Kazateľ

1 (KAT) Nehovor ústami bez uváženia! Ani myseľ nech sa ti neprenáhli predniesť slovo pred Bohom! Lebo Boh je (vysoko) na nebi a ty si zasa na zemi. Preto nech nie je tvojich slov veľa.
1 (ROH) Strež svoju nohu, keď ideš do domu Božieho, a pristúp, aby si počul, lebo to je lepšie, ako keď blázni dávajú bitnú obeť, pretože nevedia o tom, keď robia zle.

2 (KAT) Lebo (ako) spánok prichádza po mnohej námahe, tak má hlas pochabého zas mnoho rečí.
2 (ROH) Nenáhli svojimi ústami, a tvoje srdce nech sa neponáhľa vyniesť slovo pred Bohom, pretože Bôh je na nebesiach, a ty si na zemi, preto nech je tvojich slov málo.

3 (KAT) Ak sľubuješ Bohu sľub, nemeškaj s jeho vyplnením, lebo nemôže mať záľubu v pochabých; čokoľvek si teda sľúbil, to aj splň!
3 (ROH) Lebo jako ide spánok s mnohým zamestnaním, tak i hlas blázna s mnohými slovami.

4 (KAT) Lepšie sľub (vôbec) nerobiť, ako keby si sľúbil, a (sľub) nesplnil.
4 (ROH) Keby si sľúbil Bohu sľub, neodkladaj ho splniť; lebo neni záľuby v bláznoch; to, čo sľúbiš, splň!

5 (KAT) Nedovoľ svojim ústam, aby ti priviedli telo do hriechu, ani nehovor pred (Božím) poslom, že sa to a to stalo nevedomky. Prečo by sa mal Boh rozhnevať pre tvoje slovo? Navnivoč privedie dielo tvojich rúk!
5 (ROH) Je lepšie, aby si nesľuboval, než aby si sľúbil a nesplnil.

6 (KAT) Lebo kde je veľa snov, tam je aj mnoho márnivých slov - ty však maj bázeň pred Bohom!
6 (ROH) Nedaj svojich úst, aby spôsobily to, že by hrešilo tvoje telo, ani nepovedz pred anjelom, že je to omyl. Prečo sa má Bôh hnevať na tvoj hlas a zkaziť dielo tvojich rúk?

7 (KAT) Ak vidíš, že chudobný trpí útlak a ozbíjanie (vládne) namiesto práva a spravodlivosti v meste - nečuduj sa nijako takej veci! Lebo vyšší dohliada na vysokopostaveného a zasa nad nimi sú ustanovení vyšší (páni).
7 (ROH) Lebo kde je mnoho snov, tam i márnosti, i kde mnoho slov. Boj sa istotne Boha!

8 (KAT) A z toho všetkého má krajina túto výhodu: na službu na istom území ustanovia si kráľa.
8 (ROH) Keby si videl utiskovanie chudobného a olupovanie súdu a spravedlivosti v krajine, nediv sa tej veci; lebo však vysoký s hora pozoruje vysokého a vysokí nad nimi.

9 (KAT) Kto miluje peniaze, nikdy nemá peňazí dostatok. Kto má rád nahromadený (majetok), nemá (dosť) zisku. (Ale) aj to je márnosť.
9 (ROH) A užitok zeme je vo všetkom; i samému kráľovi slúži pole.

10 (KAT) Ako sa (totiž) množí majetok, tak sa množia aj tí, čo z neho jedia. Akýže osoh má z neho jeho majiteľ? Iba toľko, že jeho oči hľadia naň.
10 (ROH) Ten, kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí; a ten, kto miluje bohatstvo, nenasýti sa dôchodku. Aj to je márnosť.

11 (KAT) Kto pracuje, má sladký spánok, či sa naje menej a či viac. Nasýtenosť však nedopraje boháčovi spať.
11 (ROH) Keď sa množí majetok, množia sa i tí, ktorí ho jedia; a jaký iný užitok má jeho pán krome že sa naň dívajú jeho oči?

12 (KAT) Je tu (aj iná) zlá choroba, ktorú som videl pod slnkom. (Je to) bohatstvo, ktoré sa majiteľovi zachová na jeho nešťastie.
12 (ROH) Sladký je sen pracujúceho, už či jie málo a či mnoho; ale sýtosť bohatého nedopustí mu spať.

13 (KAT) Bohatstvo môže zahynúť, (ak s ním) narábajú zle; a ak sa mu narodí syn, nemá vo svojich rukách ničoho.
13 (ROH) Je šeredné zlo, ktoré som videl pod slnkom: bohatstvo, zachované jeho majiteľovi na jeho zlé.

14 (KAT) Ako nahý vyšiel zo života svojej matky, tak musí aj odísť, aký prišiel; neodnesie si nič zo svojej námahy, (ani toľko), čo by v hrsti uniesol.
14 (ROH) Také bohatstvo zhynie pre zlú správu, a jestli splodil syna, nieto ničoho v jeho ruke.

15 (KAT) Aj toto je zlá choroba: celkom tak, ako prišiel, musí odísť; a čo za osoh má taký, kto sa namáhavo hnal za vetrom?
15 (ROH) Jako vyšiel zo života svojej matky, zase tak odchádza nahý, jako prišiel, ani nevezme ničoho za svoju prácu, čo by odniesol vo svojej ruke.

16 (KAT) Po všetky svoje dni vo tme jedával, v premnohej mrzutosti, chorobe a podráždenosti.
16 (ROH) Aj to je šeredné zlo, že celkom tak, ako prišiel, aj odíde, a tedy jaký má užitok z toho, že pracoval do vetra?

17 (KAT) Ale hľa, čo som uznal za dobré a čo je (v živote ozaj) pekné: Ak si môže človek zajedať a popíjať a dopriať si blaženosti za všetku svoju námahu, ktorou sa trápil pod slnkom podľa počtu dní svojho života, ktorý mu udelil Boh, lebo je to jeho podiel.
17 (ROH) A ešte k tomu jedol po všetky svoje dni vo tme, pri čom zažil mnoho nevole i nemoci i hnevu.

18 (KAT) Aj to, ak niekomu z ľudí Boh udelil bohatstva, majetku (prehojne), a doprial mu možnosť užívať z neho a prevziať si tento svoj podiel, aby sa mohol radovať za všetky námahy; to je zaiste Boží dar - takáto (vec).
18 (ROH) Hľa, čo som ja videl: čo je dobré a čo pekné, je to, aby jedol človek a pil a videl dobré vo všetkej svojej práci, ktorou sa trudí pod slnkom ten skromný počet dní svojho života, ktoré mu dal Bôh, lebo to je jeho podiel.

19 (KAT) Človek totiž nemyslí príliš na dni svojho života, lebo Boh radosťou zamestnáva jeho srdce.
19 (ROH) Ako aj keď dal Bôh ktorémukoľvek človekovi bohatstvo a poklady a učinil ho pánom, aby jedol z toho a bral svoj podiel a radoval sa vo svojej práci, je to dar Boží.

20 ----
20 (ROH) (Lebo nebude toho mnoho, čo bude pamätať na dni svojho života), pretože Bôh odpovedá radosťou jeho srdca.