| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 18, 1-51 |
1 (ROH) Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm služobníka Hospodinovho, Dávida, ktorý hovoril Hospodinovi slová tejto piesne v deň, v ktorý ho vytrhnul Hospodin z ruky všetkých jeho nepriateľov, i z ruky Saula,
2 (ROH) a povedal: Srdečne ťa milujem, ó, Hospodine, moja silo!
3 (ROH) Hospodin je mojou skalou a mojím hradom, mojím vysloboditeľom, mojím silným Bohom, mojím bralom, ku ktorému sa utiekam, mojím štítom a rohom môjho spasenia, mojou vysokou pevnosťou.
4 (ROH) Na veleslávneho som volal Hospodina a bol som zachránený od svojich nepriateľov.
5 (ROH) Boly ma obkľúčily bolesti smrti, a predesily ma potoky beliála;
6 (ROH) boly ma obňaly povrazy ríše mŕtvych; osídla smrti ma boly nadišly.
7 (ROH) Vo svojej úzkosti som volal na Hospodina, a úpenlivo som volal o pomoc na svojho Boha. Uslyšal môj hlas zo svojho chrámu, a moje volanie prišlo pred jeho tvár a dostalo sa do jeho uší.
8 (ROH) Vtedy sa pohla a zatriasla zem, a od strachu sa chvely základy vrchov a pohybovaly sa, lebo horel hnevom.
9 (ROH) Dym vystupoval jeho nozdrami, a oheň z jeho úst zožieral, takže sa uhlie zanietilo od neho.
10 (ROH) Naklonil nebesia a sostúpil, a mrákava bola pod jeho nohami;
11 (ROH) vysadol na cheruba a letel a vznášal sa na krýdlach vetra.
12 (ROH) Zo tmy si urobil skrýš, stán vôkol seba z vodného temna a z hustých oblakov vysokých.
13 (ROH) Od blesku pred ním rozišly sa jeho oblaky, kamenec a žeravé uhlie.
14 (ROH) Vtedy zahrmel na nebesiach Hospodin, a Najvyšší vydal svoj hlas; dal, aby padal kamenec a žeravé uhlie.
15 (ROH) Poslal svoje šípy a rozohnal ich, množstvo bleskov hromu, a podesil ich.
16 (ROH) A ukázaly sa riečištia vôd, a odkryly sa základy okruhu sveta od tvojho žehrania, Hospodine, od dychu ducha tvojich nozdier.
17 (ROH) Vystrel rameno s výsosti, pochytil ma a vytiahol ma z velikých vôd.
18 (ROH) Vytrhol ma z moci môjho silného nepriateľa a z moci tých, ktorí ma nenávideli, pretože boli mocnejší ako ja.
19 (ROH) Nadišli na mňa v deň môjho nešťastia, ale Hospodin mi bol oporou
20 (ROH) a vyviedol ma na priestranstvo a vytrhol ma, lebo má vo mne záľubu.
21 (ROH) Hospodin mi odplatil podľa mojej spravedlivosti; vrátil mi podľa čistoty mojich rúk.
22 (ROH) Lebo som ostríhal cesty Hospodinove a nedopustil som sa tej bezbožnosti, aby som bol odišiel od svojho Boha.
23 (ROH) Lebo všetky jeho súdy sú predo mnou, a jeho ustanovení som neodstrčil od seba;
24 (ROH) ale som bol s ním cele a bez úhony a vystríhal som sa svojej neprávosti.
25 (ROH) A Hospodin mi zaplatil podľa mojej spravedlivosti, podľa čistoty mojich rúk, ktorá je pred jeho očima.
26 (ROH) S milosrdným svätým sa dokazuješ milosrdným svätým; s bezúhonným človekom sa dokazuješ bezúhonným;
27 (ROH) s čistým sa dokazuješ čistým a s premršteným sa dokazuješ prevráteným.
28 (ROH) Pretože ty zachrániš pokorný ľud strápený a vysoké oči ponížiš.
29 (ROH) Lebo ty rozsvecuješ moju sviecu. Hospodin, môj Bôh, osvecuje jasne moju tmu.
30 (ROH) Lebo v tebe prebehnem vojskom a vo svojom Bohu preskočím múr.
31 (ROH) Cesta silného Boha je bezúhonná. Reč Hospodinova je čistá, dokázaná sťa zlato v ohni. On je štítom všetkým, ktorí sa utiekajú k nemu.
32 (ROH) Lebo kde kto je Bohom krome Hospodina, a ktože je skalou mimo nášho Boha?!
33 (ROH) Silný Bôh je to, kto ma opasuje silou a dáva, aby moja cesta bola bezúhonná;
34 (ROH) moje nohy robí podobnými nohám jelenice a postavuje ma na mojich výšinách.
35 (ROH) Moje ruky učí boju, a moje ramená lámu oceľové lučište.
36 (ROH) A dávaš mi štít, svoje spasenie, a podopieraš ma svojou pravicou, a tvoja blahosklonnosť ma zveličuje.
37 (ROH) Rozšíril si podo mnou môj krok, a moje členky sa nehly.
38 (ROH) Honil som svojich nepriateľov a dostihol som ich a nevrátil som sa, až som im urobil koniec.
39 (ROH) Porazil som ich tak, že nemohli povstať; padli pod moje nohy.
40 (ROH) A prepasovával si ma silou do boja; zohnul si podo mňa tých, ktorí povstávali proti mne.
41 (ROH) Mojich nepriateľov si mi dal, aby som im stupil na šiju, a tých, ktorí ma nenávideli, aby som vyplienil.
42 (ROH) Volali o pomoc, ale nebolo spomocníka; volali na Hospodina, ale sa im neozval.
43 (ROH) Rozdrtil som ich tak, že boli jako prach pred vetrom; vykydol som ich ako blato ulice.
44 (ROH) Vyslobodil si ma zo svárov ľudu; učinil si ma hlavou národom; ľud, ktorého som neznal, mi slúži.
45 (ROH) Len čo počuli chýr o mne, poslúchajú ma; cudzinci sa mi lichotne koria;
46 (ROH) synovia cudzieho národa vädnú strachom a trasúci sa prichádzajú zo svojich zavrených miest.
47 (ROH) Žije Hospodin, a nech je požehnaná moja skala, nech je vyvýšený Bôh môjho spasenia!
48 (ROH) Silný Bôh je to, kto mi dáva pomstu a podmaňuje mi národy.
49 (ROH) Môj vysloboditeľ, ktorý ma vyslobodzuješ od mojich nepriateľov, áno, povýšil si ma nad tých, ktorí povstávali proti mne; vytrhol si ma z moci ukrutného človeka.
50 (ROH) Preto ťa budem chváliť medzi národami, ó, Hospodine, a tvojmu menu budem spievať žalmy.
51 (ROH) Dáva veliké spasenie svojmu kráľovi a činí milosť svojmu pomazanému, Dávidovi, a jeho semenu, až na veky.
| | Ž 18, 1-51 |
Z 18 - V úvodnej poznámke je zaznačený čas, keď prvý raz zaznel tento žalm. Dávid je na vrchole svojej slávy. Je to retrospektívne opísanie vlastného života, v ktorom žalmistu viedol Boh osobitnou priazňou a ochranou.
Z 18,7 - "Zo svojho chrámu počul môj hlas", žalmistovo volanie došlo do nebeského príbytku a Pán dožičil sluchu úpenlivej prosbe hynúceho.
Z 18,9 - Žalmista obrazne naznačuje veľkosť Božieho hnevu.
Z 18,11 - "Zasadol na cheruba a vzlietol". Cherubi ozdobovali vrch archy, nad ktorým mal sídlo Najvyšší. Cherubi sú najprednejšie Božie stvorenia, ktoré Boh používa vo svojich službách. Kde je reč o cheruboch, tam je reč aj o Božej prítomnosti. Oni sú strážcami Božieho trónu (Ex 25,18; 2 Sam 6,2; Ez 1,4; Hebr 9,5 atď.).
Z 18,16 - "Základy zeme sa odkryli". Podľa starovekého názoru zem nebola guľatá, lež na spôsob dosky sa opierala o mohutné stĺpy, čo boli opäť zasadené v hlbočinách spodných vôd.
Z 18,51 - "Dávidovi a jeho potomstvu až naveky". Tieto posledné slová, ktoré sa dotýkajú Božieho sľubu Dávidovi (2 Sam 7,12-16), vedú nás až k Ježišovi Kristovi, ktorý je podľa tela Dávidovým potomkom, je univerzálnym Kráľom a jeho kráľovstvu nebude konca. A takto sa Dávidovo poďakovanie končí aj poklonou budúcemu Kráľovi; Dávid je len jeho predobrazom, tieňom. - Preto môžeme celý žalm typicky vykladať o Mesiášovi. V prvotnom slova zmysle zneje o Dávidovi, a len v prenesenom zmysle o Mesiášovi okrem posledného verša, v ktorom je priama reč o "Dávidovom potomstve".