ROH) A tak vzal Jeremiáš iný svitok a dal ho Báruchovi, synovi Neriášovmu, pisárovi, a napísal naň z úst Jeremiášových všetky slová knihy, ktorú spálil Jehojakim, judský kráľ, na ohni, a bolo pridané k nim ešte mnoho podobných slov.