Žalmy

1 ----
1 (KAT) Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.
1 (ROH) Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov.

2 ----
2 (KAT) Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
2 (ROH) Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný.

3 ----
3 (KAT) Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, bolesť sa mi však znova ozvala.
3 (ROH) A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila.

4 ----
4 (KAT) Srdce sa mi rozpálilo v hrudi a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
4 (ROH) Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom

5 ----
5 (KAT) A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
5 (ROH) a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.

6 ----
6 (KAT) Hľa na pár piadí si mi dní nameral a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. Veru, len zdaním je bytie človeka,
6 (ROH) A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah.

7 ----
7 (KAT) každý sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
7 (ROH) Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie.

8 ----
8 (KAT) A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? Ty si moja nádej.
8 (ROH) A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty.

9 ----
9 (KAT) Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď a nevystav ma hlupákovi na posmech.
9 (ROH) Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi!

10 ----
10 (KAT) Onemel som, neotvorím ústa, lebo si to ty urobil.
10 (ROH) Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil.

11 ----
11 (KAT) Odním odo mňa svoje tresty, bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
11 (ROH) Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky.

12 ----
12 (KAT) Trestami za hriechy naprávaš človeka. Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.
12 (ROH) Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah.

13 ----
13 (KAT) Pane, vyslyš moju modlitbu, nakloň sluch k môjmu volaniu. Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.
13 (ROH) Počuj moju modlitbu, Hospodine; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia.

14 ----
14 (KAT) Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, skôr, než odídem a než ma viac nebude.
14 (ROH) Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv než pojdem, a nebude ma.