Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ž 144, 1-15

1 Dávidov. Nech je zvelebený Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bojovať, moje prsty viesť vojnu. 2 Moje milosrdenstvo a moja pevnosť, môj hrad a môj záchranca, môj štít, ktorým sa kryjem. On mi podmaňuje môj ľud. 3 Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš; a syn človeka, že naňho myslíš? 4 Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň. 5 Hospodin, nakloň nebesia a zostúp, dotkni sa vrchov, aby sa z nich dymilo! 6 Zasiahni bleskom a rozpráš ich, vystreľ šípy a zmäť ich! 7 Vystri ruku z výsosti, vytrhni ma a vysloboď z veľkých vôd, z rúk cudzincov, 8 ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná. 9 Bože, budem ti spievať novú pieseň, na desaťstrunovej harfe ti budem hrať. 10 Ty, ktorý pomáhaš kráľom, čo zachraňuješ svojho služobníka Dávida pred zhubným mečom, 11 zachráň ma a vytrhni ma z rúk cudzincov, ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná. 12 Kiež sú šťastní naši synovia vo svojej mladosti ako urastené štepy, naše dcéry ako stĺpy tesané podľa chrámového vzoru. 13 Naše sýpky nech sú plné, nech dávajú hojnosť všetkého. Našich oviec nech sú na tisíce, na desaťtisíce na našich pasienkoch, 14 náš dobytok nech je plodný. Nech nás nepostihne nešťastie ani odvlečenie, ani žalostný nárek na uliciach. 15 Blahoslavený ľud, ktorému sa takto vodí, blahoslavený ľud, ktorého Bohom je Hospodin!

Verš 1

Dávidov. Nech je zvelebený Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bojovať, moje prsty viesť vojnu.

2Sam 22:35 - Moje ruky vycvičil na boj a ramená naučil napínať bronzový luk.

Ž 18:34 - dal mi nohy jeleňa a postavil ma na výšiny.

Verš 2

Moje milosrdenstvo a moja pevnosť, môj hrad a môj záchranca, môj štít, ktorým sa kryjem. On mi podmaňuje môj ľud.

2Sam 22:48 - Bože, dožičil si mi pomstu, podmanil si mi národy.

Ž 18:47 - Nech žije Hospodin! Nech je požehnaná moja Skala! Nech je vyvýšený Boh, moja spása!

Verš 3

Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš; a syn človeka, že naňho myslíš?

Jób 7:17 - Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť,

Ž 8:4 - Keď hľadím na tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil, pýtam sa:

Ž 31:7 - Nenávidím tých, čo uctievajú márne modly. Ja dúfam len v Hospodina.

Heb 2:6 - Tak o tom ktosi kdesi svedčí: Čo je človek, že naňho pamätáš,alebo syn človeka, že oňho dbáš?

Verš 4

Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň.

Ž 39:5 - Hospodin, daj mi poznať, kedy skonám, a aký je počet mojich dní, aby som si uvedomil, aký som pominuteľný.

Ž 62:9 - Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom. — Sela —

Jób 8:9 - veď my sme tu len včerajší a nemáme poznanie, lebo naše dni na zemi sú len tieň.

Jób 14:2 - Rozkvitne ako kvet a zvädne, zmizne ako tieň a neostane stáť.

Ž 102:11 - pre tvoj veľký hnev a tvoju rozhorčenosť, lebo si ma zodvihol a odhodil.

Verš 5

Hospodin, nakloň nebesia a zostúp, dotkni sa vrchov, aby sa z nich dymilo!

Ž 18:9 - Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst pohlcoval, žeravé uhlíky blčali z neho.

Ž 18:7 - V úzkosti volám k Hospodinovi, kričím o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočuje môj hlas, moje výkriky preniknú k jeho sluchu.

Ž 104:32 - Keď pozrie na zem, chveje sa; dotkne sa vrchov, dymí sa z nich.

Verš 6

Zasiahni bleskom a rozpráš ich, vystreľ šípy a zmäť ich!

2Sam 22:8 - Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy nebies, pohli sa, lebo vzplanul hnevom.

Ž 18:14 - Hospodin zahrmel na nebesiach, Najvyšší vydal hlas, krupobitie i uhlie žeravé.

1Sam 7:10 - Keď Samuel prinášal Hospodinovi spaľovanú obetu, Filištínci napadli Izrael. V ten deň Hospodin spustil na Filištíncov veľké hromobitie a tak ich zmiatol, že Izraelu podľahli.

Z 144 - Prvá časť žalmu (1-11) je poskladaná z iných žalmov, najmä z 8, 18, 33, 104.

Z 144,1-2 - Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa, všetko úsilie by bolo daromné.

Z 144,5-6 - Dúfa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne na ochranu svojho ľudu. Má sa to stať za pomoci búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.

Z 144,7 - Prívaly, veľké vody sú vo Svätom písme symbolom veľkého nebezpečenstva (Ž 18,17).

Z 144,8 - "Krivoprísažná pravica", pars pro toto, označuje tých, čo falošne a skrivodlivo prisahali. Pri prísahe zdvíhali pravú ruku (Ž 137,5).

Z 144,12-15 - Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt pre svoj národ.