Hľadaný výraz: 2 Sam 15-17, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 3
| 1 Potom si Absolón zadovážil voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním. 2 Vstával včasráno a stával na ceste pri bráne, a každého muža, ktorý mal spor, pre ktorý šiel ku kráľovi na súd, oslovil a spýtal sa: Z ktorého si mesta? Keď mu odpovedal: Z toho alebo onoho izraelského kmeňa je tvoj služobník, 3 Absolón mu povedal: Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale u kráľa nemáš nikoho, kto by ťa vypočul. 4 Potom pokračoval: Keby mňa ustanovili za sudcu v krajine, aby prichádzal ku mne každý, kto má nejaký spor alebo súd, ja by som mu pomohol k spravodlivosti. 5 Keď sa niekto k nemu priblížil a chcel sa mu pokloniť, on vystrel ruku, objal ho a pobozkal. 6 Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelcom, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd; tak si Absolón kradmo získal srdcia izraelských mužov. 7 Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Chcel by som odísť a v Chebróne splniť sľub, ktorý som dal Hospodinovi. 8 Lebo keď tvoj služobník býval v Gešúre v Sýrii, učinil takýto sľub: Ak ma Hospodin privedie zasa do Jeruzalema, budem Mu slúžiť. 9 A kráľ mu povedal: Choď v pokoji! On vstal a odišiel do Chebrónu. 10 Potom Absolón rozposlal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom a odkázal im: Len čo začujete zvuk trúby, volajte: Absolón sa stal kráľom v Chebróne! 11 S Absolónom išlo z Jeruzalema dvesto mužov, ktorí boli pozvaní, a šli dobromyseľne, nič netušiac. 12 Keď mal Absolón prinášať obete, poslal po Achitófela Gílónskeho, Dávidovho radcu, aby prišiel zo svojho mesta Gíla. Veľké sprisahanie mohutnelo a ľud išiel stále vo väčšom počte s Absolónom. 13 Vtom prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: Srdce izraelských mužov priklonilo sa k Absolónovi. 14 I povedal Dávid všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Poberte sa! Utečme, lebo inak neunikneme pred Absolónom. Ponáhľajte sa preč, aby sa nepoponáhľal on a nedostihol nás, aby neuvalil na nás nešťastie a aby ostrím meča nevyvraždil mesto. 15 Vtedy kráľovskí služobníci povedali kráľovi: Všetko nech je tak, ako si želá náš pán a kráľ. Hľa, my sme tvoji služobníci. 16 Vyšiel kráľ a celý jeho dom pešo; kráľ tam zanechal len desať vedľajších žien strážiť dom. 17 Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa zastavili pri poslednom dome. 18 Všetci jeho sluhovia kráčali po jeho boku, aj všetci Kereťania, Peleťania a Gáťania, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gatu, a kráčali pred kráľom. 19 Vtedy vravel kráľ Ittajovi Gatskému: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň s kráľom, veď si cudzinec a vyhnanec zo svojho domova. 20 Len včera si prišiel; môžem ťa dnes nútiť blúdiť s nami? Ja pôjdem - kam pôjdem. Vráť sa a vezmi so sebou naspäť i svojich bratov; nech ti Hospodin preukáže milosť a vernosť! 21 I odpovedal Ittaj kráľovi: Akože žije Hospodin a ako žije môj pán a kráľ: kdekoľvek bude môj pán a kráľ, či mŕtvy a či živý, tam bude i tvoj služobník. 22 Dávid povedal Ittajovi: Tak poď ďalej! I šiel Ittaj Gatský a s ním všetci jeho mužovia a všetky deti, ktoré boli s ním. 23 Celá krajina nahlas plakala, keď ľud tiahol. Tak prešiel kráľ cez potok Kidrón, a všetok ľud šiel pred ním cestou na púšť. 24 Bol tam aj Cádók a s ním všetci levíti, ktorí niesli truhlu zmluvy Božej; i zložili ju. A Ebjátár obetoval, kým všetok ľud nevyšiel z mesta. 25 Vtedy kráľ povedal Cádókovi: Zanes truhlu Božiu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Hospodinových očiach, privedie ma späť a dá mi vidieť ju i svoj príbytok. 26 Ale ak mi povie: Nemám v tebe záľubu! tu som, nech urobí, ako uzná za dobré. 27 Potom kráľ povedal kňazovi Cádókovi: Pozri! Ty sa vráť v pokoji do mesta; tvoj syn Achimaac i Ebjátárov syn Jonatán, vaši dvaja synovia, nech idú s vami. 28 Pozrite! Ja budem čakať pri brodoch na púšti, kým nedôjde od vás nejaký odkaz. 29 Vtedy Cádók a Ebjátár zaniesli truhlu Božiu do Jeruzalema a ostali tam. 30 Dávid však vystupoval na Olivový vrch a stále plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. Z ľudu všetci, čo boli s ním, si zahalili hlavu, vystupovali a stále plakali. 31 Vtom Dávidovi oznámili, že Achitófel je medzi sprisahancami s Absolónom. A Dávid povedal: Zmar, prosím, Hospodine, Achitófelovu radu. 32 Keď Dávid odchádzal na vrchol, na ktorom sa klaniavali Bohu, išiel proti nemu Arkijec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a hlavou posypanou prsťou. 33 Dávid mu povedal: Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu. 34 Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: Kráľ, chcem byť tvojím sluhom: ako som prv bol služobníkom tvojho otca, tak budem tvojím služobníkom, môžeš v môj prospech zmariť Achitófelovu radu. 35 Tam budú s tebou kňazi Cádók a Ebjátár, a všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom, Cádókovi a Ebjátárovi. 36 Hľa, tam sú s nimi ich dvaja synovia, Cádókov Achimaac a Ebjátárov Jonatán; po nich mi odkážete všetko, čo počujete. 37 Vtedy vošiel Dávidov priateľ Chúšaj do mesta a Absolón vtiahol do Jeruzalema. |
| 1 Keď Dávid zašiel trocha za vrchol, hľa, Mefibóšetov sluha Cíbá vyšiel mu oproti s párom osedlaných oslov, na ktorých niesol dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov i stovku zrelého ovocia a mech vína. 2 Kráľ povedal Cíbovi: Načo ti je to? Cíbá odpovedal: Osly sú pre kráľovský dom na jazdenie, chlieb a figy služobníkom na nasýtenie a víno na občerstvenie unavených v púšti. 3 Nato kráľ povedal: A kde je syn tvojho pána? Cíbá odpovedal kráľovi: Hľa, zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: Dnes mi izraelský dom vráti kráľovstvo môjho otca. 4 Tu povedal kráľ Cíbóvi: Nech je tvoje všetko, čo mal Mefibóšet. A Cíbá odpovedal: Klaniam sa ti, kiež by som našiel milosť pred tebou, môj pán a kráľ. 5 Keď kráľ Dávid zišiel až po Bachurím, práve odtiaľ vyšiel muž menom Šimeí, syn Gérov, z čeľade Saulovho domu, ktorý idúcky stále klial. 6 Hádzal kamene do Dávida, aj do všetkých služobníkov kráľa Dávida, hoci všetok ľud a všetci bojovníci šli po jeho pravej a ľavej strane. 7 Šimeí hovoril takto, keď ho preklínal: Choď preč, choď preč, ty krvilačný a naničhodný človek! 8 Hospodin uvalil na teba všetku krv domu Saulovho, namiesto ktorého si sa stal kráľom. Atak Hospodin dal kráľovstvo do rúk tvojmu synovi Absolónovi. Hľa, ty si teraz vo svojom nešťastí, lebo si krvilačným človekom. 9 Nato Cerújin syn Abíšaj povedal kráľovi: Prečo má tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Idem a odtnem mu hlavu. 10 Nato kráľ povedal: Čo mňa a vás do toho, synovia Cerúje? Nech si preklína: lebo ak mu Hospodin rozkázal preklínať Dávida, kto mu môže povedať: Prečo tak robíš? 11 Ďalej hovoril Dávid Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, mi siaha na život, o čo viac teraz tento Benjamínec! Dajte mu pokoj, nech preklína, veď mu to rozkázal Hospodin! 12 Azda vzhliadne Hospodin na moju tieseň a odplatí mi dobrým za jeho dnešné preklínanie. 13 Vtedy šiel Dávid so svojimi mužmi cestou ďalej. Šimeí šiel opodiaľ neho po úbočí vrchu. Idúcky stále preklínal, hádzal doňho kamene a víril prach. 14 Konečne kráľ i všetok ľud unavení prišli k Jordánu a tam si odpočinuli. 15 Medzitým Absolón a všetci izraelskí mužovia prišli do Jeruzalema a Achitófel s nimi. 16 Keď Dávidov priateľ Arkijec Chúšaj prišiel k Absolónovi, povedal mu: Nech žije kráľ, nech žije kráľ! 17 Vtedy Absolón povedal Chúšajovi: To je oddanosť k tvojmu priateľovi? Prečo si nešiel s ním? 18 Chúšaj odpovedal Absolónovi: Nie! Ale s tým budem a s tým zostanem, koho vyvolil Hospodin a tento ľud i všetci mužovia izraelskí! 19 A vôbec, komu mám slúžiť, ak nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem i tebe. 20 Nato Absolón povedal Achitófelovi: Poraďte sa, čo máme robiť! 21 Achitófel mu odvetil: Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré strážia dom. Keď počuje celý Izrael, že si sa sprotivil svojmu otcovi, vzmužia sa všetci, ktorí sú s tebou. 22 Preto postavili Absolónovi na streche stan a Absolón verejne, pred celým Izraelom vošiel k vedľajším ženám svojho otca. 23 Keď Achitófel totiž v tie časy niečo radil, bolo to, akoby sa dopytoval na slovo samého Boha. Za takú platila každá Achitófelova rada u Dávida aj u Absolóna. |
| 1 Potom Achitófel povedal Absolónovi: Dovoľ, aby som si vybral dvanásťtisíc mužov a tejto noci pôjdem prenasledovať Dávida. 2 Prepadnem ho, kým je unavený a skleslý. Vyľakám ho, takže všetok ľud, ktorý je s ním, utečie; len samého kráľa zabijem, 3 a všetok ľud privediem k tebe, lebo návrat všetkých závisí od smrti toho, ktorého hľadáš. Vtedy všetok ľud bude mať pokoj. 4 Táto reč sa zdala správnou i Absolónovi, i všetkým starším Izraela. 5 Absolón povedal: Zavolaj aj Arkijca Chúšaja, aby sme počuli, čo povie on. 6 Keď Chúšaj prišiel k Absolónovi, ten mu povedal: Achitófel radil toto. Či máme konať podľa jeho slov? Ak nie, poraď ty! 7 Nato Chúšaj povedal Absolónovi: Tentoraz to nie je dobrá rada, ktorú dal Achitófel. 8 Ďalej hovoril Chúšaj: Poznáš svojho otca a jeho mužov, že sú to hrdinovia, a pritom roztrpčení ako medvedica na poli, zbavená svojich mláďat Aj tvoj otec je bojovník, svojim ľuďom nedá v noci odpočívať. 9 Iste sa skrýva v nejakých roklinách alebo na nejakom inom mieste. Keby niekto z ľudu padol hneď na začiatku, a voľakto sa to dopočuje, rozchýri, že ľud, ktorý stál za Absolónom, utrpel už porážku, 10 vtedy i najudatnejší, ktorý má srdce ako lev, úplne ochabne, lebo celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina, a tí, čo sú s ním, sú bojovníci. 11 Preto ti radím: zhromaždi okolo seba celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu, nech ich je mnoho ako piesku pri mori. Ty pôjdeš osobne do boja. 12 Potom prídeme k nemu na niektorom mieste, a kde ho nájdeme, vrhneme sa na neho, ako keď rosa padá na zem, a neostane ani on ani jediný z jeho mužov. 13 Keby sa však stiahol do niektorého mesta, vtedy celý Izrael prinesie k mestu povrazy a strhneme ho do potoka, takže sa z neho nenájde ani kamienok. 14 Vtedy Absolón i všetci izraelskí mužovia hovorili: Lepšia je rada Arkijca Chúšaja ako rada Achitófelova. Hospodin prikázal zmariť dobrú radu Achitófelovu, aby Hospodin uviedol pohromu na Absolóna. 15 Chúšaj oznámil kňazom Cádókovi a Ebjátárovi: To a to radil Achitófel Absolónovi a izraelským starším, ja som však radil takto a takto. 16 Preto teraz rýchlo pošlite správu Dávidovi a povedzte mu: Túto noc nenocuj pri brodoch na púšti, ale určite prejdi na druhú stranu, aby nezahynul kráľ a všetok ľud, ktorý je s ním. 17 Jonatán a Achimaac stáli pri prameni Rógel. Pribehla k nim slúžka, oznámila im to, a oni zas odišli oznámiť to kráľovi Dávidovi, lebo sa nemohli nikde ukázať ani vojsť do mesta. 18 Ale zazrel ich nejaký mládenec a oznámil to Absolónovi. Preto sa obaja rýchlo vzdialili a vošli v Bachuríme do domu muža, ktorý mal vo dvore cisternu, a spustili sa do nej. 19 Žena vzala plachtu, rozprestrela ju na vrch cisterny a nasypala na ňu zrná, takže nebolo nič poznať. 20 Keď Absolónovi služobníci prišli k žene do domu a pýtali sa: Kde je Achímaac a Jonatán? žena im odpovedala: Odišli k vode. Hľadali ich, ale nenašli, a tak sa vrátili do Jeruzalema. 21 Keď tí odišli, títo vystúpili z cisterny, šli a podali správu kráľovi Dávidovi. Povedali mu: Vstaňte a rýchlo prejdite cez vodu, lebo takto radil Achitófel proti vám. 22 Preto vstal Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, a prešli cez Jordán. Do ranného svitu nezostal ani jeden, čo by nebol prešiel. 23 Keď Achitófel videl, že sa nestalo podľa jeho rady, osedlal osla, pobral sa a odišiel domov, do svojho mesta. Porobil poriadok a obesil sa; tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe. 24 Ale Dávid prišiel do Machanajimu. A Absolón prešiel cez Jordán; on i všetci izraelskí mužovia s ním. 25 Vtedy Absolón ustanovil nad vojskom Amásu namiesto Jóába. Amása bol synom muža, ktorý sa volal Jitrá Izraelský a ktorý mal pomer s Náchášovou dcérou Abígal, sestrou Jóábovej matky Cerúje. 26 Izrael s Absolónom sa utáboril v Gileáde. 27 Keď Dávid prišiel do Machanajimu, Šóbí, syn Náchášov z Rabby ammónskej, Máchír, syn Amiélov z Lódebáru, a Barzillaj Gileádsky z Rógelímu 28 priniesli Dávidovi a ľudu, ktorý bol s ním, lôžka, čaše a hlinené nádoby, tiež pšenicu, jačmeň i múku, pražené zrno, fazuľu a šošovicu, 29 med a maslo i ovce a tvaroh, aby mali čo jesť, lebo povedali: Ľud na púšti je hladný, unavený a smädný. |
