Hľadaný výraz: 2Kor 2,14-7,16, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 6
| 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. 15 Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. 16 Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? 17 Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi. |
| 1 Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme - ako niektorí - odporúčajúce listy k vám alebo od vás? 2 Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3 Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca. 4 Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. 5 Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. 6 On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje. 7 Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8 ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? 9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. 10 Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. 11 Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie. 12 Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, 13 a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. 14 Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. 15 A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. 16 Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. 17 Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18 A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. |
| 1 Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. 2 Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. 3 A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. 4 Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. 5 Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. 6 Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. 7 No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. 8 Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; 9 prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. 10 Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. 11 A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 12 V nás teda účinkuje smrť, vo vás život. 13 Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. 14 Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. 15 A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. 16 Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. 17 Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, 18 ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky. |
| 1 Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. 2 Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, 3 aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. 4 Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. 5 A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha. 6 Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; 7 lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. 8 Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. 9 A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. 10 Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé. 11 Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. 12 Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. 13 Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás. 14 Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. 15 A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. 16 Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. 17 Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. 18 Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. 19 Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. 20 Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! 21 Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. |
| 1 Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. 2 Veď hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“ Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! 3 Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. 4 Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, 5 pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; 6 v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, 7 v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, 8 slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, 9 ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, 10 akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí. 11 Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce. 12 Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta. 13 Hovorím ako svojim deťom: Odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy. 14 Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! 15 Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! 16 A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 17 A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem 18 a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“ |
