Hľadaný výraz: Sk 11,19-15,41, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 5
| 19 A tak tí, ktorí sa rozpŕchli pre súženie, ktoré bolo povstalo za času Štefana, prešli až do Fenície a na Cyprus a do Antiochie nehovoriac nikomu slova jedine Židom. 20 A boli z nich niektorí mužovia Cyprania a Cyréňania, ktorí prijdúc do Antiochie hovorili aj hellenistom zvestujúc im Pána Ježiša. 21 A ruka Pánova bola s nimi, a uveril veľký počet duší a obrátil sa k Pánovi. 22 A dopočula sa o tom cirkev v Jeruzaleme, a vyslali Barnabáša, aby prešiel až do Antiochie, 23 ktorý, keď prišiel a uvidel tú milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby v predsavzatí srdca zotrvali verní Pánovi, 24 pretože bol dobrý muž a plný Svätého Ducha a viery. A veliký zástup bol pridaný Pánovi. 25 Potom odišiel Barnabáš do Tarzu vyhľadať Saula, a keď ho našiel, doviedol ho do Antiochie. 26 A stalo sa tak, že sa celý rok schádzali v tamojšom sbore a učili veľký zástup, a stalo sa aj to, že v Antiochii najprv nazvali učeníkov kresťanmi. 27 A v tých dňoch boli prišli proroci z Jeruzalema do Antiochie. 28 A jeden z nich, ktorému bolo meno Agabus, vstal a predzvestoval znakmi skrze Ducha, že bude veľký hlad po celej zemi, ktorý aj potom bol za cisára Klaudia. 29 A z učeníkov, jeden každý z nich, si zaumienili, že podľa toho, jako je ktorý zámožný, pošlú cieľom služby podporu bratom, ktorí bývajú v Judsku, 30 čo aj urobili pošlúc to na starších po Barnabášovi a po Saulovi. |
| 1 V tom čase priložil kráľ Heródes ruky trápiť niektorých z cirkvi 2 a zabil Jakoba, brata Jánovho, mečom. 3 A keď videl, že sa to ľúbilo Židom, umienil si zajať ešte i Petra - a boly to dni nekvasených chlebov -, 4 ktorého aj chytil a vsadil do žalára oddajúc ho štyrom štvorkám vojakov, aby ho strážili, chcúc ho po Veľkej noci vyviesť ľudu. 5 A tak bol Peter strážený v žalári, ale cirkev sa napnute modlila Bohu za neho. 6 A v tú noc, keď ho už mal Heródes predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, sviazaný dvoma reťazami, a strážcovia predo dvermi strážili žalár. 7 A tu hľa, anjel Pánov sa postavil k nemu, a svetlo sa zablesklo v príbytku. A uderil Petra do boku, zobudil ho a povedal: Vstaň rýchle! A jeho reťazi mu spadly s rúk. 8 A anjel mu povedal: Opáš sa a podviaž si svoje sandále! A urobil tak. A povedal mu: Hoď na seba svoj plášť a poď za mnou! 9 A vyjdúc išiel za ním, a nevedel, že je to skutočnosť, čo sa to dialo skrze anjela, ale sa domnieval, že vidí videnie. 10 A keď prešli prvú stráž i druhú, prišli k železnej bráne, ktorá vedie do mesta a ktorá sa im otvorila sama od seba. A keď vyšli, prešli jednu ulicu, a hneď odišiel anjel od neho. 11 A Peter, keď prišiel k sebe, povedal: Teraz viem skutočne, že Pán poslal svojho anjela a vytrhol ma z ruky Heródesovej a zo všetkého očakávania židovského ľudu. 12 A uvedomiac si vec prišiel k domu Márie, matky Jánovej, ktorý má prímeno Marek, kde boli mnohí shromaždení a modlili sa. 13 A keď zaklepal Peter na dvere brány, prišlo dievča, menom Rodé, naslúchnuť, kto je. 14 A keď poznala hlas Petrov, od radosti neotvorila brány, ale vbehla a zvestovala, že Peter stojí pred bránou. 15 Ale oni jej povedali: Blázniš. No, ona pevne tvrdila, že je tak. A oni potom vraveli: Jeho anjel je. 16 Ale Peter len stále klepal, a keď konečne otvorili, videli ho a užasli. 17 No, on im pokynul rukou, aby mlčali, a porozprával im, ako ho Pán vyviedol zo žalára, a povedal: Oznámte to Jakobovi i bratom. A potom vyjdúc odišiel na iné miesto. 18 A keď nastal deň, bolo nemalé vzrušenie medzi vojakmi, čo sa stalo s Petrom. 19 A keď ho hľadal Heródes a nenašiel, vyšetril strážcov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judska dolu do Cezáree a tam sa zdržoval. 20 A Heródes sa veľmi hneval na Týranov a Sidoncov, ale prišli jednomyseľne k nemu a naklonili si Blasta, komorníka kráľovho, a prosili o pokoj, pretože ich kraj bol zaopatrený potravou z kráľovskej zeme. 21 Potom na určený deň sa obliekol Heródes do kráľovského rúcha, sadol na prestol a povedal k nim reč. 22 A ľud privolával: To je hlas Boží a nie hlas človeka! 23 Ale anjel Pánov ho naskutku ranil za to, že nedal slávy Bohu, a daly sa ho žrať červy, a zomrel. 24 A slovo Božie rástlo a rozmáhalo sa. 25 A Barnabáš a Saul, keď vykonali službu, vrátili sa z Jeruzalema a pojali so sebou i Jána, ktorý mal prímeno Marek. |
| 1 A boli v Antiochii, v tamojšom sbore, niektorí proroci a učitelia, Barnabáš a Šimon, zvaný Niger, a Lucius Cyrenenský a Manahen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Heródesom a Saul. 2 A keď slúžili pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: Nože mi oddeľte Barnabáša a Saula ku dielu, ku ktorému som ich povolal. 3 Vtedy, keď sa boli postili, pomodlili sa a položili na nich ruky a prepustili ich. 4 A oni teda súc vyslaní od Svätého Ducha prišli dolu do Seleucie a odtiaľ sa odplavili na Cyprus. 5 A keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Božie v synagógach Židov a mali so sebou i Jána za služobníka. 6 A keď prešli celý ostrov až do Pafu, našli tam akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Žida, ktorému bolo meno Barjezus, 7 ktorý bol s prokonzulom Sergiom Pavlom, rozumným to mužom. Ten si zavolal Barnabáša a Saula a hľadal počuť slovo Božie. 8 Ale sa im protivil Elymas, čarodejník - lebo tak sa prekladá jeho meno - a hľadal odvrátiť prokonzula od viery. 9 Ale Saul, ktorý sa volá i Pavel, zrazu naplnený Svätým Duchom, pozrel uprene na neho 10 a povedal: Ó, ty plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, synu diablov, nepriateľu každej spravedlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove? 11 A teraz hľa, ruka Pánova prijde na teba, a budeš slepý a nebudeš vidieť slnka do času. A naskutku pripadla na neho mrákava a tma, a chodia dookola hľadal, kto by ho viedol za ruku. 12 Vtedy, keď videl prokonzul, čo sa stalo, uveril a žasol nad učením Pánovým. 13 Potom Pavel a tí, ktorí boli s ním, odplavili sa z Pafu a prišli do Pergy v Pamfýlii. A Ján odišiel od nich a navrátil sa do Jeruzalema. 14 A oni prejdúc krajom z Pergy prišli do Pisídskej Antiochie. A v sobotný deň vošli do synagógy a sadli si. 15 A po prečítaní zákona a prorokov poslali k nim predstavení synagógy a kázali povedať: Mužovia bratia, ak máte nejaké slovo napomenutia pre ľud, hovorte! 16 Vtedy vstal Pavel, pokynul rukou a povedal: Mužovia Izraeliti a vy, ktorí sa bojíte Boha, počujte! 17 Bôh tohoto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil ľud, keď pohostínil v cudzine, v Egyptskej zemi, a s výsostným ramenom ich vyviedol z nej 18 a tak asi štyridsať rokov znášal ich obyčaje na púšti 19 a vyhladiac sedem národov v Kananejskej zemi ich zem im podelil losom. 20 Potom, tak asi štyristo päťdesiat rokov im dával sudcov až po proroka Samuela. 21 A od toho času si žiadali kráľa, a Bôh im dal Saula, syna Kíšovho, muža z pokolenia Benjaminovho, štyridsať rokov. 22 A keď ho odstránil, vzbudil im Dávida za kráľa, ktorému aj vydal svedoctvo a povedal o ňom: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca, ktorý vykonáva každú moju vôľu. 23 Z jeho semena vzbudil Bôh podľa zasľúbenia Izraelovi Spasiteľa Ježiša, 24 keď už driev Ján pred jeho nastúpením vopred kázal všetkému ľudu izraelskému krst pokánia. 25 A keď už Ján dokonával svoj beh, povedal: Ja nie som ten, o kom sa domnievate, že som. Ale hľa, za mnou ide ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv jeho nôh. 26 Mužovia bratia, synovia rodu Abrahámovho a ktorí sa medzi vami boja Boha, vám je poslané slovo tohoto spasenia. 27 Lebo tí, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a ich kniežatá nepoznajúc ho odsúdili ho a tak hlasy prorokov, ktoré čítajú každú sobotu, naplnili. 28 A hoci nenašli nijakej príčiny smrti, prosili Piláta, žeby ho zabili. 29 A keď dokonali všetko, čo je napísané o ňom, sňali ho s dreva a položili do hrobu. 30 Ale Bôh ho vzkriesil z mŕtvych, 31 ktorý sa potom za viacej dní ukazoval tým, ktorí s ním boli prišli z Galilee hore do Jeruzalema a ktorí sú teraz jeho svedkami ľudu. 32 Aj my vám zvestujeme o tom zasľúbení, ktoré dostali otcovia, že ho Bôh naplnil ich deťom, nám, vzkriesiac Ježiša z mŕtvych, 33 ako je aj v druhom žalme napísané: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil. 34 A že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa nemá viacej navrátiť k porušeniu, takto povedal: Dám vám sväté a verné veci Dávidove. 35 A preto aj inde hovorí: Nedáš svojmu Svätému vidieť porušenie. 36 Lebo Dávid poslúžiac rade Božej vo svojom pokolení zosnul a bol priložený ku svojim otcom a videl porušenie; 37 ale ten, ktorého Bôh vzkriesil, nevidel porušenia. 38 Nech vám je tedy známe, mužovia bratia, že skrze toho sa vám zvestuje odpustenie hriechov, 39 a od všetkého, od čoho ste v zákone Mojžišovom nemohli byť ospravedlnení, v ňom sa ospravedlňuje každý, kto verí. 40 A tak tedy hľaďte, aby neprišlo na vás to, čo je povedané v prorokoch: 41 Vidzte, vy pohŕdači, divte sa a zmiznite, lebo ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o ňom. 42 A keď vychádzali zo synagógy Židov, prosili pohania, žeby im nasledujúcu sobotu rozprávali tie isté slová. 43 A keď sa rozišlo shromaždenie, mnohí zo Židov a z nábožných prozelytov išli za Pavlom a Barnabášom, ktorí hovorili s nimi a mali ich na to, aby trvali v milosti Božej. 44 A nasledujúcu sobotu sa shromaždilo skoro celé mesto počuť slovo Božie. 45 Ale keď videli Židia zástupy, naplnený boli závisťou a protirečili tomu, čo hovoril Pavel, protirečili a rúhali sa. 46 Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť slovo Božie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. 48 Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života. 49 A slovo Pánovo sa roznášalo po celej krajine. 50 Ale Židia vzbúrili nábožné popredné ženy i predných mesta a vzbudili prenasledovanie na Pavla a na Barnabáša a vyhnali ich zo svojho kraja. 51 A oni vytrasúc na nich prach svojich nôh prišli do Ikonia. 52 A učeníci boli naplňovaní radosťou a Svätým Duchom. |
| 1 A stalo sa v Ikoniu, že vošli tým istým spôsobom do synagógy Židov a hovorili tak, že uverilo veliké množstvo i Židov i Grékov. 2 Ale Židia, ktorí neposlúchali, vzbúrili a rozdráždili duše pohanov proti bratom. 3 No, ztrávili tam dlhý čas a hovorili smele pri pomoci Pána, ktorý vydával slovu svojej milosti svedoctvo a dával, aby sa dialy divy a zázraky skrze ich ruky. 4 A rozdvojilo sa množstvo mesta, jedni boli so Židmi a druhí s apoštolmi. 5 A keď urobili jako pohania tak i Židia so svojimi pohlavármi útok, aby ich strýznili a ukameňovali, 6 oni spozorujúc to utiekli dolu do miest Lykaonie, do Lystry a Derby, a do okolia 7 a evanjelizovali tam. 8 A v Lystre sedával nejaký muž, nevládny nohami, ktorý bol chromý od života matky a ktorý nikdy nechodil. 9 Ten počúval Pavla hovoriť, ktorý uprene pozrel na neho a vidiac, že má vieru, aby bol uzdravený, 10 povedal veľkým hlasom: Vstaň a postav sa rovný na svoje nohy! A vyskočil a chodil. 11 A keď videly zástupy, čo učinil Pavel, pozdvihly svoj hlas a vravely po lykaonitsky: Bohovia, spodobnení ľuďom, k nám sostúpili! 12 A volali Barnabáša Jupiterom a Pavla Merkuriom, pretože on viedol slovo. 13 A kňaz Jupiterov, ktorý bol pred ich mestom, doviedol býkov a doniesol vence k bránam a chcel so zástupmi obetovať. 14 Ale keď to počuli apoštolovia, Barnabáš a Pavel, roztrhli svoje rúcha, vybehli medzi zástup, kričali 15 a vraveli: Mužovia, čo to robíte? Aj my sme ľudia, ktorí trpíme podobné neresti jako vy, ktorí vám zvestujeme evanjelium, aby ste sa obrátili od týchto márností k živému Bohu, ktorý učinil nebo i zem i more i všetko, čo je v nich, 16 ktorý v prešlých pokoleniach nechal všetky národy ísť ich cestami, 17 hoci aj nenechal seba bez svedoctva činiac dobre, dávajúc nám dažde z neba a úrodné časy, naplňujúc nás pokrmom a naše srdcia veselosťou. 18 A to hovoriac len-len že zdržali zástupy, aby im neobetovali. 19 Ale na to prišli Židia z Antiochie a z Ikonia a naviedli zástupy, a ukameňujúc Pavla vliekli ho von z mesta, domnievajúc sa, že zomrel. 20 Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. A druhého dňa vyšiel s Barnabášom do Derby. 21 A keď dozvestovali tomu mestu evanjelium a získali mnohých za učeníkov, navrátili sa do Lystry, do Ikonia a do Antiochie 22 upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho. 23 A keď im vyvolili starších po sboroch a vše sa pomodlili s pôstom, poručili ich Pánovi, v ktorého uverili. 24 A keď prešli Pisídiu, prišli do Pamfýlie. 25 A keď dohovorili slovo v Perge, sišli do Atalie 26 a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, odkiaľ boli oddaní milosti Božej ku dielu, ktoré vykonali. 27 A keď prišli a shromaždili sbor, zvestovali, čo všetko učinil s nimi Bôh a že otvoril pohanom dvere viery. 28 A boli tam nie malý čas s učeníkmi. |
| 1 A prišli niektorí z Judska dolu a učili bratov, že vraj jestli sa neobrežete podľa obyčaje Mojžišovej, nemôžete byť spasení. 2 A keď preto povstala vzbura a nemalá hádka Pavlovi a Barnabášovi s nimi, ustanovili, aby Pavel a Barnabáš a ešte niektorí iní z nich išli k apoštolom a starším hore do Jeruzalema o tento spor. 3 A oni tedy vyprevadení súc od sboru išli cez Feníciu a Samáriu rozprávajúc o obrátení pohanov a pôsobili všetkým bratom velikú radosť. 4 A keď prišli do Jeruzalema, boli prijatí od sboru aj od apoštolov aj od starších a zvestovali, čo všetko učinil s nimi Bôh. 5 Ale vraj povstali niektorí zo sekty farizeov, ktorí uverili, a hovoria, že sa musia obrezovať, a že sa im má prikázať, aby zachovávali zákon Mojžišov. 6 Vtedy sa sišli apoštolovia a starší, aby videli a uvážili o tej veci. 7 A po mnohom dohadovaní sa povstal Peter a povedal im: Mužovia bratia, vy viete, že si Bôh od dávnych dňov vyvolil medzi nami, aby skrze moje ústa počuli pohania slovo evanjelia a uverili. 8 A Bôh, ktorý zná srdce, im dal svedoctvo dajúc im Svätého Ducha jako i nám 9 a neurobil nijakého rozdielu medzi nami a medzi nimi očistiac vierou ich srdcia. 10 A tak teraz čo pokúšate Boha chcúc vzložiť jarmo na krk učeníkom, ktoré ani naši otcovia ani my sme nevládali uniesť? 11 Ale veríme, že skrze milosť Pána Ježiša Krista budeme spasení na ten istý spôsob ako aj oni. 12 A umĺklo všetko množstvo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí vyprávali, jaké mnohé divy a zázraky činil Bôh skrze nich medzi pohanmi. 13 A keď umĺkli, odpovedal Jakob a povedal: Mužovia bratia, počujte ma! 14 Šimon práve rozprával, ako Bôh najprv pohliadol, aby vzal z pohanov ľud na svoje meno. 15 A s tým sa srovnávajú slová prorokov, ako je napísané: 16 Potom sa navrátim a zase vystavím padlý stán Dávidov i jeho zboreniny znova vybudujem a postavím ho rovno, 17 aby pozostalí z ľudí vyhľadali Pána i všetky národy, nad ktorými bolo vzývané moje meno, hovorí Pán ktorý činí toto všetko. 18 Známe sú Bohu od veku všetky jeho diela. 19 Preto ja súdim neznepokojovať tých, ktorí sa z pohanov obracajú k Bohu, 20 ale napísať im, aby sa zdŕžali od poškvŕn modiel a od smilstva, od zaduseného a od krvi. 21 Lebo Mojžiš má od dávnych pokolení po mestách tých, ktorí ho hlásajú, a číta sa po synagógach každú sobotu. 22 Vtedy sa videlo za dobré apoštolom a starším s celou cirkvou vyvoliť si spomedzi seba mužov a poslať ich do Antiochie s Pavlom a Barnabášom, Júdu, zvaného Barsabáša, a Sílasa, mužov, vedúcich medzi bratmi, 23 a napísali po nich toto: Apoštolovia a starší a bratia pozdravujú bratov z pohanov, bratov, ktorí sú v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Pretože sme počuli, že niektorí z nás vyjdúc znepokojili vás rečami a rozvracajú vaše duše hovoriac, že sa musíte obrezovať a zachovávať zákon, ktorým sme toho nenaručili, 25 videlo sa nám za dobré, prišedším na jednu myseľ, vybrať si mužov a poslať ich k vám s našimi milovanými, s Barnabášom a Pavlom, 26 s ľuďmi to, ktorí vydali svoje životy za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Poslali sme tedy Júdu a Sílasa, ktorí aj sami ústne povedia to isté. 28 Lebo za dobré sa videlo Svätému Duchu i nám neuvaľovať na vás viacej nijakého bremena krome toho nevyhnuteľne potrebného: 29 zdržovať sa od obetovaného modlám, od krvi, od zaduseného a od smilstva, čoho keď sa budete veľmi vystríhať, budete dobre robiť. Buďte zdraví! 30 A tak oni súc prepustení prišli dolu do Antiochie a shromaždiac množstvo podali list. 31 A keď prečítali, zaradovali sa potešeniu. 32 A Júdas a Sílas, ktorí boli aj sami prorokmi, napomínali bratov mnohými slovami a upevňovali. 33 A keď tam pobudli nejaký čas, boli prepustení od bratov s pokojom k tým, ktorí ich poslali. 34 Ale Sílasovi sa videlo za dobré zostať tu. 35 A Pavel a Barnabáš zdržovali sa v Antiochii učiac a zvestujúc, aj s mnohými inými, slovo Pánovo. 36 A po niekoľkých dňoch povedal Pavel Barnabášovi: Nože sa vráťme a ponavštevujme svojich bratov po všetkých mestách, v ktorých sme zvestovali slovo Pánovo, a vidzme, jako sa majú. 37 A Barnabáš radil, aby pojali so sebou i Jána, zvaného Marka. 38 Ale Pavel uznával za správne nepojímať so sebou toho, ktorý odišiel od nich z Pamfýlie a neišiel s nimi k dielu. 39 A z toho povstalo také roznietenie, že sa rozišli, a že Barnabáš pojal so sebou Marka a odplavil sa do Cypru, 40 a Pavel si zvolil k sebe Sílasa a odišiel tiež poručený súc od bratov milosti Pánovej a chodil po Sýrii a Cilícii a upevňoval sbory. |
