Kniha proroka Izaiáša

1 (KAT) Počúvajte ma, čo sledujete pravdu a hľadáte Pána: Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní, a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.
1 (ROH) Počujte ma, vy, ktorí sa ženiete za spravedlivosťou, ktorí hľadáte Hospodina, hľaďte na skalu, z ktorej ste vyťatí, a do dutiny jamy, z ktorej ste vykopaní!

2 (KAT) Pozrite na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás zrodila. Veď som ho osamelého povolal, požehnal som ho a zveľadil.
2 (ROH) Hľaďte na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás porodila, že som ho povolal jedného a požehnal som ho a rozmnožil som ho.

3 (KAT) Áno, Pán poľutuje Sion, poľutuje všetky jeho sutiny, jeho púšť urobí podobnou Edenu a jeho pustinu Pánovej záhrade, zavládne v ňom radosť a rozkoš, chválospev a hlas piesne.
3 (ROH) Lebo Hospodin poteší Sion, poteší všetky jeho rumy a učiní jeho pustinu jako Éden a jeho púšť ako zahradu Hospodinovu; veselosť a radosť sa bude nachádzať v ňom, chvála a hlas spevu.

4 (KAT) Pozoruj ma, ľud môj, a počúvaj ma, národ môj, veď odo mňa vychádza náuka a svoje právo dám za svetlo národom.
4 (ROH) Pozorujte na mňa, môj ľude, a vy, môj národe, pozorujte na mňa ušima, lebo vyučujúci zákon vyjde odo mňa, a svoj súd vystavím za svetlo národom.

5 (KAT) Blízko je moje právo, vychádza moja spása a moje ramená budú súdiť národy. Na mňa budú čakať ostrovy a dúfať budú v moje rameno.
5 (ROH) Moja spravedlivosť je blízko, moje spasenie vyjde, a moje ramená budú súdiť národy; na mňa čakajú ostrovy a nadejú sa na moje rameno.

6 (KAT) Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite dolu na zem. Veď nebo sa ako dym rozplynie a zem sa sťa odev rozpadne. Jej obyvatelia pomrú podobne, moje spasenie však potrvá naveky a moja pravda nezanikne.
6 (ROH) Pozdvihnite svoje oči k nebesiam a hľaďte na zem dole! Lebo nebesia rozplynú sa jako dym, a zem zvetšeje ako rúcho, a jej obyvatelia tak podobne pomrú; ale moje spasenie bude trvať na veky, a moja spravedlivosť nebude zlomená.

7 (KAT) Počúvajte ma, znalci práva, ľud, čo má v srdci môj zákon: Nebojte sa ľudskej potupy a nestrachujte sa ich pohany.
7 (ROH) Počujte ma, vy, ktorí znáte spravedlivosť, ľude, v ktorého srdci je môj zákon! Nebojte sa potupy smrteľného človeka ani sa neľakajte ich urážek,

8 (KAT) Lebo ich sťa rúcho moľ zožerie a ako vlnu ich strávi červ, ale moje právo potrvá naveky a moja spása z pokolenia na pokolenie.
8 (ROH) lebo ich zožerie moľ ako rúcho, a jako vlnu ich zožerie červ, ale moja spravedlivosť bude trvať na veky a moje spasenie na pokolenie pokolení.

9 (KAT) Vzbuď sa, zobuď sa a obleč si moc, rameno Pánovo! Vzbuď sa ako v dňoch minulých, v časoch pradávnych. Či si to nie ty, čos’ rozťalo ozrutu a draka prebodlo?
9 (ROH) Prebuď sa, prebuď, odej sa silou, rameno Hospodinovo! Prebuď sa jako za dávnych dní, za pokolení dávnych vekov! Či nie si to ty, ktoré si rozdrtilo pyšný Egypt, smrteľne ranilo draka?

10 (KAT) Či si to nie ty, čos’ vysušilo more a vody veľkej priepasti? Čo si spravilo z morskej hlbiny cestu na priechod oslobodeným?
10 (ROH) Či nie si to ty, ktoré si vysušilo more, vody veľkej priepasti, ktoré si obrátilo hlbiny mora na cestu, aby prešli vykúpení?

11 (KAT) Pánovi vyslobodení sa vrátia, prídu s jasotom na Sion a na ich hlavách bude ustavičná radosť. Radosť a rozkoš dosiahnu, zmizne starosť a vzdychanie.
11 (ROH) A tak sa navrátia vyprostení Hospodinovi a prijdú na Sion s prespevovaním, a večná radosť bude na ich hlave, dosiahnu veselosť a radosť, zármutok a úpenie utečú.

12 (KAT) Ja, ja som to, čo vás poteším. Kto si, že sa bojíš človeka, čo zomrie, a syna ľudského, čo zhynie ako tráva?
12 (ROH) Ja, ja som ten, ktorý vás teším! Ktože si ty, že sa bojíš mizerného človeka, ktorý zomrie, a syna človeka, ktorý bude ta daný, aby bol ako tráva?

13 (KAT) Zabúdaš na Pána, svojho tvorcu, čo rozostrel nebo a založil zem, a stále sa trasieš, celý deň, pred zlosťou utláčateľa, keď sa chystá nivočiť. Kdeže je teraz zlosť utláčateľa?
13 (ROH) A zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa učinil, ktorý roztiahol nebesia a založil zem, a vždycky sa strachuješ, každý deň, prchlivosti toho, ktorý sužuje, hneď ako sa pripráva hubiť? Ale kdeže je prchlivosť toho, ktorý sužuje?

14 (KAT) Zhrbený sa náhle oslobodí, nezomrie v jame a chlieb mu chýbať nebude.
14 (ROH) Zohnutý zajatý bude rýchle rozpútaný a nezomrie súc hodený do jamy ani nebude mať nedostatku svojho chleba.

15 (KAT) Ja som Pán, tvoj Boh, čo dráždim more, že búria sa mu vlny, Pán zástupov je moje meno.
15 (ROH) Lebo veď ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý búrim more, takže hučia jeho vlny. Hospodin Zástupov jeho meno!

16 (KAT) Vložím ti do úst svoje slová a schovám ťa v tieni svojej ruky, aby som zasadil nebesá a založil zem a povedal Sionu: „Ty si môj ľud.“
16 (ROH) A vložil som svoje slová do tvojich úst a prikryl som ťa tôňou svojej ruky, aby som zasadil nebesia a založil zem a povedal Sionu: Ty si môj ľud!

17 (KAT) Preber sa, preber sa, vstaň, Jeruzalem, čo si pil z Pánovej ruky kalich jeho hnevu; omamný pohár si pil, vyprázdnil.
17 (ROH) Prebuď sa, prebuď, povstaň, dcéro Jeruzalema, ktorá si pila z ruky Hospodinovej pohár jeho prchlivosti; vypila si kalich, pohár závratu, aj vychlípala.

18 (KAT) Niet toho, kto by ho viedol zo všetkých synov, čo splodil; niet toho, kto by ho držal za ruku zo všetkých synov, čo vychoval.
18 (ROH) Nebolo, kto by ju bol viedol zo všetkých synov, ktorých porodila, ani nebolo toho, kto by ju bol pojal za ruku, zo všetkých synov, ktorých vychovala.

19 (KAT) Tieto dve veci ťa postihli: - ktože smúti nad tebou? - skaza a ničenie, hlad a meč, - ktože ťa poteší?
19 (ROH) Toto dvoje ťa stihlo, kto ťa poľutoval? Spustošenie a skrúšenie, hlad a meč, kto ťa potešil?

20 (KAT) Tvoji synovia odpadli, ležia na rohoch všetkých ulíc ako gazela v sieti, plní Pánovho hnevu, výčitiek svojho Boha.
20 (ROH) Tvoji synovia zomdlení súc až do bezvedomia ležali na rohu všetkých ulíc jako srnec v sluke, plní prchlivosti Hospodinovej, hromženia tvojho Boha.

21 (KAT) Preto počuj toto, pokorený a opojený, nie však vínom:
21 (ROH) Preto nože počuj toto, ty utrápená a opilá, ale nie od vína!

22 (KAT) Toto hovorí tvoj Pán, Jahve, a tvoj Boh, ktorý si bráni svoj ľud: „Hľa, vezmem ti z ruky kalich omamný, pohár svojho hnevu; nebudeš ho viac piť.
22 (ROH) Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin, a tvoj Bôh, ktorý sa pravotí za svoj ľud: Hľa beriem z tvojej ruky pohár závratu, kalich, pohár svojej prchlivosti; nebudeš ho viacej piť.

23 (KAT) A dám ho do rúk tvojich trýzniteľov, čo ti hovorili: »Schýľ sa, nech prejdeme!« A spravil si zo svojho chrbta zem, sťa ulicu pre chodcov.“
23 (ROH) A dám ho do ruky tých, ktorí ťa trápili, ktorí hovorili tvojej duši: Zohni sa, aby sme prešli po tebe! A podkladala si svoj chrbát ako zem a jako ulicu tým, ktorí prechádzajú.