Hľadaný výraz: Mk 6,6-8,26, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 3
| 6 A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval. 7 Zavolal si Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. 8 Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9 na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. 10 Ďalej im hovoril: Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým z toho miesta neodídete. 11 Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich. 12 Vyšli teda a vyzývali na pokánie. 13 Vyhnali mnohých zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili. 14 Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, preto v ňom pôsobia mocné sily! 15 Iní však tvrdili: Je to Eliáš! A ďalší hovorili: Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov. 16 Keď to počul Herodes, povedal: To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych. 17 Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu. 18 Ján totiž Herodesovi dohováral: Nesmieš žiť so ženou svojho brata. 19 Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla. 20 Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval. 21 Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley. 22 Keď potom ta vstúpila dcéra Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spoluhodovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti. 23 Aj sa jej na to zaprisahal: Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva. 24 Ona odišla a opýtala sa matky: Čo si mám žiadať? Matka jej povedala: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 Kráľ sa hlboko zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom ju nechcel odmietnuť. 27 Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho v žalári, 28 priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu. 30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili. 31 Povedal im: Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte! Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí, takže sa nemali kedy ani najesť. 32 Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do ústrania. 33 Mnohí videli, že odchádzajú, a zbehli sa ta pešo zo všetkých miest a predbehli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil z lode, videl početný zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam. 35 Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Toto je pusté miesto a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo. 37 Ale on im povedal: Vy im dajte jesť! Opýtali sa ho: Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť? 38 On sa ich však opýtal: Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť! Keď to zistili, povedali: Päť chlebov a dve ryby. 39 Ježiš všetkých vyzval, aby si v skupinách posadali na zelený trávnik. 40 Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov i obe ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyškov z chlebov a rýb. 44 Tých, čo jedli z chlebov, bolo päť tisíc mužov. 45 Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. 46 Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. 47 Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi. 48 Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim kráčajúc po mori, a chcel ísť popri nich. 49 Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak. 50 Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa! 51 Potom nastúpil k nim na loď a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. 52 Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo otupené. 53 Keď sa preplavili na druhý breh, pristáli pri Genezarete. 54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho hneď spoznali. 55 Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách. 56 A kamkoľvek vkročil — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení. |
| 1 Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema. 2 Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami. 3 Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície predkov a nezačnú jesť, kým si až po zápästie neumyjú ruky. 4 Po návrate z trhu nejedia, kým sa neobmyjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: oplachovanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob. 5 Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami? 6 On im odpovedal: Veru, výstižné proroctvo o vás pokrytcoch vyslovil Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami,ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. 7 Zbytočne ma však uctievajú,lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku. 8 Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania. 9 A dodal: Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu. 10 Veď už Mojžiš povedal: Cti si svojho otca a svoju matku!A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. 11 No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: To, čím ti mám pomáhať, je korban, čiže obetný dar, 12 už mu viac nič nedovolíte urobiť pre otca alebo matku. 13 Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí. 14 Keď znova zavolal zástup, povedal im: Všetci ma počúvajte a pochopte! 15 Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje. 17 Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. 18 Povedal im: Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka? 19 Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky. Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté. 20 A dodal: Človeka poškvrňuje to, čo z človeka vychádza! 21 Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka. 24 Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vstúpil do domu, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel. Svoju prítomnosť však nemohol utajiť. 25 Hneď sa o ňom dopočula žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám. 26 No tá žena bola pohanka, rodom Sýrofeničanka a prosila ho, aby vyhnal z jej dcéry zlého ducha. 27 On jej však povedal: Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré brať chlieb deťom a hádzať šteňatám. 28 Žena mu odpovedala: Iste, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch. 29 Nato jej povedal: Pre toto slovo choď, zlý duch tvoju dcéru opustil. 30 Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a zlý duch bol preč. 31 Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru stredom dekapolského kraja. 32 Ta mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku. 33 Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka, 34 pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: Effatha, čo znamená: Otvor sa! 35 Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával. 36 Ježiš im dôrazne prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali 37 a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč! |
| 1 V tých dňoch, keď opäť bol s ním početný zástup a nemali čo jesť, zavolal si učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi je zástupu; sú so mnou už tri dni a nemajú čo jesť. 3 Ak ich pošlem domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka. 4 Učeníci mu odpovedali: Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil? 5 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. 6 Nato ľuďom prikázal, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a podával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať. 8 Ľudia sa nasýtili, ba nazbierali aj sedem košíkov zvyškov z chleba. 9 Ľudí bolo asi štyri tisíc. Nakoniec zástup rozpustil. 10 Hneď nato nasadol so svojimi učeníkmi na loď a priplával do Dalmanutského kraja. 11 Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Pokúšali ho; žiadali od neho znamenie z neba. 12 Zhlboka si vzdychol a spýtal sa: Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen, hovorím vám, toto pokolenie nijaké znamenie nedostane! 13 Nechal ich, znova nastúpil na loď a preplavil sa na druhý breh. 14 Učeníci si zabudli vziať chlieb. Na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. 15 Vystríhal ich: Dajte si pozor, vyhýbajte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa! 16 Oni hovorili medzi sebou o tom, že nemajú chlieb. 17 Ježiš si to všimol a povedal im: Prečo hovoríte, že nemáte chlieb? Stále nerozumiete a nechápete? Máte zatvrdnuté srdce? 18 Máte oči — a nevidíte? Máte uši — a nepočujete? Nepamätáte sa, 19 koľko plných košov zvyškov chleba ste pozbierali vtedy, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom? Odpovedali mu: Dvanásť. 20 A keď som rozdelil sedem chlebov štyrom tisícom, koľko plných košíkov zvyškov chleba ste nazbierali? Odpovedali: Sedem. 21 Nakoniec dodal: Ešte stále nechápete? 22 Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili, aby sa ho dotkol. 23 Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči, položil naňho ruky a spýtal sa ho: Vidíš niečo? 24 A on otvoril oči a povedal: Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy, ale chodia. 25 Znovu mu položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne. 26 Potom ho poslal domov a prikázal mu: Ale do dediny nechoď! |
