Kazateľ

1 (KAT) (ako keď) zahynie mucha, zapácha a kysne od nej aj olej mastičkárov. Trochu nemúdrosti má väčší účinok ako múdrosť a dôstojnosť.
1 (ROH) Jako mŕtva mucha nasmradí a nakvasí masť apotekára, tak i vzácneho človeka pre múdrosť a slávu potupí máličko bláznovstva.

2 (KAT) Srdce múdreho je na pravej strane, srdce pochabého však na ľavej.
2 (ROH) Srdce múdreho je po jeho pravici, ale srdce blázna po jeho ľavici.

3 (KAT) Aj na ceste, ktorou nemúdry kráča, trpí jeho srdce nedostatkom a všetkým pripomína: „Tu je sprosták!“
3 (ROH) Ešte i na ceste, keď ide blázon, trpí jeho srdce nedostatkom, a hovorí všetkým, že je blázon.

4 (KAT) Ak sa dvíha proti tebe aj nevôľa vladára, neopúšťaj svoje miesto! Lebo krotkosť utišuje aj veľké hriechy.
4 (ROH) Ak povstane proti tebe duch panovníka, neopusti svojho miesta; lebo krotká pokojnosť činí prietrž velikým hriechom.

5 (KAT) Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom: (je to) nerozvážne slovo, ktoré vyjde z vladárových úst,
5 (ROH) Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, ako je poblúdenie, ktoré vychádza zpred vladára.

6 (KAT) ak nemúdreho ustanovia na vysoké miesta, kým vznešení ostávajú sedieť v nízkosti.
6 (ROH) Bláznovstvo býva dané na veľké výšiny, a bohatí sedávajú v nízkosti.

7 (KAT) Videl som otrokov (velebiť sa) na koňoch, kým kniežatá šli po zemi ako otroci.
7 (ROH) Videl som sluhov na koňoch a kniežatá, ktoré chodily jako sluhovia po zemi.

8 (KAT) Kto kope jamu, padne do nej a kto borí múr, uštipne ho had.
8 (ROH) Ten, kto kope jamu, padne do nej, a toho, kto borí plot, poštípe had.

9 (KAT) Kto kreše kamene, poraní sa nimi, kto rúbe drevo, (ľahko) príde pri tom do nešťastia.
9 (ROH) Kto odvaľuje kamene, ublíži si nimi, a ten, kto štiepe drevo, je ním ohrozený.

10 (KAT) Kto si nenabrúsi ostrie, ak sa mu stupí železo, musí napnúť sily. Tak dopomáha múdrosť k osožnému úspechu.
10 (ROH) Ak je železo tupé, a niekto nenabrúsi jeho ostria, človek musí napnúť sily; avšak lepšie to spraví múdrosť.

11 (KAT) Ak uštipne had pred zaklínaním, nemá zisk zaklínač.
11 (ROH) Ak poštípe had, keď ešte nebolo zakliatia, nemá užitku zaklínač.

12 (KAT) Slová z úst múdreho sú prívetivé, (čo) však (odznieva) z perí nemúdreho, pohlcuje ho.
12 (ROH) Slová úst múdreho sú ľúbezné, ale rty blázna pohltia jeho samého.

13 (KAT) Počiatočné slová jeho úst sú pochabosťou, koniec slov na jeho ústach je zlé šialenstvo.
13 (ROH) Počiatkom slov jeho úst je bláznovstvo a koncom jeho úst zlé šialenstvo.

14 (KAT) Pochabý potára až mnoho rečí; človek nemôže vedieť, čo sa stane, a (ešte menej vie), čo bude potom. Ktože mu to oznámil?
14 (ROH) A blázon množí slová, kým človek nevie, čo bude; a to, čo bude po ňom, kto mu oznámi?

15 (KAT) Práca unavuje pochabého, ktorý nevie zájsť ani do mesta.
15 (ROH) Práca bláznov ho unavuje, blázna, ktorý nevie ani len odísť do mesta.

16 (KAT) Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, ak tvoji predáci už za rána hodujú!
16 (ROH) Beda tebe zem, ktorej kráľom je dieťa, a ktorej kniežatá hodujú za rána!

17 (KAT) Blažená si, krajina, ak je tvoj kráľ muž ušľachtilý, ak tvoje kniežatá jedia na (svoj) čas, (jedia) pre posilnenie, a nie z hýrivosti.
17 (ROH) Blahoslavená si zem, ktorej kráľom je syn rodu šľachetných, a ktorej kniežatá jedia na čas, pre posilnenie a nie pre opilstvo.

18 (KAT) Pri veľkej nedbalosti rúti sa krov, pri nečinnosti rúk premoká do domu.
18 (ROH) Pre lenivosť klesá krov, a pre opustenie rúk tečie do domu.

19 (KAT) Na pobavenie usporadúvajú hostinu, víno rozveseľuje život a peniaze dopomáhajú k všetkému.
19 (ROH) Pre veselý smiech stroja hostinu, a víno obveseľuje život, a peniaze dopomáhajú k tomu všetkému.

20 (KAT) Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa, ani v úkryte spálne nezloreč boháčovi, lebo aj nebeské vtáky by mohli zaniesť tvoj hlas a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.
20 (ROH) Ani vo svojej mysli nezloreč kráľovi jako ani vo svoje ložnici nezloreč bohatému, lebo nebeský vták odnesie hlas, a okrýdlenec oznámi vec.