Hľadaný výraz: Mt 5-12, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 8
| 1 Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci pristúpili k nemu. 2 Prehovoril a začal ich učiť: 3 Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. 6 Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. 8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 9 Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť. 12 Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. 13 Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí slanú chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť, aby ľudia po nej šliapali. 14 Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. 15 Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. 16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach! 17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. 18 Amen, hovorím vám: Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani najmenšie písmenko, ani jediná čiarka zo zákona, kým sa všetko nestane. 19 Kto by teda zrušil čo len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, bude označený za najmenšieho v nebeskom kráľovstve. Kto ich však bude zachovávať a učiť, bude označený za veľkého v nebeskom kráľovstve. 20 Hovorím vám, že nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva, ak vaša spravodlivosť neprevýši spravodlivosť zákonníkov a farizejov. 21 Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ!Kto by však zabil, musí ísť pred súd. 22 Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: Hlupák, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: Blázon, musí ísť do ohnivého pekla. 23 Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar. 25 Pokonaj sa rýchlo so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste. Inak ťa tvoj protivník odovzdá sudcovi, sudca strážnikovi a uvrhnú ťa do väzenia. 26 Amen, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do posledného haliera. 27 Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28 Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil. 29 Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. 30 A ak ťa zvádza na hriech pravá ruka, odsekni ju a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla. 31 Bolo povedané: Kto by prepustil svoju manželku, nech jej dá prepúšťací list. 32 Ja vám však hovorím: Každý, kto by prepustil svoju manželku — okrem dôvodu smilstva — vystavuje ju cudzoložstvu, a kto sa ožení s prepustenou, cudzoloží. 33 Ďalej ste počuli, že otcom bolo povedané: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy. 34 Ja vám však hovorím, aby ste vôbec neprisahali; ani na nebo, lebo je Božím trónom, 35 ani na zem, lebo je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. 36 Neprisahaj ani na svoju hlavu, lebo nemôžeš ani jeden vlas urobiť bielym alebo čiernym. 37 Vaša reč nech je: Áno — áno, nie — nie. Čo je navyše, pochádza od zlého. 38 Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. 39 Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. 41 Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. 42 Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať. 43 Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. 44 Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, 45 aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. 46 Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? 47 A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? 48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. |
| 1 Dajte si pozor, aby ste neprejavovali svoju zbožnosť pred ľuďmi len preto, aby vás obdivovali, lebo nedostanete odmenu od vášho Otca, ktorý je v nebesiach. 2 Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu. 3 Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá ruka, 4 aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. 5 Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem. Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu. 6 Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. 7 Pri modlitbe nehovorte priveľa ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. 8 Nenapodobňujte ich teda! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte. 9 Vy sa teda modlite takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, 10 príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. 11 Chlieb náš každodenný daj nám dnes 12 a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. 13 A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. 14 Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. 15 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani vám váš nebeský Otec neodpustí vaše poklesky. 16 Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. 17 Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, 18 aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí. 19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. 20 Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani mole, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. 21 Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 22 Lampou tela je oko. Ak teda bude tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla. 23 Ale ak tvoje oko bude zakalené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak teda svetlo v tebe je tmou, aká veľká bude sama tma! 24 Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo k jednému bude lipnúť a druhým pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone. 25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, nežnú, nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? 28 A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa a nepradú. 29 No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. 30 Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? 31 Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? 32 Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. 33 Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia. |
| 1 Nesúďte, aby ste neboli súdení. 2 Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení. Akou mierou meriate, takou sa nameria vám. 3 A prečo vidíš triesku v oku svojho brata a brvno vo vlastnom oku nezbadáš? 4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti triesku z oka! — a pozri, v oku máš brvno? 5 Pokrytec, vyber najprv brvno z vlastného oka a potom uvidíš, ako vybrať triesku z oka svojho brata. 6 Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás! 7 Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. 8 Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. 9 Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, 10 alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? 11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia! 12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý zákon i proroci. 13 Vchádzajte tesnou bránou! Veď priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. 14 Do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, čo ju nachádzajú. 15 Dajte si pozor na falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, no vnútri sú to draví vlci. 16 Po ovocí ich poznáte. Vari oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie a zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie, ani zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Po ich ovocí ich teda poznáte. 21 Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 22 Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov? 23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí! 24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nezrútil sa, lebo mal základy na skale. 26 No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na nerozumného muža, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká. 28 Keď Ježiš skončil túto reč, zástupy žasli nad jeho učením. 29 Učil ich totiž ako taký, čo má moc, a nie ako ich zákonníci. |
| 1 Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. 2 Tu prišiel k nemu malomocný, klaňal sa mu a hovoril: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. 3 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý. A hneď bol čistý od malomocenstva. 4 Ježiš mu potom povedal: Hľaď, aby si o tom nikomu nehovoril. Choď však, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo. 5 Keď vošiel do Kafarnauma, prišiel k nemu stotník a prosil ho: 6 Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne sa trápi. 7 Ježiš mu odpovedal: Prídem a uzdravím ho. 8 Stotník mu na to povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. 9 Veď aj ja som podriadený človek a mne sú zasa podriadení vojaci. Keď poviem jednému: Choď!, tak ide, a druhému: Poď!, tak príde, a svojmu sluhovi: Urob to!, tak to urobí. 10 Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo išli za ním: Amen, hovorím vám, že u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru. 11 No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v nebeskom kráľovstve, 12 ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami. 13 Potom Ježiš povedal stotníkovi: Choď a nech sa ti stane tak, ako si uveril. V tej chvíli jeho sluha ozdravel. 14 Keď Ježiš prišiel do Petrovho domu, videl jeho testinú ležať v horúčke. 15 Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Vstala a obsluhovala ho. 16 Keď sa zvečerilo, priniesli mu mnohých posadnutých démonmi. On slovom vyhnal duchov a uzdravil všetkých trpiacich, 17 aby sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš: On vzal na seba naše slabostia niesol naše choroby. 18 Keď Ježiš videl zástup okolo seba, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. 19 Tu prišiel nejaký zákonník a povedal mu: Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam sa len obrátiš. 20 Ježiš mu však odpovedal: Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, Syn človeka však nemá kde hlavu skloniť. 21 Iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 22 Ježiš mu však povedal: Nasleduj ma, a nechaj mŕtvym pochovávať svojich mŕtvych. 23 Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci za ním. 24 Zrazu sa na mori strhla taká veľká búrka, že vlny sa valili na loďku. Ježiš však spal. 25 Pristúpili k nemu a zobudili ho: Pane, zachráň nás, hynieme! 26 On im však povedal: Čo ste takí bojazliví, vy maloverní? Potom vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo hlboké ticho. 27 Ľudia hovorili s úžasom: Ktože je to, že víchor a more ho poslúchajú? 28 Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí, ktorí vyšli z hrobových jaskýň. Tak zúrili, že sa nikto neodvážil prejsť po tej ceste. 29 Zrazu vykríkli: Čo ťa do nás, Boží Syn? Prišiel si nás sem trápiť pred určeným časom? 30 Obďaleč sa pásla veľká črieda svíň. 31 Démoni ho prosili: Ak nás už vyháňaš, pošli nás do tej čriedy svíň. 32 On im to dovolil: Choďte! Vtom vyšli a vošli do svíň. Nato sa celá črieda začala rútiť dolu úbočím do mora a zahynula vo vode. 33 Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, porozprávali všetko, aj udalosť s posadnutými. 34 Tu celé mesto vyšlo v ústrety Ježišovi. Keď ho stretli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja. |
| 1 Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. 2 Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy. 3 Vtom si však niektorí zákonníci povedali: Tento človek sa rúha! 4 Ježiš poznal ich myšlienky a povedal: Prečo zle zmýšľate vo svojich srdciach? 5 Čo je ľahšie? Povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď!? 6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 7 A on vstal a odišiel domov. 8 Keď to videli zástupy, zmocnila sa ich bázeň a oslavovali Boha, že dal takúto moc ľuďom. 9 Keď Ježiš odtiaľ odišiel, videl na colnici sedieť istého človeka, ktorý sa volal Matúš. Povedal mu: Nasleduj ma! Matúš vstal a išiel za ním. 10 Keď potom stoloval v dome, prišli ta aj mnohí colníci a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. 11 Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi? 12 On to počul a povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 13 Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov. 14 Tu prišli k nemu Jánovi učeníci a povedali mu: My a farizeji sa často postíme. Prečo sa tvoji učeníci nepostia? 15 Ježiš odpovedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Príde však čas, keď im vezmú ženícha a až potom sa budú postiť. 16 Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty. Veď taká výplň natrhne šaty a diera sa len zväčší. 17 Ani nové víno nenalievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhajú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Nové víno však vlievajú do nových mechov a zachová sa oboje. 18 Keď im to hovoril, prišiel k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: Moja dcéra práve skonala. Ale poď, polož na ňu ruku a ožije. 19 Ježiš vstal a išiel za ním so svojimi učeníkmi. 20 Vtedy znenazdania odzadu pristúpila k nemu istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. A dotkla sa obruby jeho rúcha. 21 Povedala si totiž: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, ozdraviem. 22 Ježiš sa obrátil, zbadal ju a povedal: Dúfaj, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila. Od tej chvíle bola žena zdravá. 23 Keď Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl tých, čo pískali, a rozrušený zástup, 24 povedal: Odíďte, lebo dievča nezomrelo, ale spí. Oni ho vysmiali. 25 Keď sa zástup vzdialil, Ježiš vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. 26 Chýr o tom sa rozniesol po celom kraji. 27 Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci, ktorí volali: Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov! 28 Keď vstúpil do domu, slepci pristúpili k nemu a Ježiš sa ich spýtal: Veríte, že to môžem urobiť? Odpovedali mu: Áno, Pane. 29 Nato sa dotkol ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery. 30 Oči sa im otvorili a Ježiš ich prísne varoval: Dbajte o to, aby sa to nikto nedozvedel. 31 Oni však vyšli a rozniesli chýr o ňom po celom kraji. 32 Keď vychádzali, priviedli k nemu nemého človeka, posadnutého démonom. 33 Po tom, čo Ježiš vyhnal démona, nemý prehovoril. Zástupy sa čudovali a hovorili: Niečo také sa v Izraeli ešte nikdy nestalo! 34 Farizeji však hovorili: S pomocou vládcu nad démonmi vyháňa démonov. 35 Ježiš chodil po všetkých okolitých mestách a dedinách. Učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu a každý neduh. 36 Pri pohľade na zástupy mu ich prišlo ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera. 37 Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo. 38 Proste preto Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu. |
