Kazateľ

1 (VUL) Muscae morientes perdunt et corrumpunt oleum unguentarii. Gravior quam sapientia et gloria est parva stultitia.
1 (ROH) Jako mŕtva mucha nasmradí a nakvasí masť apotekára, tak i vzácneho človeka pre múdrosť a slávu potupí máličko bláznovstva.

2 (VUL) Cor sapientis in dextera eius, et cor stulti in sinistra illius.
2 (ROH) Srdce múdreho je po jeho pravici, ale srdce blázna po jeho ľavici.

3 (VUL) Sed et in via stultus ambulans, cum ipse insipiens sit, omnes stultos aestimat.
3 (ROH) Ešte i na ceste, keď ide blázon, trpí jeho srdce nedostatkom, a hovorí všetkým, že je blázon.

4 (VUL) Si spiritus potestatem habentis ascenderit contra te, locum tuum ne dimiseris, quia lenitas faciet cessare peccata maxima.
4 (ROH) Ak povstane proti tebe duch panovníka, neopusti svojho miesta; lebo krotká pokojnosť činí prietrž velikým hriechom.

5 (VUL) Est malum, quod vidi sub sole quasi errorem egredientem a facie principis:
5 (ROH) Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, ako je poblúdenie, ktoré vychádza zpred vladára.

6 (VUL) positum stultum in dignitate sublimi et divites sedere deorsum.
6 (ROH) Bláznovstvo býva dané na veľké výšiny, a bohatí sedávajú v nízkosti.

7 (VUL) Vidi servos in equis et principes ambulantes super terram quasi servos.
7 (ROH) Videl som sluhov na koňoch a kniežatá, ktoré chodily jako sluhovia po zemi.

8 (VUL) Qui fodit foveam, incidet in eam; et, qui dissipat murum, mordebit eum coluber.
8 (ROH) Ten, kto kope jamu, padne do nej, a toho, kto borí plot, poštípe had.

9 (VUL) Qui excidit lapides, affligetur in eis; et, qui scindit ligna, periclitabitur ex eis.
9 (ROH) Kto odvaľuje kamene, ublíži si nimi, a ten, kto štiepe drevo, je ním ohrozený.

10 (VUL) Si retusum fuerit ferrum, et aciem eius non exacueris, labor multiplicabitur, sed lucrum industriae erit sapientia.
10 (ROH) Ak je železo tupé, a niekto nenabrúsi jeho ostria, človek musí napnúť sily; avšak lepšie to spraví múdrosť.

11 (VUL) Si mordeat serpens incantatione neglecta, nihil lucri habet incantator.
11 (ROH) Ak poštípe had, keď ešte nebolo zakliatia, nemá užitku zaklínač.

12 (VUL) Verba oris sapientis gratia, et labia insipientis praecipitabunt eum.
12 (ROH) Slová úst múdreho sú ľúbezné, ale rty blázna pohltia jeho samého.

13 (VUL) Initium verborum eius stultitia, et novissimum oris illius insipientia mala.
13 (ROH) Počiatkom slov jeho úst je bláznovstvo a koncom jeho úst zlé šialenstvo.

14 (VUL) Stultus verba multiplicat: “ Ignorat homo quid futurum sit; et, quid post se futurum sit, quis ei poterit indicare?”.
14 (ROH) A blázon množí slová, kým človek nevie, čo bude; a to, čo bude po ňom, kto mu oznámi?

15 (VUL) Labor stultorum affliget eos, qui nesciunt in urbem pergere.
15 (ROH) Práca bláznov ho unavuje, blázna, ktorý nevie ani len odísť do mesta.

16 (VUL) Vae tibi, terra, cuius rex puer est, et cuius principes mane comedunt.
16 (ROH) Beda tebe zem, ktorej kráľom je dieťa, a ktorej kniežatá hodujú za rána!

17 (VUL) Beata terra, cuius rex nobilis est, et cuius principes vescuntur in tempore suo ad reficiendum et non ad luxuriam.
17 (ROH) Blahoslavená si zem, ktorej kráľom je syn rodu šľachetných, a ktorej kniežatá jedia na čas, pre posilnenie a nie pre opilstvo.

18 (VUL) In pigris manibus humiliabitur contignatio, et in remissis perstillabit domus.
18 (ROH) Pre lenivosť klesá krov, a pre opustenie rúk tečie do domu.

19 (VUL) In risum faciunt epulas; vinum laetificat vitam, et pecunia praestat omnia.
19 (ROH) Pre veselý smiech stroja hostinu, a víno obveseľuje život, a peniaze dopomáhajú k tomu všetkému.

20 (VUL) In cogitatione tua regi ne detrahas et in secreto cubiculi tui ne maledixeris diviti, quia et aves caeli portabunt vocem tuam, et, qui habet pennas, annuntiabit sententiam.
20 (ROH) Ani vo svojej mysli nezloreč kráľovi jako ani vo svoje ložnici nezloreč bohatému, lebo nebeský vták odnesie hlas, a okrýdlenec oznámi vec.